BAE Systems Hawk
BAE Systems Hawk je dvojmiestne cvičné lietadlo, určené na pokračovací výcvik pilotov stíhacích lietadiel. Ide o jednomotorový prúdový stroj, vyvinutý spoločnosťou Hawker Siddeley a v súčasnosti vyrábaný firmou BAE Systems. Hawk umožňuje pilotom osvojiť si schopnosti vyššej pilotáže, a taktiež precvičiť útok na vzdušné a pozemné ciele. Lietadlo môže byť za vhodných podmienok použité v obmedzenej miere aj na vzdušný boj a útoky na pozemné ciele.
| BAe Hawk | |||
 Hawk T1 britského letectva | |||
| Typ | vojenské cvičné lietadlo ľahké bojové lietadlo | ||
|---|---|---|---|
| Výrobca | Hawker Siddeley BAE Systems | ||
| Prvý let | 21. august 1974 | ||
| Zavedený | 1976 | ||
| Vyradený | v aktívnej službe | ||
| Hlavný používateľ | Royal Air Force Indické vzdušné sily Fínske vzdušné sily | ||
| Vyrobených | 925[1] | ||
| |||
Takmer všetky lietadlá Hawk sú vyrábané v továrni BAE Systems v meste Brough (Severné Anglicko). Jedinú výnimku predstavuje verzia Hawk 132, ktorú od roku 2008 produkuje v licencii indická spoločnosť Hindustan Aeronautics Limited.[2]
Lietadlá Hawk preslávili vystúpenia akrobatickej skupiny RAF Red Arrows.
Vznik a vývoj
V roku 1964 zostavilo Royal Air Force požiadavky na nové cvičné prúdové lietadlo, ktoré by nahradilo Folland Gnat. Spoločnosť Hawker Siddeley na základe týchto požiadaviek a na vlastné náklady začala vyvíjať nové lietadlo, ktoré v roku 1969 predstavila RAF pod označením P.1182 (neskôr HS.1182). V októbri 1971 bol konštrukčný návrh Hawker Siddeley schválený britskou armádou a následne bola uzatvorená zmluva na nákup 175 cvičných strojov. Prototyp, ktorý už bol nazvaný Hawk, vzlietol prvýkrát 21. augusta 1974. V nasledujúcich dvoch rokoch prešiel Hawk letovými testami a v apríli 1976 sa začala sériová výroba verzie Hawk T.Mk 1 (Trainer mark 1).
V roku 1977 sa Hawker Siddeley zlúčila so spoločnosťou British Aerospace, ktorá neskôr kúpila ďalšie spoločnosti a premenovala sa na BAE Systems.
Konštrukcia
Dvojmiestny kokpit lietadla má tandemové usporiadanie, pričom vpredu sedí študent a zadné sedadlo patrí inštruktorovi. Všetky ovládacie prvky, ktoré má k dispozícii pilot vpredu, sa nachádzajú tiež v zadnej časti kokpitu, aby mohol inštruktor v prípade potreby prevziať riadenie.
Hawk je dlhý 12,43 m a na závesníku pod trupom môže byť pripevnený kanón ADEN kalibru 30 mm. Pod krídlami s rozpätím 9,94 m sa pôvodne nachádzali dva závesníky, neskôr boli doplnené o ďalšie dva. Na týchto štyroch pylónoch môžu byť zavesené bomby do hmotnosti asi 3 000 kg alebo rakety vzduch-vzduch s infračerveným navádzaním (AIM-9 Sidewinder, ASRAAM, A-Darter).
Verzie Hawk T1/T1A sú poháňané motorom Rolls- Royce Turbomeca Adour 151 s ťahom 23 kN. Je to variant pohonnej jednotky použitej v lietadle Jaguar GR3, avšak bez prídavného spaľovania. Maximálna rýchlosť, ktorú tieto lietadlá s daným motorom môžu dosiahnuť, je 1 018 km/h. V priebehu rokov vzniklo mnoho rôznych variantov, ktoré sa okrem iného líšili aj pohonnou jednotkou. Jedny z posledných verzií, ako napr. Hawk 120 (Vzdušné sily Juhoafrickej republiky) alebo Hawk 128 (RAF), sú poháňané motorom Adour Mk. 951 s ťahom 29 kN. Vďaka tomuto motoru dosahuje lietadlo maximálnu rýchlosť 1 028 km/h a stúpavosť 47 m/s.
Varianty
Hawk T1
Počiatočná výrobná séria cvičných lietadiel, ktorá bola poháňaná prúdovým motorom Rolls- Royce Turbomeca Adour 151. Výroba sa začala v roku 1976 a RAF ich získala celkovo 175.
Hawk T1A
Modifikácia verzie Hawk T1, vďaka ktorej sa z cvičného lietadla stal bojový stroj. Vrámci vylepšení pribudli pod krídlami dva závesníky pre riadené strely vzduch-vzduch AIM-9L a pod trupom jeden závesník pre kanón ADEN.[3] Takto upravených lietadliel získala RAF 89 kusov. .[4]
Hawk 50
Exportný variant, ktorý vychádza z verzie Hawk T1. Má vylepšenú avioniku, dva závesníky pod krídlami a vďaka motoru Adour 851 má o 30% väčšiu vzletovú hmotnosť. Tento variant, ktorého výroba začala v roku 1980, sa predal do Fínska (Hawk 51 – 50 kusov), Keni (Hawk 52 – 12 kusov) a Indonézie (Hawk 53 – 20 kusov).
Hawk 60
Exportná verzia, ktorú si v roku 1981 objednalo Zimbabwe (Hawk 60/60A). Neskôr sa lietadlá v tomto prevedení predali aj do Spojených arabských emirátov (Hawk 61/63), Kuwaitu (Hawk 64), Saudskej arábie (Hawk 65), Švajčiarska (Hawk 66) a Kórejskej republiky (Hawk 67). Má mierne upravené krídlo a výkonnejší motor Adour 861 s ťahom 25.4 kN.
T-45 Goshawk
Cvičná verzia pre U.S. Navy, ktorá vychádza z variantu Hawk 60. Je určená pre výcvik pilotov stíhačiek, schopných operovať z lietadlových lodí. Lietadlo má zosilnený trup, väčšie chvostové riadiace plochy a záchytný hák, podobný tomu, aký má F/A-18 Hornet. V kokpite pribudol "mini-HUD" displej a vystreľovacie sedadlo Martin-Baker 10B bolo nahradené sedadlom Martin-Baker 14. Pohon zabezpečuje motor Rolls-Royce Adour F405-RR-401 s ťahom 26.24 kN.
Hawk 100
Exportná bojová verzia, ktorú si objednali Spojené arabské emiráty (Hawk 102), Omán (Hawk 103), Malajzia (Hawk 108), Indonézia (Hawk 109), Kanada (Hawk 115, resp. CT-155 Hawk), Austrália (Hawk 127), Bahrain (Hawk 129) a India (Hawk 132). Má výkonnejší motor Adour 871 s ťahom 26.7 kN. [5] Do predĺženého nosa je integrovaný laserový diaľkomer od firmy Ferranti a infračervený senzor od spoločnosti Marconi. Vylepšená bojová avionika zahŕňa radarový výstražný prijímač od firmy Vinten, výmetnice klamných cieľov a navigačno-útočný systém. Zmodernizovaný kokpit je vybavený HUD displejom, multifunkčnými dispejmi a je tu využitý koncept HOTAS (najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke). Na závesníkoch dokáže uniesť deväť 250 kg bômb. [6]
Hawk 120 (LIFT)
Variant pre Juhoafrickú republiku, ktorý vychádza konštrukčne z verzie Hawk 100. Od svojho predchodcu sa líši hlavne výkonnejším motorom Rolls Royce/Turbomeca Adour Mk. 951 a vylepšenou avionikou od spoločnosti Advanced Technlogies Engineering. Adour Mk. 951 má ťah zvýšený na 29 kN a disponuje systémom FADEC (full authority digital engine control), vďaka ktorému má nad prevádzkovými parametrami motora plnú moc palubný počítač. Vďaka výborným letovým vlastnostiam je Hawk 120 pre pilotov Vzdušných síl Juhoafrickej republiky vynikajúci medzistupeň medzi cvičnými lietadlami PC-7 Astra a stíhačkami Gripen.[7]
Hawk 128 (Hawk T2)
Modernizovaná cvičná verzia pre RAF a Royal Navy, ktorá je poháňaná motorom Rolls-Royce Adour 951 a v kokpite nahradili LCD displeje zastarané analógové prístroje. V lietadle pribudol aj moderný elektronický systém riadenia letu fly-by-wire. Dodávky strojov, určených pre Royal Air Force, začali v roku 2009.
Hawk 165
Exportná cvičná verzia, určená pre Saudskú arábiu. Vychádza z variantu Hawk 128 (Hawk T2), od ktorého sa líši novým datalinkom a iným rádiovým systémom. [8]
Hawk 200
Na rozdiel od predchádzajúcich verzií je Hawk 200 jednomiestne lietadlo a predstavuje ľahký viacúčelový bojový stroj. Je vybavený pulzným dopplerovským rádiolokátorom Northrop-Grumman AN/APG-66H, ktorý je odvodený od radaru APG-66, použitého v stíhačkách F-16A/B.
Používatelia
.jpg.webp)
.svg.png.webp){kind=small}
- Kráľovské letectvo Bahrajnu
- Fínske vzdušné sily
- Indonézske vzdušné sily
- Vzdušné sily Juhoafrickej republiky
.svg.png.webp){kind=small}
- Kuvajtské vzdušné sily
- Kráľovské letectvo Malajzie
- Vzdušné sily Spojených arabských emirátov
Špecifikácie (Hawk 128)
Technické údaje
- Posádka: 2
- Dĺžka: 12,43 m
- Rozpätie: 9,94 m
- Výška: 3,98 m
- Nosná plocha : 16,7 m²
- Vzletová hmotnosť: 4 480 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 9 100 kg
- Pohonná jednotka: 1 × dvojprúdový motor Rolls-Royce Adour Mk. 951 s ťahom 29 kN
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 1 028 km/h
- Maximálny dolet: 2 520 km
- Dostup: 13 565 m
- Stúpavosť: 47 m/s
Výzbroj
- 1× kanón ADEN kalibru 30 mm
- 5 externých závesov s nosnosťou do 3 085 kg
- 4x AIM-9 Sidewinder
- 4x ASRAAM
- 4x A-Darter
Referencie
Pozri aj
 |
Portál letectvo |
| Stíhacie lietadlá | |
|---|---|
| Bombardovacie lietadlá |
|
| Hliadkové lietadlá |
|
| Prieskumné lietadlá a lietadlá pre rádioelektronický boj |
|
| Bojové lietadlá | |
| Transportné lietadlá |
|
| Cvičné lietadlá | |
| Helikoptéry |
|
| Prototypy |
|
