Dassault/Dornier Alpha Jet

Belgický Alpha Jet 1B

Začiatkom 60. rokov 20. storočia začali Británia a Francúzsko spolupracovať na vývoji nového nadzvukového bojového lietadla, ktoré malo zároveň slúžiť na výcvik pilotov. Výsledkom tejto spolupráce bol SEPECAT Jaguar, ktorý sa nakoniec dokonale osvedčil v úlohe ľahkého bojového stroja. Pôvodná požiadavka Francúzska na cvičné lietadlo sa tak nenaplnila. Preto začalo Francúzsko rozvíjať spoluprácu s vtedajším Západným Nemeckom (NSR), ktoré potrebovalo nahradiť svoje zastarané bojové stroje Fiat G.91. Technická špecifikácia nového stroja bola vytvorená v roku 1968 a v júli 1969 bola podpísaná dohoda o spoločnom vývoji a výrobe. Na základe dohody, mala každá z partnerých krajín zakúpiť 200 strojov, pričom výroba mala prebiehať v oboch štátoch. Výsledkom malo byť podzvukové lietadlo, ktorého pohon budú zabezpečovať motory SNECMA-Turbomeca Larzac. Nemecko malo negatívne skúsenosti spojené s haváriami svojich jednomotorovými Lockheed F-104 Starfighter, preto hneď od začiatku presadzovalo koncept dvojmotorového lietadla.

Svoje návrhy predložili tri skupiny výrobcov:

• Dassault, Breguet a Dornier prišli so strojom "TA501", ktorý bol vyvinutý zlúčením starších konceptov Breguet 126 a Dornier P.375,
• SNIAS a MBB predložili návrh lietadla s označením "E.650 Eurotrainer",
• VFW-Fokker predložil koncept s názvom "VFT-291".

Víťazom súťaže sa v júli 1970 stal návrh TA501 od tímu Breguet-Dassault-Dornier. V roku 1971 sa spoločnosti Dassault a Breguet zlúčili do Avions Marcel Dassault-Breguet Aviation, ktorá dostala za úlohu vyrobiť dva prototypy nového lietadla. Ďalšie dva prototypy postavil Dornier v Nemecku. Ako prvý sa do vzduchu vzniesol francúzsky prototyp dňa 26. októbra 1973 a jeho nemecký proťajšok ho nasledoval o necelé tri mesiace neskôr.

V máji 1979 začalo francúzske letectvo nahrádzať zastarané T-33 Silver Star a Mystère IV novými Alpha Jet E (E ako École, t. j. škola). Francúzsko nakoniec neobjednalo 200 lietadiel, ako pôvodne plánovalo. Znížilo tento počet na 176 kusov, ktoré boli dodané do roku 1985.

NSR nemalo záujem o lietadlá v cvičnej verzii. Preferovalo výcvik na amerických strojoch, ktorý nemeckí piloti podstupovali na amerických základniach. Dodávky bojovej verzie Alpha Jet A (A ako Appui Tactique, t. j. taktická podpora) začali v roku 1978 a boli ukončené o 5 rokov neskôr. Luftwaffe objednala celkovo 175 strojov.

Alpha Jet nigérijských vzdušných síl

Alpha Jet je malé a ľahké lietadlo s krídlami umiestnenými v hornej časti trupu. Na nábežnej hrane krídel bol použitý tzv. "psí zub", čo je zárez, ktorý zlepšuje aerodynamické vlastnosti lietadla pri vzlete a pristátí. Krídla majú veľké Fowlerove klapky a po oboch stranách trupu pred chvostovými plochami sú brzdiace klapky. To účinne zvyšuje vztlak pri pristátí v malých rýchlostiach.

Trojbodový podvozok tvorí predná podvozková noha, ktorá sa zaťahuje dozadu a nohy hlavného podvozku, ktoré sa zaťahujú do gondol motorov.

V gondolách v spodnej časti trupu sú umiestnené dva prúdové motory SNECMA Turbomeca Larzac 04-C5 s ťahom 13,24 kN. Stroje Luftwaffe boli neskôr modernizované variantom Larzac 04-C20 s ťahom 14,12 kN.

Kabína má tandemové usporiadanie sedadiel a dva samostatné prekryty. Zadné sedadlo sa nachádza vo vyššej polohe, čo umožňuje inštruktorovi mať smerom vpred dobrý výhľad. Francúzsky Alpha Jet E bol vybavený vystreľovacími sedadlami Martin Baker AJRM4, zatiaľ čo nemecký Alpha Jet A mal sedadlá UPC/Stencel S-III-F3.

Francúzske lietadlá mali len základné avionické vybavenie, zatiaľ čo nemecké stroje disponovali pomerne sofistikovaným navigačno-bojovým systémom. Ten pozostával z inerciálneho navigačného systému Lear-Siegler, dopplerovského navigačného systému Litton a head-up displeja Kaiser/VDO.

• Aero L-39 Albatros
• BAE Systems Hawk
• CASA C-101
• Micubiši T-2
• SIAI-Marchetti S.211

1. The Dassault-Dornier Alpha Jet & FMA Pampa
2. Dassault-Dornier Alpha Jet Advanced Trainer / Close-Support Aircraft
3. Alpha Jet, Dassault-Breguet/Dornier

Portál letectvo