Edward Elgar

Elgarov rodný dom v Lower Broadheath

Elgar sa narodil v roku 1857 v dedinke Lower Broadheath neďaleko Worcesteru. Jeho otec William Elgar bol ladič klavírov a obchodník s hudobninami. Keď mal osem rokov, začal navštevovať hodiny klavíra a huslí, ktoré sa stali jeho hlavným záujmom. V hudobne zameranom rodinnom prostredí sa u neho spontánne vyvinul aj záujem o notovú literatúru a komponovanie. V období dospievania túžil študovať hudbu, ale z finančných dôvodov bol nútený zamestnať sa v právnickej kancelárií. Už po niekoľkých mesiacoch však toto povolanie opustil a začal sa živiť ako učiteľ klavíra a huslí.

V 22 rokoch nastúpil do psychiatrickej nemocnice Worcester and County Lunatic Asylum v Powicku ako kapelník tamojšieho orchestra. Pre tento súbor zložil aj niekoľko skladieb. Pôsobil tiež ako huslista v telese sprevádzajúcom worcesterský zbor. Keď mal 29 rokov, spoznal sa s Alicou Robertovou, ktorú si napriek protestom rodiny o tri roky neskôr vzal za manželku. Napriek tomu, že bola o osem rokov staršia, manželstvo sa v priebehu rokov ukázalo ako veľmi šťastné. Alice bola presvedčená o genialite svojho manžela a v čase finančných ťažkostí mu dokonca na čistý papier rysovala notovú osnovu, aby mohol komponovať.

V 90. rokoch sa na neho začala upierať pozornosť vďaka niekoľkým zborovým dielam. V roku 1899 dokončil svoje prvé rozsiahle orchestrálne dielo Variácie Enigma, ktoré sa stretlo v Británií s veľkým úspechom a jeho kariéra sa začala prudko rozbiehať. V roku 1905 nastúpil ako profesor hudby na Birminghamskú univerzitu. Jeho diela sa stretli s ohlasom aj v zahraničí, do roku 1914 podnikol 4 návštevy USA, z toho jednu ako dirigent na turné. V období prvej svetovej vojny začala ale jeho popularita upadať. Skladateľ trpel kvôli nepriaznivým spoločenským okolnostiam a chorobe svojej manželky. To sa výrazne podpísalo aj na štýle jeho hudby, ktorý sa výrazne odchýlil od pôvodného pompézne romantického charakteru hudby. Toto ťažké životné obdobie sa ale pretavilo do jeho najlepšieho diela, Violončelového koncertu e mol. V roku 1920 zomrela jeho manželka Alice, ktorá pre neho znamenala celoživotnú oporu v súkromnom i profesionálnom živote, skladateľ trpel depresiami a smútkom. Zomrel 23. februára 1934, pochovaný je v kostole v Little Marven vedľa svojej manželky Alice.

Elgar bol prvým významným anglickým skladateľom od čias Henryho Purcella. Charakter hudby dobre zodpovedá neskorému romantizmu a postromantizmu, inšpirovala ho však aj renesancia a nadviazal i na bohatú anglickú tradíciu oratórií Händela. Hoci sám ako profesor kritizoval neskoršiu anglickú hudbu pre jej nevýraznosť, i jeho dielo je plne prepojené s viktoriánskym Anglickom a spôsobom života v ňom. Jeho hudba je vyrovnaná, pokojne plynie, je plná potešenia a mladíckeho nadšenia. Určite s tým súvisí aj Elgarova láska k prírode, podobne ako Sibelius vo Fínsku, často komponoval v exteriéri a inšpiroval sa zvukmi prírody. S tým súvisí aj jeho známy výrok: "Stromy spievajú moju hudbu. Alebo to ja spievam tú ich?". Každopádne kvôli idylickosti jeho hudby dnes nie je pre dirigentov vždy ľahké naštudovať ju autenticky a súčasne aktuálne. V období prvej svetovej vojny však prišiel zlom, po smrti blízkeho priateľa a chorobe a neskôr strate jeho milovanej manželky ostal zlomený a v dielach tohto obdobia, ktorým dominuje Violončelový koncert e mol, sa prejavila skladateľova melanchólia a úprimná bolestná výpoveď.

• Variácie Enigma, Op. 36 (1898 – 1899)
• Gerontiov sen, Op. 38 (1899 – 1900)
• Pomp and circumstance, šesť pochodov, op. 39 (1901 – 1930)
• Husľový koncert b mol, Op. 61 (1909 – 10)
• Violončelový koncert e mol, Op. 85 (1918 – 19)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Edward Elgar