Fotogrametria
Fotogrametria je súbor metód pre získanie kartografických alebo geodetických súradníc, rozmerových súradníc stavieb, budov, miestností a jednotlivých objektov na základe analógovej, alebo digitálnej fotografie. Fotogrametria využíva optické, fotografické a geometricko-matematické metódy. V minulosti sa používali hlavne analógové metódy - optické a geodetické merania. Keďže dnes je používaná predovšetkým digitálna fotografia a súradnice sú spracúvané digitálne a on-line, môžeme tieto metódy považovať za digitalizačné.
Ide o stredové premietanie snímky vyhotovenej centrálnou projekciou (fotografia) a transformáciu snímkových súradníc na geodetické súradnice. Stredom premietania je stred objektívu. Spojnice rámových značiek na snímke vytvoria snímkový súradnicový systém. Zo snímkových súradníc sú transformáciou vypočítané alebo určené geodetické súradnice kľúčových bodov.
Digitálne meracie systémy vo fotogrametrii
Pri aplikácii blízkej fotogrametrie a špeciálne pri aplikáciách v reálnom čase prevláda v súčasnosti trend k prechodu od fotogrametrickej snímky k elektronickej tvorbe obrazu prostredníctvom digitálnych senzorov ako napr. CCD. V priebehu niekoľkých posledných rokov sa výrazne zvýšila dôležitosť spracovania digitálneho obrazu vo fotogrametrii. Rozhodujúcimi činiteľmi, ktoré prispeli k tomuto vývoju sú podstatné zvýšenie kapacity počítačov, výroba špeciálnych zariadení na digitalizáciu analógového fotogrametrického obrazu (skenery) , ako aj digitálnych kamier pre spracovanie digitálneho obrazu v režime online. Súbežne sa vyvíjali metódy spracovania digitálneho obrazu, ako aj fotogrametrické algoritmy, ktoré v konečnom dôsledku pripravili cestu aplikáciám digitálnej fotogrametrie.
Digitálna fotogrametria
Digitálna fotogrametria je modifikáciou analytickej fotogrametrie, pri ktorej sa pracuje s digitálnymi snímkami a nový termín softcopy fotogrametria je synonymom digitálnej fotogrametrie a definuje skôr počítačové prostredie - fotogrametrickú digitálnu pracovnú stanicu na riešenie úloh digitálnej fotogrametrie. Fotogrametrické digitálne pracovné stanice sú nástupcami analógových, resp. analytických vyhodnocovacích prístrojov. Vo fotogrametrickom softcopy systéme sa meracia značka analógového vyhodnocovacieho prístroja mení na kurzor, ručné kolieska vyhodnocovacieho prístroja na myš, resp. trackball, snímkový nosič na monitor počítača a podobne.
Fotogrametrické digitálne pracovné stanice sú vhodným systémom pre inžinierske aplikácie v investičnej výstavbe. Týchto systémov je v súčasnosti na komerčnom trhu dostatok s možnosťou dobrého výberu, či už podľa ich ceny alebo výkonnosti a presnosti (Image Station, Helava, DVP, V - STARS).
Digitálny videoplotter (DVP)
Jednou z možností využitia digitálnej fotogrametrie pri prácach s nižšími nárokmi na presnosť a pri súčasnom zvýšení ich hospodárnosti je použitie digitálneho systému digitálny videoplotter (DVP) od firmy Leica, vyvinutý na Lavalovej univerzite v kanadskom Quebecku. DVP je cenovo veľmi prístupná digitálna pracovná stanica s pomerne jednoduchou obsluhou a softvérom. Aplikačné oblasti využitia DVP majú pomerne široký záber od fotogrametrického mapovania - aktualizácia obsahu máp stredných mierok, cez tematické mapovanie v poľnohospodárstve, lesníctve, geológii, regionálnom a územnom plánovaní až po inžinierske aplikácie pozemnej stereofotogrametrie. Tak ako v konvenčnej fotogrametrii, závisí presnosť digitálnej fotogrametrie prevažne od snímkovej mierky a od rozlišovacej schopnosti skenera. Polohová presnosť DVP je približne 70% rozmeru pixelu v mierke snímky a výšková presnosť závisí od základnicového pomeru a rozmeru pixelu. Nezávislé testy s leteckými snímkami digitalizovanými s hustotou 450 dpi potvrdili polohovú presnosť 70% rozmeru pixelu a výškovú 1/4200 výšky letu t. j. 0,24% o h.
