Vzdušné sily Slovenskej republiky

V dôsledku zmenenej geopoliticko-vojenskej situácie po roku 1989 sa velenie vtedajšej federálnej česko-slovenskej armády snažilo posilniť vzdušnú obranu Slovenska. Od 7. mája 1991 tak bola na základni Sliač dislokovaná 81. samostatná stíhacia letka, ktorá spolu so zabezpečovacím práporom plnila úlohy pohotovostného systému a položila základ súčasných Vzdušných síl OS SR. Neskôr bola zreorganizovaná na 1. stíhací letecký pluk. Dňa 30. novembra 1991 bolo vo Zvolene vytvorené veliteľstvo 1. divízie protivzdušnej obrany. Postupne mu boli podriadené protilietadlové raketové útvary v Nitre, Rožňave a Pezinku, ako aj rôzne zabezpečovacie útvary.[7]

V októbri 1992 bola federálnym ministerstvom obrany ČSFR vyčlenená skupina pod velením generálmajora Ing. Jána Váňu. Cieľom tejto skupiny bolo vytvoriť organizačné štruktúry budúceho letectva a protivzdušnej obrany SR a zabezpečiť bojaschopnosť letectva a protivzdušnej obrany Slovenska po zániku Česko-Slovenska. Postupne sa táto skupina rozrastala a 1. novembra 1992 vznikla Správa letectva a protivzdušnej obrany pre Slovensko so sídlom v Trenčíne, ktorej činnosť skončila 31. decembra 1992. Dňom 1. januára 1993, spolu so vznikom samostatnej Slovenskej republiky, vzniká Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky, ktorého veliteľom bol menovaný generálporučík Ing. Štefan Gombík.

Akrobatická skupina Biele Albatrosy na Royal International Air Tattoo 1993 vo Fairforde

Zánikom Česko-Slovenska a následným delením majetku Česko-Slovenska Slovensko prevzalo a presunulo na svoje územie 167 lietadiel a 62 vrtuľníkov[8], spolu s príslušným materiálom a niekoľko protilietadlových kompletov. Zároveň sa organizovalo preškoľovanie niekoľko desiatok technikov a pilotov.

Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR bolo dislokované na piatich leteckých základniach a malo vo výzbroji 229[9] lietadiel a vrtuľníkov rôznych typov; stíhačky (9× MiG-29A, 1× MiG-29UB, 13× MiG-21MA, 36× MiG-21MF, 8× MiG-21R, 11× MiG-21UM a 2× MiG-21US), stíhacie bombardéry (18× Su-22M4 a 3× Su-22UM-3K), bojové (12× Su-25K a 1× Su-25UBK), cvičné prúdové (16× L-29, 8× L-39C, 2× L-39MS, 2× L-39V a 9× L-39ZA), vrtuľníky (17× Mi-2, 1× Mi-8PPA, 2× Mi-8PS, 6× Mi-8T, 15× Mi-17, 2× Mi-17Z-2, 8× Mi-24D, 1× Mi-24DU, 10× Mi-24V), dopravné (2× L-410MA, 2× L-410FG, 1× L-410UVP, 1× L-410UVP-E, 3× L-410UVP-T, 1× An-12BP, 2× An-24V, 2× An-26 a 1× Tu-154B-2) a bezpilotné prostriedky VR-3 Rejs.[8] V rámci prvej deblokácie ruského dlhu, od decembra 1993 do januára 1994, bolo na Slovensko dodaných päť stíhacích MiGov-29A (reg. č. 0619, 0820, 0921, 2022, 2123) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 1303). V roku 1994 bol v súlade s Koncepciou výstavby Armády SR do roku 2000 vytvorený Generálny štáb Armády SR a v jeho rámci Štáb letectva a protivzdušnej obrany. V tom istom roku bola zrušená 1. divízia protivzdušnej obrany a letectva a na jej základoch dňa 1. novembra 1994 vznikol 3. zbor letectva a protivzdušnej obrany (3. zbor LaPVO).[7]

Mikojan-Gurevič MiG-29A (reg. č. 6829) na Royal International Air Tattoo 1996

Významnou udalosťou v existencii 3. zboru LaPVO sa v roku 1995 stali bojové streľby stíhacieho letectva na strelnici Ustka v Poľsku a v roku 1996 bojové streľby protilietadlových raketových kompletov na strelnici Šabla v Bulharsku. Stíhacie lietadlá MiG-29A a MiG-21MF 31. stíhacieho leteckého krídla zo základne Sliač po prvý raz v histórii slovenského letectva odpálili riadené strely R-3S, R-13 a R-60 na cvičný cieľ SAB-250-200. Podobne vybrané obsluhy protilietadlových raketových kompletov 37. protilietadlovej raketovej brigády Pezinok vykonali ostré bojové streľby raketami S-125 na cvičný cieľ Koliber. Ďalšou významnou udalosťou v histórii Letectva a protivzdušnej obrany Armády SR bola reprezentácia slovenského stíhacieho pilota pplk. Ing. Ivana Hůleka, ktorý ako prvý na svete získal dvakrát putovnú cenu The Super King Trophy pre najlepšieho stíhacieho pilota na Royal International Air Tattoo vo Fairforde v rokoch 1995 a 1998.[7]

V roku 1995 bolo tiež vyradených 21 stíhačiek MiG-21 v súlade s európskymi dohodami o počte zbraní. Dňa 15. marca 1995 havaroval L-29 Delfín (reg. č. 3302) pri cvičnom lete vo výcvikovom priestore Javorina. Pri nehode zahynul pilot mjr. Ing. Jaroslav Horník †.[10] Od decembra 1995 do januára 1996, v rámci druhej deblokácie ruského dlhu, bolo na Slovensko dodaných sedem stíhacích MiGov-29A (reg. č. 6124, 6425, 6526, 6627, 6728, 6829, 6930) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 5304).

Vyradené MiGy-21MF na základni Sliač, 2003

Koniec 90. rokov 20. storočia bol charakteristický hlavne nedostatkom finančných prostriedkov prideľovaných na prevádzku celého vojenského letectva, čo bolo príčinou postupného znižovania počtu letuschopných lietadiel. Obdobie rokov 1998 až 1999 bolo najkritickejšie, pretože financie neboli takmer na nič. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR síce mali 24 stíhačiek MiG-29, ale letuschopné boli iba tri stroje.[pozn. 1] K 1. januáru 2000 vzniká Veliteľstvo vzdušných síl z bývalého 3. zboru letectva a protivzdušnej obrany, čím bola zrealizovaná jedna z úloh reformného procesu rezortu obrany.[11] Bola vytvorená nová organizačná štruktúra veliteľstva podľa vzoru armád NATO a zároveň vypracované základné dokumenty potrebné pre činnosť veliteľstva. Do funkcie veliteľa vzdušných síl bol ustanovený plk. gšt. Ing. Jozef Dunaj. Dňa 3. júna 2000 havaroval počas letovej ukážky skupiny Biele Albatrosy jeden L-39C Albatros (reg. č. 4355). Pri tejto nehode zahynul pilot mjr. Ing. Ľuboš Novák †. V roku 2002 sa uskutočnili ostré bojové streľby letectva a protivzdušnej obrany v Poľsku lietadlami MiG-29 a protilietadlovými raketovými kompletmi 2K12 Kub s výbornými výsledkami. Rok 2002 bol aj tragický, keď sa 6. novembra o 20:45 SEČ počas nočného cvičného letu zrazil jeden MiG-29A (reg. č. 6829) s druhým MiGom-29A (reg. č. 6930) medzi obcami Hnilčík a Spišské Tomášovce. Pilot mjr. Ing. Martin Hronec sa zo stroja s reg. č. 6930 úspešne katapultoval a nebol vážne zranený. Zrážku neprežil mjr. Ing. Marián Katuška †, ktorý sa nestihol zo svojho MiGu-29A (reg. č. 6829) katapultovať. S blížiacim sa vstupom Slovenska do NATO boli z výzbroje do roku 2003 vyradené v tom čase už zastarané lietadlá Suchoj Su-22, Suchoj Su-25, Aero L-29 Delfín a Mikojan-Gurevič MiG-21.

MiG-29AS (reg. č. 0619) v digitálnej kamufláži po modernizácii

Po vstupe Slovenska do NATO bolo potrebné modernizovať lietadlá vzdušných síl, respektíve dosiahnuť kompatibilitu s technikou NATO. V rokoch 2004 až 2006 bola v leteckých opravovniach Trenčín vykonaná čiastočná modernizácia stíhačiek MiG-29 v spolupráci s výrobcom lietadiel a aj viacerými západnými spoločnosťami. Stroje boli vybavené vyspelejšími komunikačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO (navigačný a komunikačný systém, systém identifikácie vlastný/cudzí, ICAO normy), pričom morálne a technicky zastaraný zbraňový systém lietadla už nebol modernizovaný. Okrem iného avionika prešla na anglosaský nemetrický systém. Dvanásť modernizovaných strojov (10 jednomiestnych verzie AS a 2 dvojmiestne UBS), z ktorých dva (reg. č. 0619 a 0921) získali aj novú tzv. digitálnu kamufláž, bolo formálne odovzdaných vzdušným silám dňa 29. februára 2008 na základni Sliač.

Dňa 19. januára 2006 stratili slovenské vzdušné sily jeden Antonov An-24 pri leteckej katastrofe. Pri náraze lietadla zahynulo 41 vojakov a jeden civilný zamestnanec Ministerstva obrany SR, jeden vojak prežil. Lietadlo privážalo späť slovenských príslušníkov síl KFOR z polročnej služby v Kosove. V septembri 2011 boli všetky zostávajúce vrtuľníky Mil Mi-24 vyradené.[12] Dňa 20. decembra 2012 došlo k incidentu[13], kedy sa MiG-29AS (reg. č. 0921) slovenských vzdušných síl nebezpečne priblížil k civilnému súkromnému lietadlu Beechcraft B200 Super King Air, na ktorom sa inicializoval protizrážkový systém.[14]

Dňa 28. júla 2015 počas cvičenia pristávania v teréne došlo následkom poveternostných podmienok k zrúteniu vrtuľníka Mi-17M (reg. č. 0812) pri osade Hradisko (na území obce Terňa). Krátko po havárii podľahol svojím zraneniam druhý pilot kpt. Ing. Richard Sépi. Kapitán vrtuľníka kpt. Ing. Peter Pavlinský a palubný technik pprap. Tibor Šoltés utrpeli ťažké zranenia.[15]

Vzhľadom na zámer komplexného zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska a vzdušného priestoru Česka prostredníctvom vzájomnej spolupráce, vláda SR vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na územie Česka a s prítomnosťou príslušníkov Armády Českej republiky na území Slovenska za účelom spolupráce pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru, ktorá bola podpísaná v Bruseli dňa 15. februára 2017.[16]

Dňa 27. marca 2017 došlo na leteckej základni Sliač k závažnej leteckej nehode, pri ktorej havarovalo súkromné lietadlo L-29 Delfín (OM-JLP, rok výroby 1965, výrobné číslo 591683, vlastník Ing. Ľudovít Francl, PhD.)[17], pričom sa kĺzalo 755 metrov po vzletovej a pristávacej dráhe (VPD). Následne bola VPD zablokovaná, čo znemožnilo prípadný štart pohotovostných lietadiel MiG-29, a tak celkovo 1 hodinu a 42 minút bola narušená nepretržitá ochrana nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v rámci integrovaného systému NATINAMDS.[18] Súkromné lety lietadlom L-29 (OM-SLK, rok výroby 1972, prevádzkovateľ Slovenské krídla, s. r. o.) z leteckej základne Sliač stále pokračujú, čo potencionálne ohrozuje bezpečnosť a prevádzkyschopnosť LZ Sliač.[19]

V oblasti medzi mestom Sliač a obcou Kováčová sa 10. októbra 2018 o 14:07 SELČ zrútil kvôli zlyhaniu motora L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711), pričom sa piloti úspešne katapultovali a z incidentu vyviazli bez zranení.[20]Hlavnou príčinou vzniku nehody bolo presunutie páky ovládania motora (POM) do polohy stop, z dôvodu čiastočného zlyhania kulisy zarážky voľnobehu.[21][22] K udalosti došlo pri plnení cvičných úloh – vzdušných bojov a pri príprave na pristátie na sliačskom letisku. „Lietadlo už bolo v pristávacej konfigurácii, malo už vysunutý podvozok a klapky,“ priblížil veliteľ Vzdušných síl OS SR generálmajor Ing. Ľubomír Svoboda.[23]

„Ministerstvo obrany SR odporučí vláde SR pokračovať v prevádzke lietadiel MiG-29 až do doby dodania stíhacích lietadiel F-16C/D Block 70,“ informovala o tom hovorkyňa rezortu Danka Capáková s tým, že tento záver vyplynul z podrobnej analýzy alternatív ochrany vzdušného priestoru Slovenska, ktorý rezort obrany spracoval a predloží ho na rokovanie vlády. „Na základe posúdenia uvedených možností s prihliadnutím na súčasný technický stav lietadiel MiG-29, platnej legislatívy, potreby zabezpečenia a udržania úrovne výcviku pilotov a príslušníkov pozemného personálu Vzdušných síl Ozbrojených síl SR, vychádza ako najefektívnejšie ekonomické riešenie uzavrieť novú dodatočnú dohodu so spoločnosťou RSK MiG s platnosťou od 16. 11. 2019 do 31. 12. 2023 s možnosťou predĺženia o jeden rok,“ uviedla Danka Capáková.[24][25]

MiG-29AS (reg. č. 6526), ktorý sa 28. septembra 2019 zrútil pri obci Nové Sady

Dňa 28. septembra 2019 o 20:08 SELČ vzlietla zo základne Sliač dvojica MiGov-29AS na pravidelný vzlet v ostrej pohotovosti (Quick Reaction Alert, QRA), ktorý sa uskutočnil na základe výzvy kombinovaného centra vzdušných operácií v Uedeme v Nemecku.[26] Nakoniec išlo o cvičný vzlet. O 21:12 hod. jedno z dvojice lietadiel QRA pristálo na Sliači. Pilot, ktorému sa podarilo na druhý pokus úspešne pristáť na základni Sliač, bol podplukovník Ing. Marián Bukovský, ktorý pôsobil ako zástupca veliteľa stíhacej letky. Ministerstvo obrany jeho meno oficiálne nepotvrdilo, na tlačovej konferencii ho označovalo len skratkou "SK-01".[27][28] Druhý MiG-29AS (reg. č. 6526), ktorý pilotoval major Ing. Ján Kurtík, označovaný skratkou "SK-02" sa trikrát pokúsil pristáť na základni Sliač. Nakoniec musel byť z dôvodu zhoršenia počasia navigovaný na záložné letisko v Bratislave. Približne o 21:30 hod. sa však zrútil pri obci Nové Sady v miestnej časti Ceroviny (okres Nitra).[29] Lietadlo začalo po páde horieť a na miestne zasahovalo 12 hasičov z Nitry. Pilot sa úspešne katapultoval a po pristátí na padáku v priestore obce Podhorany si aj s pomocou miestneho občana privolal sanitku, ktorá ho previezla do nitrianskej nemocnice. „Predtým, ako sa stihol katapultovať, nasmeroval pád lietadla do neobývanej oblasti, kde nevznikli škody na životoch ani majetku civilnému obyvateľstvu,“ skonštatoval vtedajší minister obrany Peter Gajdoš. Príčinou nehody bol nedostatok paliva a následné rozhodnutie pilota o katapultáži.[30][31] Minister obrany Jaroslav Naď zdôraznil, že nehodu nezapríčinil stav lietadla, ani nedostatok kompetencie zo strany pilota.[32][33]

V roku 2019 sa priemerný ročný nálet na operačného pilota MiG-29 znížil na 40:55 letových hodín (základná kvalifikácia na plnenie úloh – 75 letových hodín, štandard NATO – 180 letových hodín) najmä v dôsledku nízkej prevádzkyschopnosti lietadiel MiG-29. Na prevádzkyschopnosti lietadiel v prvom polroku 2019 sa napriek zásobovaniu náhradnými dielcami odrazil, okrem ďalších faktorov, dlhodobo neriešený problém otázky náhrady motorov RD-33 po vyčerpaní ich technického života. Aby nedošlo ku kolapsu prevádzky, Ministerstvo obrany SR na vlastné náklady opravilo 9 motorov RD-33, ktoré boli dodané z opravy 30. júla 2019. Časť z nich bola zaradená do prevádzky z dôvodu náhrady motorov poškodených nasatím cudzích predmetov.[34][35]V roku 2019 sa celkovo zaznamenalo 43 leteckých udalostí, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku o 15 udalostí. Ale nálet na jednu leteckú udalosť klesol z minuloročných 152 letových hodín (LH) na 96 LH, pričom požadovaná hodnota je 160 LH. Tento hlavný ukazovateľ je meradlom bezpečnosti letov. Opätovne sme nedosiahli hlavný ukazovateľ, čo spôsobilo predovšetkým prevádzkové opotrebenie techniky, ktorá je na konci svojej životnosti. Týka sa to predovšetkým lietadiel MiG-29, pričom bezpečnosť letov a nízky nálet pilotov silno ovplyvňuje nízka dostupnosť leteckej techniky, ktorá je spôsobená najmä zdĺhavým a nepružným obstarávaním náhradných dielov a služieb, napriek jestvujúcej abonentnej zmluve. (zdroj: Ročenka MOSR 2019)[36]

V čase pandémie ochorenia COVID-19 pristálo 1. mája 2020 vo večerných hodinách na základni Malacky-Kuchyňa dopravné lietadlo C-27J Spartan slovenských vzdušných síl, ktoré dopravilo repatriantov z Libanonu a hneď na druhý deň leteckým mostom zabezpečilo prepravu 15 slovenským občanom a ďalším občanom Česka, Maďarska a Rakúska z Cypru.[37][38]

V súvislosti s nákupom novej leteckej techniky F-16C/D Block 70 je potrebné vybudovať, rekonštruovať a modernizovať nevyhnutnú infraštruktúru na základni Sliač, nakoľko súčasný stav nezodpovedá technickým požiadavkám na prevádzkovanie novej leteckej techniky. Cieľom projektu je zabezpečenie prevádzky stavby, leteckej základne Sliač, pre novú leteckú techniku a technológiu a vytvorenie korektných podmienok nevyhnutnej logistickej podpory. Nesplnenie požiadaviek dodávateľa leteckej techniky na infraštruktúru by mohlo spôsobiť, že letecká technika nebude dodaná do Slovenskej republiky v súlade so zmluvným harmonogramom. Odhadované náklady na projektovú prípravu a realizáciu stavby vrátane projektového manažmentu NSPA (agentúra NATO) a rezervy na nepredvídané okolnosti 1. a 2. časť stavby na leteckej základni Sliač v súvislosti s nákupom novej leteckej techniky F-16C/D Block 70 predstavujú sumu vo výške 67 868 420,61 € bez DPH.[39]

Na LZ Kuchyňa sa v roku 2020 dokončilo vybudovanie spojovacej dráhy ECHO-1 za 3,8 milióna eur. Všetko je pripravené na prílet MiG-29 z LZ Sliač.

Cieľom vlády SR bolo vybrať nové stíhacie lietadlá, ktoré sú v plnej miere schopné nahradiť stíhačky MiG-29 a zároveň rozšíriť operačné spôsobilosti taktického letectva v súlade so súčasnými aj budúcimi operačnými požiadavkami a možnými typmi úloh vyplývajúcimi z bezpečnostného prostredia a členstva Slovenska v NATO.[40]

V januári 2014 tak Slovensko začalo rokovania so švédskou vládou ohľadom prenájmu alebo nákupu stíhačiek JAS 39 Gripen, ktoré mali nahradiť MiGy-29.[41][42] Dňa 21. apríla 2014 Slovensko podpísalo s výrobcom RSK MiG zmluvu na tri roky programu údržby a opráv MiGov-29.[43][44][45][46] V júli 2014 slovenský minister obrany Martin Glváč potvrdil, že JAS 39 Gripen bol vybraný ako nové stíhacie lietadlo pre Vzdušné sily Slovenskej republiky.[47][48][49][50][51][52][53]

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 139 zo dňa 18. marca 2015 súhlasila so začatím priamych rokovaní so švédskou stranou (zastúpenou FXM – obrannou a bezpečnostnou exportnou agentúrou Ministerstva obrany Švédska)[54], ktorých cieľom bolo uzatvorenie potrebných zmluvných dokumentov na prenájom stíhacích lietadiel JAS 39 Gripen ako náhrady za lietadlá MiG-29 v zmysle schválenej koncepcie rozvoja vzdušných síl. Ďalej súhlasila so začatím priamych rokovaní s Vládou Spojených štátov amerických cestou FMS (Foreign Military Sales), ktorých cieľom bola príprava a uzatvorenie zmluvy na dodávku zbraňových systémov, prostriedkov elektronickej ochrany a komunikačných prostriedkov pre lietadlá JAS 39 Gripen.[55]

Švédska strana ale „počas celých rozhovorov deklarovala iný právny výklad pojmu ,prenájom‘ než slovenská strana. Švédska strana požadovala zmluvu podľa verejného medzinárodného práva, požadovala absenciu sankcií, švédske rozhodné právo a neuplatnenie zrážkovej dane.“[56]

V roku 2016 preto slovenská vláda prehodnotila svoje pôvodné stanovisko (jednať iba so Švédmi o prenájme) a požiadala Švédsko a USA o zaslanie návrhu (vrátane cenovej ponuky) k dodávkam stíhacích lietadiel pre slovenské vzdušné sily. Vláda SR požadovala uzavretie zmluvy na úrovni vláda – vláda. Rusko ponúklo svoje stíhačky MiG-35, ale Slovensko ruskú ponuku z geopolitických dôvodov finálne neposudzovalo. Ruská ponuka nakoniec poslúžila len na cenové porovnanie podobných typov lietadiel.[40][56]

Slovenskí odborníci pri vyhodnocovaní ponúk viedli diskusie so zástupcami štátov, ktoré prevádzkujú stíhačky JAS 39 Gripen a F-16 Fighting Falcon. V prípade JAS 39 išlo o Švédsko, Maďarsko a Česko, pričom svoje skúsenosti s prevádzkou F-16 potom slovenskej strane oznámili zástupcovia Poľska, Talianska a Grécka.[56]

Dňa 4. apríla 2018 Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov, resp. Agentúra pre obrannú a bezpečnostnú spoluprácu (Defense Security Cooperation Agency) odsúhlasila potenciálny predaj 14 stíhačiek F-16C/D Block 70 Vzdušným silám OS SR. Ide o najmodernejšiu verziu stíhačky typu F-16, nad ktorou sú už len „neviditeľné“ stíhačky F-35 Lightning II a F-22 Raptor. „Slovenskému ministerstvu sme ponúkli nacenenie a informácie o dostupnosti lietadiel F-16, a to konkrétne verzie F-16C/D Block 70,“[57] potvrdil hovorca americkej ambasády Griffin Rozell. Verzia s označením „V“ má špičkový radar i elektroniku.[58] Počítače v nej vychádzajú z technológií, ktoré USA inštalujú aj do supermoderných stíhačiek F-35.[59] Táto verzia umožňuje pilotovi, napríklad rýchlejšie zamerať viac cieľov naraz a na väčšiu vzdialenosť.[60][61]

„JAS 39 Gripen je dobré lietadlo, ale je lepšie sa orientovať na Spojené štáty americké z dôvodu geopolitiky,“ povedal bývalý šéf českej vojenskej kontrarozviedky Ándor Sándor.[62][63]

O type nového stíhacieho lietadla pre Vzdušné sily OS SR rozhodla vláda SR na rokovaní vlády dňa 11. júla 2018.[64][65][66] Podľa ostatných verejných informácií Švédsko ponúklo Slovensku iba starší model stíhačky JAS 39C/D Gripen.

V prípade USA ide o strategického spojenca (Bezpečnostná stratégia SR 2005), pričom aj vládou SR na jeseň 2017 schválená Bezpečnostná stratégia SR 2017[67] hovorí, že „Osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky majú vzťahy so Spojenými štátmi americkými (USA), ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy.“ Obstaranie ďalšej veľkej platformy (po vrtuľníkoch UH-60M Black Hawk) od USA prehĺbi toto spojenectvo a vytvorí silnejšie puto pre rozvoj v oblasti ekonomiky i bezpečnosti, čo je veľkou devízou v prípade zhoršenia bezpečnostného prostredia v susedstve Slovenska.[68]

Z analýzy obmeny taktických stíhacích lietadiel pri zohľadnení všetkých faktorov: nákup lietadiel, munícia, náklady na výcvik na pilotov a pozemný personál, logistické zabezpečenie, dobudovanie infraštruktúry, dodacie lehoty a ďalších nákladov na prevádzkovanie a pripadnú modernizáciu, s perspektívou používania nového taktického stíhacieho lietadla za horizont rokov 2040 vyplynulo, že je výhodnejšie obstaranie 14 kusov lietadiel F-16C/D Block 70. Ministerstvo obrany SR tak navrhlo v rámci obmeny stíhacích lietadiel MiG-29 realizovať americkú ponuku a uzatvoriť príslušné zmluvné vzťahy s vládou Spojených štátov amerických.[69] V prospech stíhačky F-16 boli rozhodujúcim faktorom jej väčšie operačné možnosti a väčší taktický dolet.[70][71]

Prvé štyri lietadlá F-16C/D Block 70 môžu Vzdušné sily OS SR prevziať postupne od septembra do decembra 2022, pričom prvé dva stroje sú určené na výcvik slovenského vojenského personálu v USA.[40][56] Zvyšných 10 zo 14 stíhačiek by mali postupne vyrobiť v Greenville v Južnej Karolíne do januára 2024.[72][73] Prvé štyri F-16 vyrobené pre SR majú na leteckú základňu Sliač priletieť v apríli 2023. Na Slovensko by mali všetky lietadlá priletieť do 31. januára 2024.[74] MiGy-29 tak zostanú vo Vzdušných silách OS SR lietať na LZ Malacky-Kuchyňa do konca roku 2023, čiže do dosiahnutia počiatočných operačných spôsobilostí (IOC) nových F-16.[40][75]

Jazyková príprava a letecký výcvik pilotov potrvá 40 mesiacov a bude prebiehať v USA na Morrisovej základni Leteckej národnej gardy,[76] ktorá sa nachádza pri meste Tucson v Arizone.[77] Základný výcvik prebehol na lietadle T-6A na leteckej základni Laughlin v Texase[78] a pokračovací výcvik na lietadle T-38C na leteckej základni Columbus v Mississippi.[79]Neskôr, po absolvovaní výcviku na T-6A resp. T-38C, bude prebiehať výcvik na stíhačkách F-16 na leteckej základni Luke AFB v Arizone.[80] Slovensko má v súčasnosti iba osem operačných pilotov lietadiel MiG-29, ktorí majú na vojenských prúdových lietadlách nalietaných viac ako 500 letových hodín (zvyšných 6 pilotov má na prúdových lietadlách L-39 nalietaných menej ako 250 hodín).[81]

Ministerstvo financií SR v týchto dňoch (december 2018) posudzuje technické podklady na nákup amerických stíhačiek F-16.[82]

Viceprezidentka spoločnosti Lockheed Martin Ana Wugofski a minister obrany Peter Gajdoš dňa 12. decembra 2018 slávnostne podpísali tri „Dohody o podmienkach predaja“ (Letter of Offer and Acceptance LO-D-TAA, LO-P-LAH a LO-D-SAA) stíhačiek F-16C/D Block 70.[83] Najväčšia investícia v celkovej výške 1 872 568 591 USD[84] do slovenskej armády v ére samostatnosti dostala zelenú.[85]

Predseda vlády SR Peter Pellegrini vyzdvihol význam podpísaného kontraktu. „Ide o významný moment v histórii Slovenskej republiky, pretože ide o investíciu v objeme viac ako 1,6 miliardy eur. Je to počin, ktorým sa Slovenská republika hlási k svojim záväzkom navyšovať výdavky na vyzbrojovanie a dosiahnuť žiadaný cieľ 2% HDP a ide o počin, ktorý bude aj naďalej garantovať suverenitu a ochranu vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Slovenská republika chce vyslať jasný signál, že svoje budúce postavenie vidí aj naďalej tak v Európskej únii, ako aj Severoatlantickej aliancii,“ povedal.[86][87][88] Súčasťou podpísaného kontraktu je aj komplexný výcvik 22 pilotov a 160 technikov pozemného personálu v USA. USA nám vyprodukujú hotového pilota, ktorý po príchode lietadiel F-16C/D v roku 2023 bude spôsobilý zabezpečovať pohotovostný systém a ochranu vzdušného priestoru, čiže plnenie záväzku NATINAMDS a Renegát.[89] Slovensko má voľbou stíhačky F-16C/D vystarané minimálne do roku 2060 a potom si môže objednať stíhačku 5. generácie. Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo pri návšteve Bratislavy dňa 12. februára 2019 poďakoval Slovensku za nákup amerických stíhačiek F-16. „USA sú hrdé na to, že sú súčasťou úspechu vašej krajiny,“ povedal Mike Pompeo.[90][91][92]

Do konca roku 2020 Slovenská republika uhradila USA za stíhačky sumu vo výške 1,175 miliardy USD. Podľa upraveného rozpisu splátok má budúci rok 2021 uhradiť 150 miliónov dolárov, v roku 2022 zaplatiť 285 miliónov dolárov, v roku 2023 splátka predstavuje 185 miliónov dolárov, v roku 2024 dosiahne splátka 30 miliónov dolárov a v roku 2025 zaplatí Slovensko 10,68 milióna dolárov.[93][94] Nákup stíhačiek F-16 bude dokončený, potvrdil nový minister obrany Jaroslav Naď.[95][96]

USA oceňujú, že Slovensko sa rozhodlo modernizovať ozbrojené sily, prejsť zo sovietskej techniky na modernú. „Taktiež, že sme strategicky prijali rozhodnutie orientovať sa na americkú výzbroj, či už sú to stíhačky F-16 alebo vrtuľníky Black Hawk. V Spojených štátoch amerických to samozrejme nezostalo bez povšimnutia,“ konštatoval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.[97] Slovensko dosiahlo tú výhodu, že po podpise zmluvy s USA, je už u výrobcu na schedule liste, pričom na porovnanie iné krajiny stále váhajú, čím oddiaľujú zavedenie nových stíhačiek do výzbroje.[98][99] Pre kúpu nových stíhačiek F-16C/D Block 70 sa nakoniec rozhodlo aj Bulharsko, pričom termín dodania lietadiel je rok 2023. Bulharsko nakúpi 8 kusov stíhačiek, pričom celú sumu kontraktu vo výške 1,26 miliardy USD uhradilo jednou platbou vopred. Bulharsko plánuje doobjednať ďalších 8 kusov stíhačiek F-16 Block 70.[100][101]

Ministerstvo obrany SR vybralo prvých šesť kandidátov na pilotov stíhačiek F-16C/D Block 70. Celkovo ich bude 22.[102] Ministerstvo deklarovalo, že sa stihnú pripraviť, kým prídu nové stíhačky. Predpokladaný začiatok zahraničnej prípravy pre prvú skupinu je november 2019.[103] Letecký výcvik v USA potrvá tri roky. Rezort momentálne vyberá ďalších kandidátov na pilotov. Medzi kritériami sú napríklad úspešné absolvovanie leteckej lekárskej prehliadky pre nadzvukové lietadlá, letecká prax v odbore pilot, jazykové znalosti, úspešné absolvovanie psychodiagnostického vyšetrenia a fyzických testov.[104]V roku 2021 odletí do USA skupina ďaľších štyroch pilotov.[105]

USA pridelili spoločnosti Lockheed Martin zákazku (contract FA8615-19-C-6053) na výrobu štrnástich stíhačiek F-16C/D Block 70 určených pre Slovensko. Potvrdilo to americké ministerstvo obrany dňa 31. júla 2019. Zákazka bude dokončená do 31. januára 2024.[106][107][108][109][110][111]

Slovensko bude kvôli nákupu nových amerických stíhačiek F-16C/D Block 70 výrazne rekonštruovať leteckú základňu Sliač. Zámer počíta okrem iného s výstavbou nových rolovacích dráh, ale aj s modernizáciou existujúcej infraštruktúry základne. Práce na modernizácii vojenského letiska, ktoré ministerstvo obrany chce financovať z vlastných zdrojov vo výške 67,8 miliónov eur, by mali byť hotové do konca roku 2022, kedy Slovensko dostane prvé americké stíhačky F-16C/D.[112] Počas rekonštrukcie LZ Sliač budú stíhačky MiG-29 dislokované na základni Malacky-Kuchyňa.[113] Na LZ Malacky-Kuchyňa sa najskôr počas troch mesiacov v roku 2020 vykoná stredná oprava vzletovej a pristávacej dráhy za 3,8 miliónov eur.[114] Následne tam budú do 30.04.2021 redislokované letuschopné stíhačky MiG-29, ktoré odtiaľ budú lietať v rokoch 2021 – 2023.[115] Na LZ Sliač sa už MiGy-29 pravdepodobne nevrátia.[116][117] Predpokladané náklady na abonentnú prevádzku (technickú údržbu firmou RSK-MiG) MiGov-29 v rokoch 2020 – 2023 sú vo výške 124,4 miliónov € (bez nákladov na palivo a platy pilotov).[118]

Firma Raytheon Missile Systems, Tucson, Arizona uzavrela kontrakt s vládou USA na výrobu rakiet typu AIM-9X Block II, ktoré budú vyrobené pre Slovensko v rámci programu FMS.[119] Slovenské stíhačky F-16C/D Block 70 budú mať motory typu F110-GE-129 od firmy General Electric Co., Cincinnati, Ohio.[120]

Situácia súvisiaca s pandémiou COVID-19 v Spojených štátoch amerických neovplyvnila výrobu ani termín dodania stíhacích lietadiel F-16 C/D Block 70 pre Slovenskú republiku.[121]

Po nehode lietadla L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711) dňa 10. októbra 2018 začala byť situácia s cvičnými prúdovými lietadlami kritická a v rámci modernizácie vzdušných síl si zaslúžia osobitnú pozornosť, pretože zostávajúce kusy L-39 majú už kratšiu technickú životnosť než MiG-29.[76] Situáciu treba promptne riešiť buď dočasným leasingom troch L-159T2 Alca[122] alebo objednaním 8 kusov[123] nových Aero L-39NG[124][125] formou vláda – vláda.[126] Niektoré štáty NATO ako napríklad Maďarsko využívajú Letový výcvikový program NATO v Kanade (NATO Flying Training in Canada; NFTC). Maďarské vzdušné sily vyradili všetky lietadlá typu L-39 a MiG-29 už v roku 2010.[127][128][129] Jednou z možností je, aby naši mladí piloti, ktorí budú vybraní na letecký výcvik v USA na stíhačky F-16 predtým prešli preškolením v Kanade, kde by si zdokonalili angličtinu a lietali na cvičných prúdových lietadlách typu CT-155 Hawk.[130] Ďalšou možnosťou pre našich budúcich pilotov je absolvovať letecký výcvik na Sheppardovej leteckej základni v Texase v rámci programu Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT).[131] Výcvik našich nových pilotov bude trvať 40 mesiacov na lietadlách typu T-6A, T-38C a F-16D. Keď Vzdušné sily USA dostanú v roku 2023 nové lietadlá typu T-7A Red Hawk výcvik sa skráti na 22 mesiacov, čo významne ušetrí čas a peniaze na výcvik nového stíhacieho pilota, v budúcnosti napríklad aj slovenského.[132] Napríklad belgické vzdušné sily sa rozhodli vyradiť cvičné prúdové lietadlá typu Alpha Jet do decembra roku 2019.[133] Zároveň začnú posielať svojich budúcich pilotov na Sheppardovu leteckú základňu v USA, aby tam absolvovali letecký výcvik v rámci Euro-NATO Joint Jet Pilot Training (ENJJPT).[134] V roku 2020 sa belgická a poľská vláda sa rozhodli nakúpiť 34 resp. 32 kusov[135] amerických stíhačiek typu F-35.[136][137][138][139] Po Belgicku a Poľsku je vysoko pravdepodobné, že pre stealth stíhačku piatej generácie typu F-35 sa rozhodnú v roku 2021 aj neutrálne európske krajiny Švajčiarsko[140]a Fínsko.[141][142][143][144]

Zmluva o nákupe dvoch lietadiel C-27J Spartan bola s výrobcom podpísaná dňa 29. októbra 2014. Lietadlá mali byť pre potreby ozbrojených síl dodané 26 až 38 mesiacov po podpise zmluvy. Prvé lietadlo C-27J Spartan (reg. č. 1931) absolvovalo svoj prvý let dňa 7. augusta 2017 na letisku Turín a na Slovensko bolo dodané 24. októbra 2017.[145] Druhé z lietadiel (reg. č. 1962) absolvovalo svoj prvý let na letisku Turín dňa 26. februára 2018.[146] Na Slovensko bolo dodané 9. apríla 2018.[147][148][149] Od podpisu zmluvy až po dodávku prvého lietadla nakoniec uplynuli dlhé tri roky. Na druhé lietadlo čakala Dopravná letka takmer tri a pol roka. Koncom roku 2018 sme mali na Spartany preškolených na dvoch úrovniach osem pilotov, pričom štyria z nich mohli pilotovať aj prepravné lety.[150][151]

Podľa kapitána Jána Susányiho: „Spartan je nová generácia, digitalizácia, kompozitné materiály, skrátka lietadlo do tejto doby.“[152]

V roku 2019 Spartany Vzdušných síl OS SR nalietali spolu 730 letových hodín. Na zlepšenie bezpečnosti, dostupnosti a prevádzkyschopnosti strojov potrebujú Vzdušné sily ešte jeden resp. dva kusy nových strojov C-27J NG, vrátane full mission trenažéra.

Dňa 29. apríla 2015 Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 225 schválila návrh „Dohody o podmienkach predaja“ (Letter of Offer and Acceptance) LO-B-UCI Vlády Spojených štátov amerických zo dňa 21. apríla 2015 na obstaranie komplexnej dodávky systému 9 viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.[153] Zároveň uložila ministrovi financií a ministrovi obrany v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy zabezpečiť v rokoch 2015 – 2024 financovanie obmeny viacúčelových vrtuľníkov vo výške 261 745 857 USD v súlade so splátkovým kalendárom uvedeným v „Dohode o podmienkach predaja“ zvýšené o súvisiace dane, clá a poplatky. Uvedená suma za vrtuľníky už bola uhradená.[154][155]

Koncom apríla 2017 prijala spoločnosť Bell Helicopter zmluvu na výrobu deviatich vrtuľníkov Bell 429 GlobalRanger so špeciálnymi úpravami pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky.[156] Systém deviatich vrtuľníkov obsahuje kamery WESCAM MX-10, výcvik, náhradné diely a logistická podpora, vybavenie misie, komunikačné a navigačné zariadenia, pozemné podporné zariadenia, náhradné diely konštrukcie a motorov, technické údaje, publikácie, údržbárske práce/navrhované elektronické úpravy, technická pomoc, oprava a následné vrátenie, tím zabezpečenia kvality a preprava strojov. Odhadovaná cena systému je približne 150 miliónov USD (cca 137 miliónov eur).[157][158][159]

Dňa 26. júna 2017 pristáli na leteckej základni v Prešove prvé dva z celkových deviatich objednaných viacúčelových vrtuľníkov Sikorsky UH-60M Black Hawk.[160] Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a ďalšia dvojica až 26. augusta 2019.[161][162] Zvyšné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.[163] Vrtuľníky budú dodatočne vyzbrojené guľometmi typu M134 Gatling.[164][165][166][167]

„Ak sme za šesť mesiacov v roku 2017 odlietali s prvými dvomi UH-60M Black Hawk približne 230 hodín, vlani sme so štyrmi vrtuľníkmi nalietali 826 hodín, teda 146 hodín nad ročný plán,“ konštatoval veliteľ prešovského vrtuľníkového krídla plukovník Róbert Tóth na otázku, ako sa darí rozlietavať nové vrtuľníky.[168][169] Po skompletovaní dodávok nových vrtuľníkov môže ročný nálet na 9 ks vrtuľníkov UH-60M v roku 2020 dosiahnuť až 2000 hodín.

UH-60M majú výhodu v tom, že v bambi vaku odvezú až 2 500 litrov vody, kým vrtuľníky Mi-17M iba 1 700 litrov. Ďalšou výhodou sú vyhrievané hlavné rotorové listy, takže v mrazivom počasí nehrozí vznik nebezpečnej námrazy. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa zaujímajú o nové bojové záchranárske vrtuľníky (CSAR) typu HH-60W,[170] resp. HH-139A.[171]

V rámci grantu ERIP3 vo výške 50 miliónov USD môže Slovensko od vlády USA získať ďalšie štyri nové vrtuľníky UH-60M, ktoré budú využívané pre potreby LPZS.[172][173][174]Slovensko sa podľa oznámenia ministra obrany rozhodlo využiť ponuku, pričom sa čaká na vhodný termín podpísania memoranda s novou vládou USA. Nové vrtuľníky môžu byť dodané v rokoch 2022 až 2023. Celková cena kontraktu bude 100 miliónov USD.