Snina

Je to najvýchodnejšie zemplínske mesto, nachádzajúce sa na sútoku riek Pčolinka a Cirocha. Je obkolesené pohoriami Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy a Vihorlatské vrchy. Na západe sa otvára do Cirošskej doliny. Je východiskom do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, ktorá je sopečného pôvodu, a do Národného parku Poloniny, ktorý je od roku 1993 spolu s priľahlými územiami Ukrajiny a Poľska súčasťou medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty vyhlásenej organizáciou UNESCO na ochranu pralesovitých spoločenstiev. Mesto Snina je hospodárskym a správnym centrom regiónu, v ktorom spolu s ďalšími 33 obcami žije na rozlohe 80 474 ha 37 451 obyvateľov.

Mestom vedie železničná trať Humenné – Stakčín, ako aj cesta I/74, ktorú tu križuje II/567 na Medzilaborce. Humenné je vzdialené 22 km západne, Medzilaborce 47 km severne a na hraničný prechod Ubľa je to 29 km juhovýchodným smerom.

Bramhora, Brehy, Centrum, Daľkov, Majer, Mier, Sídl. Komenského, Sídlisko I, Sídlisko II, Tabla

Mestský erb je prevzatý z historickej pečate z 19. storočia a znázorňuje hámor, t. j. žľab, vodné koleso s konštrukciou, kladivo a nákovu. Farby erbu sú: štít zelený, koleso s konštrukciou zlaté, žľab, nákova a kladivo strieborné. Vzácnosťou schváleného erbu mesta Snina je skutočnosť, že takýto zamestnanecký symbol je medzi mestskými erbami ojedinelý a je cenným obohatením doterajšieho celoštátneho súpisu mestských erbov. Autorom grafického návrhu mestského erbu je Dezider Barta.

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1317. Druhá písomná zmienka pochádza z roku 1343, kde sa Snina spomína ako súčasť majetku Drugetovcov. Ďalšou písomnosťou bola darovacia listina uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého zo 7. januára 1347. V 15. storočí sa Snina rozrástla a dosiahla určité mestské výsady. V tom čase malo mesto okolo 130 obyvateľov, čo na vtedajšie pomery bolo dosť veľa. V roku 1487 sa v nej spomína kláštor baziliánov. V 16. storočí Snina vystupovala ako oppidum. Po smrti Žigmunda II. Drugeta sninské panstvo pripadlo jeho dcére Kláre, vydatej za grófa Petra Zichyho. Koncom 18. storočia sa vlastníkom panstva stala grófka Terézia Wan Dernáthová a jej piati synovia. V roku 1781 dala postaviť nový murovaný kaštieľ namiesto starého dreveného.

V roku 1799 jej synovia predali veľkostatok podnikateľovi Jozefovi Rhollovi zo známej holandskej rodiny, ktorá už od 16. storočia podnikala v baníctve a hutníctve na Gemeri a Spiši. V roku 1809 objavil v Jozefovej doline (pomenovaná pravdepodobne po ňom) na upätí Vihorlatského pohoria ložiská železnej rudy a založil železiarsky závod, kde spracovával aj dovážanú rudu. V roku 1840 je Rholl známy ako majiteľ jednej vysokej pece, troch skujňovacích vyhní a niekoľkých hámrov na výrobu železiarskych polotovarov. V roku 1841 postavil aj zlievareň, kde bola uliata socha Herkula, ktorá sa dodnes nachádza na nádvorí kaštieľa v Snine.

V roku 1873 železiareň zaniká a zamestnanci sa preorientovali na pálenie dreveného uhlia z okolitých bukových lesov. Posledné drevené uhlie sa tu vypálilo v roku 1946. Jozef Rholl založil aj usadlosť Rhollove Hámre, ktorá sa neskoršie volala Sninské Hámre (dnešná obec Zemplínske Hámre). Po Rhollovcoch ostala v Snine ešte kaplnka na sninskom cintoríne.

Výpis z monografie bývalej Zemplínskej župy (1903 – 1905). Snina (str. 112, maď. Szinna): „Malá obec v dolinke Cirochy. Je sídlom Sninského okresu, obvodného notariátu a toho času aj sídlom humenského rímskokatolíckeho dekanského obvodu. Má 507 domov a 2750 vo väčšine rím.-katolíckych obyvateľov. Má vlastný poštový úrad a telegrafický úrad, železničnú stanicu v Humennom. Kaštieľ, v ktorom býva zať terajšieho majiteľa gróf Schaumburg-Lippe, je zriadený s veľkopanským pohodlím a stojí v krásnom parku, ku ktorému patrí aj zoologická obora (vadaskert). V parku pred kaštieľom nad vodometom stojí zo železa uliata socha Herkula, ktorého v roku 1841 zhotovili v železiarni v Jozefovej doline, patriacej k tejto obci. Tunajší rímsko-kat. kostol bol postavený v roku 1736. V obci, ktorá je sídlom hlavného slúžneho, je štátna škola, žandárska a finančná kasáreň, úverové družstvo a parný mlyn. V katastrálnom území chotára je mohutný skalný útvar Sninský kameň, ktorý zďaleka vyzerá ako mohutný hrad.“

V rokoch 1909 až 1912 bola postavená železničná trať Humenné – Snina – Stakčín. Veľká bieda vyhnala veľa obyvateľov do cudziny, najmä do Ameriky. Snina mala v roku 1910 pri sčítaní ľudu 2 939 obyvateľov, pričom v cudzine žilo 466 vysťahovalcov. V roku 1912 bola v Snine postavená drevená píla, ktorá zamestnala 140 pracovníkov. Prvá svetová vojna ešte viac prehĺbila úpadok mesta. Obrat nastal počas Československej republiky (1918 – 1938), keď sa podarilo podstatne znížiť negramotnosť obyvateľstva. V roku 1926 však Sninu postihla rozsiahla povodeň na riečke Pčolinka, ktorá strhla železničný most. Celá vtedajšia obývaná časť (okrem časti Daľkov) bola zaplavená do úrovni okien domov. V roku 1932 Červený kríž zriadil v Snine poradňu pre matky s deťmi.

V roku 1567 vznikol najstarší súpis port zo Sniny. Napočítalo sa 22 a pol porty, z toho na majetkoch Štefana, Mikuláša a Gašpara Drugeta 19 port a na majetkoch Františka Drugeta 3 a pol porty.

• 1598 – 75 domov
• 1785 – 1 430 obyvateľov, 195 domov
• 1903 – 2 750 obyvateľov, 507 domov
• 1910 – 2 939 obyvateľov, 568 domov
• 1942 – 4 746 obyvateľov
• 1949 – 4 054 obyvateľov
• 1974 – 11 600 obyvateľov, 1 772 domov, 2 664 bytov
• 1991 – 19 159 obyvateľov, 2 077 domov (1 718 rodinných), 5 755 bytov
• 1993 – 20 062 obyvateľov
• 2001 – 21 328 obyvateľov
• 2005 – 21 326 obyvateľov
• 2010 – 20 998 obyvateľov
• 2011 – 20 452 obyvateľov

Náboženské zloženie obyvateľstva:[4]

• Významnou súčasťou kultúrneho diania v meste Snina je Galéria Miro (premenovaná na Galéria Andrej Smolák), ktorá je známa v Berlíne, Prahe a Bratislave. Jej zakladateľom je Dr. Miroslav Smolák. Pri príležitosti jej prvého výročia založili bratia Smolákovci v Snine tradíciu medzinárodného výtvarného festivalu. Jeho spoluorganizátormi sú mesto Snina a Umelecká beseda Slovenska. Festival sa počas piatich rokov výrazne zapísal do spoločenského života tohto regiónu a mimoriadnu pozornosť mu venuje mediálna sféra.
• Výchovno-vzdelávaciu, záujmovú a rekreačnú činnosť detí a mládeže zabezpečoval Dom pionierov a mládeže v Snine a jeho činnosť po roku 1989 prevzalo Centrum voľného času. Organizačná štruktúra centra zahŕňa oddelenia, záujmové útvary a kluby, ktorých činnosť sa zameriava na oblasti prírodných vied, turistiky, vedy a techniky, kultúry a umenia, telesnej výchovy a športu, spoločenských vied, etiky a cudzích jazykov.
• Ku kultúrnemu životu mesta v súčasnosti prispieva aj divadelný súbor HRB, ktorý pôsobí pri Gymnáziu v Snine. Má približne dvadsať členov – študentov. Uviedol už tri vlastné hry, a to Ozajstná bolesť neexistuje, Mama, videl som anjela a Sme tolerantní.
• Príťažlivý program má aj skupina historického šermu Vikomt, ktorá vznikla v Snine v roku 1983. Svoj program predvádzajú na jarmokoch, pri výročiach mesta či na kultúrnych podujatiach na hradoch a zámkoch po celom Slovensku.
• V oblasti záujmovoumeleckej činnosti pôsobí Spoločnosť historických a country tancov Merlin, združujúca záujemcov o hudbu a tanec, mažoretky Maršalky, ľudová hudba Borovka, detský folklórny súbor Šiňavka, dievčenská spevácka skupina Jarabinka.
• V Snine pôsobí už viac ako 50 rokov aj folklórny súbor Vihorlat s tradičnými tancami, ktorý dosiahol mnoho úspechov aj v zahraničí.

V okrese Snina sa nachádza vodná nádrž Starina, ktorá zásobuje vodou viacero miest východného Slovenska.

Ondrej Duda

• Samuel Andrejčík – paralympionik boccia, BC4, reprezentant Slovenska, paralympijský víťaz 2016
• Vladyka Milan Chautur – biskup Košickej gréckokatolíckej eparchie
• Ondrej Duda – futbalista Hertha BSC, reprezentant Slovenska
• Pavol Diňa – futbalista, člen Klubu ligových kanonierov
• František Hanc – futbalista
• Milan Marinič – volejbalista, hrajúci za vicemajstra slovenska
• Milan „Junior“ Zimnýkoval, slovenský televízny a rozhlasový moderátor
• Martin Leginus - dirigent
• Július Selčan - dirigent

• Chust, Ukrajina
• Kremenčuk, Ukrajina
• Boguchwała, Poľsko
• Lesko, Poľsko
• Žarošice, Česko
• Seferihisar, Turecko

• 
  Kostol povyšenia svätého kríža
• 
  Kaplnka na cintoríne
• 
  Kaštieľ
• 
  Socha sv. Jána Nepomuckého pri moste na Ul. SNP
• 
  Pomník vojakom
• 
  Biokúpalisko Sninské rybníky
• 
  Sninský kameň
• 
  Morské oko
• 
  Kremenec – najvýchodnejší bod Slovenska
• 
  Vrch Ďurkovec v Národnom parku Poloniny

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Snine

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Snina

• http://www.snina.sk
• http://www.sninaonline.sk