Andorra

Dejiny malého pyrenejského štátu Andorra poznamenala jeho poloha na hraniciach Francúzska a Španielska – od roku 1278 spravujú krajinu obidva tieto štáty spoločne. Štátne zriadenie je založené na dodnes platnej dohode medzi španielskym biskupom zo Seo de Urgel a francúzskym grófom z Foix, ktorí si roku 1278 rozdelili ochrannú moc nad krajinou. Práva francúzskeho grófa prešli neskôr na francúzskeho kráľa a z neho na Francúzsku republiku. Obidvaja suveréni uplatňujú svoje práva prostredníctvom správcov, ktorí majú titul vikár – prefekta francúzskeho departementu Východné Pyreneje a civilného guvernéra španielskej provincie Lerida, na ktorého prešli práva biskupa zo Seo de Urgel. Ako prvý francúzsky suverén navštívil Andorru roku 1967 Charles de Gaulle.

Generálnu radu, ktorá prvýkrát zasadla roku 1868, volí na štyri roky 625 hláv rodín oprávnených voliť. Rada, ktorá je v postavení parlamentu, síce nemá zákonodarnú moc, neurčitá formulácia ústavy jej však umožnila získať stále viac kompetencií.

Zavedenie všeobecného hlasovacieho práva roku 1970 a prijatie ústavy roku 1981 verejný život v krajine výrazne spolitizovali. V referende 14. marca 1993 bola schválená nová ústava, podľa ktorej sa má krajina stať plne nezávislým štátom.

Ústava umožní po siedmich storočiach feudálnej vlády zaviesť v krajine demokraciu. Krajina žije predovšetkým z cestovného ruchu, po zmene zákona z augusta 1983 však už nie je bankovým a daňovým rajom. Po referende roku 1993 krajina získala štatút suverénneho kniežatstva s vlastnou ústavou. Od roku 1993 je členom OSN. Roku 1994 sa Andorrské kniežatstvo stalo 33. členom Rady Európy.

Starý feudálny systém bol modifikovaný v roku 1993, keď Andorrčania 14. marca v referende schválili prvú písanú ústavu. Od 4. mája 1993 je Andorra parlamentnou demokraciou, v ktorej titulárnymi hlavami štátu zostávajú francúzsky prezident a španielsky biskup zo Séo de Urgell, ktorých ale zastupujú miestni zástupcovia.

Ženy v Andorre získali volebné právo až v roku 1970.

Andorra nemá armádu.

Pohľad na Andorra La Vella

Satelitný obrázok Andorry v marci

7 okrskov (parroquies; jednotné číslo: parroquia):

Andorra la Vella, Canillo, Encamp, La Massana, Escaldes-Engordany, Ordino, Sant Julià de Lòria

Hoci Andorra nie je oficiálne členom Európskej únie, je súčasťou colnej únie EU. Pre obchod s priemyslovými výrobkami je považovaná za člena EU, pre obchod s poľnohospodárskymi výrobkami za nečlena.

Hlavným zdrojom príjmov je turistický ruch. Ľudia zo Španielska a Francúzska ju využívajú k nákupu tovaru bez dane. Ročne navštívi Andorru asi 8 miliónov turistov.

Neplatia sa tu žiadne dane z príjmov iba štvorpercentná daň z pridanej hodnoty, čo pomáha v rozvoji bánk a zakladaní sídel zahraničných firiem.

Priemysel je tu veľmi slabo rozvinutý. Hlavná je ťažba nerastných surovín, najmä železnej rudy, rúd obsahujúcich olovo, ťažba mramoru a granitu.

V poľnohospodárstve je zamestnané iba 1 % obyvateľov, hlavným odvetvím je chov oviec.

V dávnejších dobách sa v Andorre platilo španielskymi pesetami i francúzskymi frankmi. So zavedením eura v oboch krajinách sa zjednodušilo platenie i v Andorre. Od roku 2002 sa teda platí eurom.

Mapa Andorry

Pas de la Casa

Andorra leží vo východnej časti Pyrenejí a je obklopená 3 000 m vysokými horami. Z nich je najvyššou Coma Pedrosa (2 942 m). Údolím rieky Valira prebieha hranica so Španielskom. Takmer polovica krajiny leží v polohách na hranici zalesnenia, iba na juhu je niekoľko málo oblastí položených nižšie než 1 000 m n. m. Na zalesnených svahoch prevažuje čierna borovica.

Podnebie je podobné ako v okolitých krajinách, iba vďaka veľkým nadmorským výškam je v zime viac snehu a sú chladnejšie letá.

33 % obyvateľov sú Andorčania patriaci medzi Kataláncov. Jediným úradným jazykom je katalánčina, ale vo veľkom rozsahu sa používa aj španielčina a francúzština.

• Zoznam miest v Andorre

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andorra
• Wikislovník ponúka heslo Andorra

• Andorra - oficiálna stránka
• Andorra - On Line