Zdeněk Fibich
Zdeněk Fibich (* 21. december 1850, Všebořice – † 15. október 1900, Praha) bol významný český hudobný skladateľ 19. storočia, predstaviteľ českej národnej hudby. Obohatil českú hudbu o koncertné a scénické melodrámy.
Zdeněk Fibich | |||
český hudobný skladateľ | |||
Narodenie | 21. december 1850 Všebořice, Česko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 15. október 1900 (49 rokov) Praha, Česko | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Život
Narodil sa v rodine nadlesného. Hudbe ho učila najskôr v ranom veku jeho matka, ktorá skoro rozpoznala jeho hudobný talent; neskôr študoval na rôznych miestach: vo Viedni, v Prahe u Bedřicha Smetanu, v Lipsku, v Paríži a v Mannheime.
Väčšiu časť života pôsobil v Prahe, kde sa venoval komponovaniu a výuke hudby. Okrem hudby sa zaujímal aj o literárne dejiny a maliarstvo. V rokoch 1875 až 1878 bol kapelníkom Prozatímního divadla. Od roku 1899 do svojej smrti bol operným dramaturgom v Národnom divadle. Je pochovaný na Vyšehrade.
Dielo
Spočiatku tvoril pod vplyvom klavírnych skladieb Roberta Schumanna. Fibich je známy ako tvorca melodrámy (uplatňuje sa v nej vplyv Richarda Wagnera, ktorého „deklamačný princíp“ Fibich používa), najznámejšia je melodráma „Vodník“.
Opery:
- Bukovín
- Blaník
- Nevesta messínska
- Búrka
- Hedy
- Šárka (Je spolu so Smetanovou Libušou najväčšia opera s českým motívom)
- Medea
- Pád Arkuna
Symfonické básne:
- V podvečer (známa časť Poem)
- Záboj
- Slávoj
- Luděk
Komorná hudba:
- tri symfónie
Melodrámy:
- Hippodamia-trilógia na námet Jaroslava Vrchlického. Najdokonalejší cyklus scénických melodrám
- Pomsta kvetín
- Večnosť
- Vodník
- Hakon
- Kráľovná Ema