Alexandr Konstantinovič Glazunov
Alexandr Konstantinovič Glazunov (rus. Александр Константинович Глазунов; * 10. august 1865, Petrohrad, Rusko – † 21. marec 1936, Paríž, Francúzsko) bol popredný ruský hudobný skladateľ v období romantizmu, učiteľ hudby a dirigent.
Alexandr Konstantinovič Glazunov | |||
ruský hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg | |||
REPIN, Ilja: Portrét skladateľa (1887) | |||
Základné informácie | |||
---|---|---|---|
Narodenie | 10. august 1865 Petrohrad, Rusko | ||
Úmrtie | 21. marec 1936 (70 rokov) Paríž, Francúzsko | ||
Národnosť | |||
Hudobný smer | romantizmus | ||
Odkazy | |||
multimediálny obsah na commons | |||
Životopis
Alexandr Glazunov sa narodil ako syn bohatého vydavateľa. O hudbu sa zajímal už od detstva a keďže nemal finančné problémy začal študovať u Rimského-Korsakova, ktorý si Glazunova obľúbil a stal sa jeho dobrým priateľom. Aj komponovať začal už v ranom veku. Dôkazom toho je jeho prvých 8 symfónií z roku 1882, keď mal Glazunov 16 rokov. Aj jeho populárna Stenka Razin je jeho mládežnícka práca. Prvý obrovský úspech zaznamenal už so svojou prvou symfóniou v roku 1882.
Jeho dielo boli čiastočne ovplyvnené Franzom Lisztom, RichardomWagnerom, či ruskou školou, ale zdá sa, že tieto vplyvy boli malé, pretože jeho hudba mala iba slabo vyhranený charakter. V roku 1899 sa stal profesorom a v roku 1905 aj riaditeľom na Petrohradskej škole hudby. Tento rok odložil komponovanie až do svojho odchodu do Paríža v roku 1928. Okrem Francúzska, kde sa usadil, precestoval veľkú časť Európy a niekoľkokrát navštívil aj USA. Glazunov napísal osem úplných symfónií, husľové koncerty, dva klavírne koncerty, sedem kvartetov a o niečo neskôr saxofónový koncert. Veľkú slávu, ale tiež najlepšiu hudbu nájdeme v jeho Ročných dobách a husľovom koncerte. Menej známe sú aj jeho tri balety.
Veľkú zásluhu niesol aj na dokončení niekoľkých hlavných diel od Alexandra Borodina, z toho je najznámejšia opera Princ Igor. Zomrel v Paríži 21. marca 1936.
Glazunov nemal za svojho života ľahké preraziť, pretože začal komponovať tesne po svojom úspešnejšom kolegovi. V tejto dobe boli totiž Čajkovskij a ruski nacionalisti na vrchole svojich síl, čím diela Glazunova do veľkej miery zatienili. Aj keď bol neuveriteľne dobrým hudobníkom, nebol nikdy schopný sa vymaniť z osobných štýlov ako napríklad Rachmaninov. Aj cez tieto veľké prekážky sa dokázal presadiť a najmä jeho symfónie patria medzi úspešné hudobné diela, čo je prinajmenšom pozoruhodné.