Let L-410 Turbolet

Je to hornoplošný, samonosný jednoplošník. Konštrukciu trupu tvorí celokovová polškrupina, krídlo je dvojnosníkové, vybavené dvojštrbinovými klapkami a spojlermi. Pohonnú jednotku tvoria dva turbovrtuľové motory Walter M 601 a vrtule Avia V 508 alebo V 510 - vrtule stálych obrátok s možnosťou praporovania a reverzu. Elektrická sústava sa napája jednosmerným napätím 28 V. Lietadlo je vybavené hlavnou a záložnou hydraulickou sústavou. Podvozok sa zaťahuje hydraulicky. Stroj je schopný pristávať na malých a neupravených letiskách a je schopný prevádzky v extrémnych podmienkach od +50 °C do −40 °C. Je certifikovaný na let podľa prístrojov (IFR) a presné priblíženie ILS CAT 1.

Hlavný odberateľ lietadiel mal byť sovietsky Aeroflot. Vývoj lietadla sa začal v polovici 60. rokov pod označením L-400, prerobenú verziu predstavili ako L-410. Prototyp vzlietol 16. apríla 1969 ešte s motormi Pratt & Whitney Canada PT6-A27 a trojlistovými vrtuľami Hamilton Standard, keďže sa vývoj motorov M601 oneskoril. Sériové stroje dostali troj alebo štvorlistové vrtule Hartzell.

Keď sa vývoj československých motorov M601 dokončil, motory PT-6 sa nahradili modelom M 601A (neskôr M 601B) a lietadlo dostalo trojlistové vrtule Avia V 508. Stroj dostal označenie L-410M, prototyp bol pripravený v roku 1973 a v roku 1974 sa uskutočnil prvý let, v roku 1975 sa začali dodávky do ZSSR.

Spolu sa vyrobilo viac, ako 1 000 ks. Okolo 350 ich bolo v prevádzke v roku 2008. Najviac sa ich dodalo do ZSSR a odtiaľ sa predali do krajín Ázie, Afriky a Južnej Ameriky, niekoľko strojov lieta v Rusku a bývalých štátoch ZSSR. V Európe sa prevádzkuje asi 50 kusov ako v obchodnej leteckej doprave, tak aj vo vojenských letectvách.

Jeden model bol L-410UVP (ruská skratka na krátky vzlet a pristátie, anglicky STOL), ktorý má predĺžený trup, zväčšené rozpätie krídla a vzopätie stabilizátora sa upravilo na +7°. Do systému automatického praporovania sa pridala plôška ABC (Automatic Bank Control), ktorá sa automaticky otvorí na konci krídla pri výpadku jedného motora, no iba do rýchlosti 205 km/h. Krídlo bolo vybavené interceptormi. Zlepšilo sa vybavenie a brzdy. Najskôr sa do neho montovali motory M601B s rovnakým výkonom, ale pri vyšších teplotách účinnejšie, neskôr sa začali montovať motory M601D a vrtule V508D. Počet miest je 15. Dĺžka vzletu je približne 456 m.

Najbežnejší variant je L-410UVP-E so zvýšenou najvyššou vzletovou hmotnosťou, výkonnejšími motormi M601E, päťlistovými vrtuľami V510. Na koniec krídel sa dajú namontovať vonkajšie (niekedy mylne nazývané prídavné) nádrže. Prototyp vzlietol v roku 1984 a v roku 1985 sa začalo s výrobou. Existujú ďalšie podverzie UVP-E: UVP-E9 a UVP-E20, ktoré sa líšia detailmi kvôli dobových požiadaviek na zhovenie predpisom JAR 25 resp. FAR-23. Posledná verzia Turboletu je L-420 s motormi M601F.

Posledná verzia je L-420 s motormi M601F, ktorú certifikovali americké FAA. L-410 verzie M až E (vr. E9 a E20) má typový certifikát vydaný EASA. Z lietadla L-410 mal vychádzať väčší typ L-610 s pretlakovou kabínou, ale ten vznikol len v niekoľkých prototypoch.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Let L-410 Turbolet

• LET - Aircraft Industries, a.s.
• Neoficiálne stránky L-410 -podrobná história, texty o jednotlivých letadlách, fotogaléria

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Let L-410 Turbolet na českej Wikipédii.

Portál letectvo Český portál