Rusalka (opera)

Prvé dejstvo

V lese, na brehu rybníka tancujú a spievajú lesné víly. Uťahujú si z Vodníka a posmievajú sa mu. Vodník ich spevu neodolá a vynára sa. Laškuje s vílami, tie mu však po krátkom čase unikajú. Namiesto nich sa však ozýva Rusalka. Rusalka je vodná víla, ktorá sa beznádejne zamilovala do mladého princa, ktorého často vídava pri rybníku. Keď sa so svojím tajomstvom zverí "tatíčkovi" Vodníkovi, ktorý ju od jej lásky začne odhovárať, prizná sa mu, že sa chce zbaviť vodných pút a stať sa človekom, aby mohla získať lásku onoho krásneho mladého muža. Vodník je nešťastný, napriek tomu poradí Rusalke, aby pomoc hľadala u Ježibaby. Rusalka sa bojí Ježibaby, ale jej láska ju donúti a Ježibabu zavolá. Keď sa jej zverí so svojím trápením a prezradí jej svoju prosbu, že sa chce stať človekom, Ježibaba ju vysmeje, no nakoniec jej sľúbi pomoc. Má však podmienku: Rusalka sa stane nemou, nebude môcť s ľuďmi rozprávať a ak sa jej nepodarí získať lásku svojho milého, vráti sa medzi rozprávkové bytosti už len ako šedivá bludička. Nebude sa môcť vrátiť do rybníka k sestrám a vodníkovi. Bude musieť blúdiť sama po nociach. Rusalka súhlasí, lebo verí, že svojou čistou dušou získa svoju lásku. Ježibaba odvádza Rusalku do svojej chalupy a pripravuje jej zázračný nápoj. Medzitým sa pri rybníku objaví Princ so svojou loveckou družinou. Cíti však čosi zvláštneho a preto, že chce byť sám, posiela svojich lovcov späť na zámok. Pri rybníku sa znova objaví Rusalka. Už to nie je vodná víla, ale človek. Princ je toľkou krásou nemej Rusalky tak očarený, že si ju okamžite odvádza na zámok ako svoju nevestu.

= Druhé dejstvo

Na zámku sa chystá svadba Princa a Rusalky. V zámockej kuchyni sa rozpráva hájnik s mladým kuchtíkom[pozn 1] o pripravovanej svadbe. Kuchtík je presvedčený, že mladá nevesta určite nie je ľudská bytosť a hájnik mu dáva za pravdu, vraj takéto spanilé žienky - víly vídava v lese. Kuchtík však verí, že sa svadba nebude konať, lebo vraj princ je vrtkavý a určite sa ešte zahľadí do inej ženy. Princ sa prechádza s Rusalkou po zámockom dvore a ticho jej vyčíta jej chladnosť, kým sa na zámku neobjaví nový hosť - cudzia kňažná. Princ stráca záujem o Rusalku a točí sa už len okolo cudzej kňažnej. Rusalku posiela do svojich komnát, aby sa vystrojila na svadbu a sám s kňažnou odchádza. Zúfalá Rusalka nezadrží plač a uteká z paláca. Na dvore sa začalo tancovať, hostia sa schádzajú. Zo zámockej studne celé dianie sleduje aj Vodník. Vidí Rusalkino nešťastie a oplakáva jej nešťastný osud. Zaraz prichádza aj svadobný pár, v sprievode všetkých hostí a svadobčanov, princ však opäť odbieha od svojej nevesty, necháva ju samú a odvádza si cudziu kňažnú. Odchádzajú aj ostatní. Rusalka utvrdená vo svojom nešťastí klesá zúfalo na zem. Vodník už neznesnie pohľad na jej utrpenie a snaží sa ju uchlácholiť. Rusalka, prekvapená Vodníkovou návštevou, všetko mu vyrozpráva: " Vodníku, tatíčku drahý! Tatíčku, Vodníčku, spas mne spas, úzkost mne pojala hrozná, běda, že chtěla jsem zradit vás, běda, kto člověka poznaá, běda! Běda, běda! Jiná jej krásou jala vráz... divokou lidskou láskou. A mne už nezná, nezná zas, Rusalku prostovlasou... O marno, o marno! O marno to je, o marno to je a prázdnota je v srdci mém. Jsou marny všechny vděky moje, když spola jen, spola jsem člověkem. O marno to je, o marno to je! Mne už nezná, nezná zas, mneb už nezná, nezná zas, Rusalku prostovlasou... o marno to je, jsou marny všechny vděky moje! Jí hoří v očích vášne síle, té lidské vášne prokleté, mne voda chladná porodila a nemám, nemám vášne té, mne chladná voda porodila a nemám, nemám vášne té. Prokletá vámi, pro neho stracena odvěkých živluů vodná ozvěna. Ženou ni vílou, nemohu být, nemohu zemřít, nemohu žít. Nemohu žít!!" Chápe, že nikdy sa nemôže stať naozajstným človekom a prizná, že človeka nemožno ničím upútať. Chce žiť alebo umrieť, no nemôže ani jedno. Princ, ktorý vzplanul túžbou po cudzej kňažnej sa vracia spolu s objektom jeho túžby na dvor k studni. Rusalka, ktorú Vodník schoval takto pozoruje dvorenie svojho ženícha inej žene. Zúfalo vybehne zo svojej skrýše a naposledy spýtavo objíma princa, no ten ju vyháňa. Zo studne vystúpi Vodník, a zlou predzvesťou preklína princa. Princ celý vystrašený, prosí o pomoc cudziu kňažnú, tá však so zlomysleným výsmechom rýchlo mizne. Princ ostáva sám.