Queen (skupina)

V roku 1968 sa gitarista Brian May, študent fyziky na londýnskej Imperial College a basgitarista, Tim Staffell, rozhodli, že založia hudobnú skupinu. Na internátnu nástenku umiestnili inzerát, v ktorom uviedli, že hľadajú hráča na bicie nástroje. Svoju požiadavku komentovali slovami, že chcú niekoho ako Mitch Mitchell alebo Ginger Baker. Oslovil ich mladý študent zubného lekárstva Roger Taylor. Naznačil im, že by túto prácu chcel skúsiť. Skupina si vymyslela názov Smile.[15][16] Basgitarista Tim Staffell sa počas toho, ako navštevoval Ealing Art College, skamarátil s Farrokhom Bulsarom, spolužiakom, ktorý sa dával oslovovať anglickým menom Freddie. Farrokh Bulsara mal podobný hudobný vkus, akým sa prezentovala novozaložená hudobná skupina Smile, a z toho dôvodu sa stal ich vášnivým fanúšikom.

V roku 1969 hudobná skupina Smile podpísala zmluvu s vydavateľstvom Mercury Records. Vydali iba jeden singel, ktorý bol neúspešný. V roku 1970 odišiel zo zostavy basgitarista Tim Staffell. Chcel sa presadiť inde, vo vtedajšej perspektívnejšej skupine Humpy Bong. Zvyšok skupiny, posmelený Farrokhom Bulsarom, začal spolu hrať a zmenili si názov skupiny na „Queen“.[17] Na otázku, prečo si zvolili také meno, Farrokh Bulsara povedal: „...napadlo mi meno Queen. Je to len názov, ale znie vznešene, skvele. Je silný, veľmi univerzálny a bezprostredný. Má aj svoj vizuálny potenciál a je otvorený pre mnoho výkladov. Bol som si vedomý, že by mohol narážať aj na homosexualitu, ale to bol iba jeden z jeho významov“.[17]

Skupina mala v tom čase viacero hráčov na basovú gitaru, no nikto do nej nezapadol. Trvalo to do roku 1971, kým k nim neprišiel John Deacon, s ktorým začali skúšať nahrávať svoj prvý štúdiový album. Na jeho demonahrávku nahrali svoje štyri pôvodné piesne: „Liar“, „Keep Yourself Alive“ a „Jesus“, ale žiadne vydavateľstvo o ne neprejavilo záujem.[18] Niekedy v tomto čase si Freddie pridal priezvisko „Mercury“. Inšpiroval ho k nemu verš „Mother Mercury, look what they've done to me...“ z piesni „My Fairy King“, ktorú neskôr nahrali na svoj debut.[19] Dňa 2. júla 1971 hrala na internáte v Surrey pri Londýne skupina Queen prvýkrát vo svojom klasickom zložení: Mercury, May, Deacon a Taylor.[20]

Ešte pred vydaním prvého albumu, Mercury, ktorý absolvoval umeleckú školu, navrhol aj logo kapely Queen, nazývané aj „hrebeň kráľovnej“.[21] Logo kombinuje znamenia zverokruhu, ktoré patria štyrom členom kapely: dvoch levov (Deacon, Taylor), kraba pre znamenie raka (May) a dve víly, ktoré symbolizujú Mercuryho znamenie Panny.[21] Levy po stranách držia štylizované písmeno „Q“. Krab stojí na vrchole písmena a z neho stúpajú plamene. Víly robia po stranách levom spoločnosť.[21] V písmene „Q“ sa nachádza kráľovská koruna a celá opísaná obrazová heraldická kompozícia je v tieni krídel mytologického vtáka Fénixa. Tento symbol skupiny, hlavne postojom levov, pripomína Štátny znak Spojeného Kráľovstva.[21] Originálne logo, aké vidíme na zadnej strane prvého obalu albumu, bolo iba jednoduchou kresbou. Na neskorších albumoch sú jeho omnoho zložitejšie farebné verzie.[21][22]

V roku 1972 skupina Queen, potom, čo ju hudobný producent John Anthony videl v De La Lane Studios, rokovala s nahrávacou spoločnosťou Trident Studios. Krátko nato dostali pod vedením dcérskej spoločnosti Neptune Productions ponuku manažérskej zmluvy s Normanom Sheffieldom. Queen mohli pre svojho budúceho hudobného vydavateľa využiť nahrávací technický potenciál Tridentu. Dostali tak príležitosť nahrávať materiál na album na „hi-tech“ technológii, ktorú vtedy používali napríklad aj The Beatles a Elton John, no Trident zistil, že je ťažké nájsť vydavateľa pre skupinu, ktorá mala v začiatkoch 70. rokov taký marginálny význam.[23]

Napokon v júli roku 1973 pod značkami Trident/EMI skupina Queen debutovala svojím eponymným albumom. Ich snahou bolo vyprodukovať súdobé nahrávky, ktoré by sme mohli dnes charakterizovať ako zmes heavy metalu a progresívneho rocku.[24] Album hudobná kritika prijala vcelku pozitívne: Gordon Fletcher z časopisu Rolling Stone poznamenal, že „ich album je skvelý“,[25] a noviny Daily Herald v Chicagu ho označili za „nadpriemerný debut“.[26] Komerčne ale tento album nezaujal a ani singel, Mayova kompozícia „Keep Yourself Alive“, nemal predajný úspech podľa očakávaní. Retrospektívnym pohľadom je ale tento singel považovaný za vrchol nahrávok albumu a v roku 2008 ho časopis Rolling Stone zaradil na 31. miesto zoznamu „Stovky najlepších gitarových songov všetkých čias“.[27] Album v USA a aj v Spojenom kráľovstve certifikovali ako zlatý.[28][29]

Druhý album skupiny, Queen II, vyšiel v roku 1974. Na jeho obale je, dnes už ikonický, portrét skupiny od fotografa Micka Rocka. Toto zobrazenie neskôr použili ako základ pre výrobu hudobného videa ku skladbe „Bohemian Rhapsody“.[30][31] Album sa dostal na piate miesto britského rebríčka albumov a bol teda prvým, ktorý bodoval v Spojenom kráľovstve.[28] Singel, Mercuryho pieseň „Seven Seas of Rhye“, bol v krajine desiatym najlepším a tým aj ich dovtedy prvým skutočným hitom.[28] Nahrávky albumu sú prvým reálnym prejavom výrazného vrstveného štýlu virtuózneho zvuku skupiny v dlhších komplexných pasážach a textami inšpirovanými fantastikou.[32][33] Okrem jediného singlu je na albume aj neobvyklá nahrávka, šesťminútový epos bez refrénu s názvom „The March of the Black Queen“. Časopis Daily Vault ho opísal ako „menacing“.[34] Reakcia hudobnej kritiky bola zmiešaná. Časopis Winnipeg Free Press, ktorý predtým vychvaľoval debut skupiny, opísal Queen II, ako „príliš prekomplikovanú ošklivosť“.[35] Allmusic označuje album u veľkých fanúšikov ako jeden z najobľúbenejších[36] a je jedným z troch projektov kapely Queen, ktorý môžeme nájsť v zozname 1001 albumov, ktoré musíte počuť, kým umriete.[37]

Potom, ako v máji roku 1974 skupina Queen účinkovala šesť večerov v newyorskom Uris Theatre, Brian May skolaboval a bola u neho diagnostikovaná hepatitída.[32] Počas zotavovania bol May spočiatku mimo členov kapely, ktorá začala pracovať na ich treťom albume. Asi v polovici výroby sa k nim v nahrávacom štúdiu pripojil.[38] Výsledok nahrávania, ktorý vyšiel v roku 1974 pod názvom Sheer Heart Attack sa v Spojenom kráľovstve dostal na druhé miesto rebríčkov.[39] Slušne sa predával v Európe a v Spojených štátoch získal zlatú certifikáciu.[29] Tento album umožnil skupine pocítiť medzinárodný úspech na obidvoch brehoch Atlantiku.[40] Projekt je experimentom vo svojom variabilnom výbere hudobných žánrov, vrátane takých ako sa hrá vo varieté, ale sú na ňom nahrávky heavy metalu, balád, či v štýle ragtime, no aj Karibiku. Týmto výberom sa kapela Queen presunula od tendencie hrať progresívne skladby, ktoré mali na prvých dvoch albumoch, do viac pre rádiá prijateľných, pesničkových štýlov.[41][42] Album Sheer Heart Attack uviedol nový zvuk a melodické vrstvy, ktoré boli ešte dokonalejšie prepracované v nasledujúcej hudobnej zbierke, ktorú kapela Queen vydala pod názvom A Night at the Opera.

Singel „Killer Queen“, ktorý vyšiel k albumu Sheer Heart Attack, sa dostal na druhé miesto britských rebríčkov[28] a stal sa prvým hitom skupiny, ktorý dvanástym miestom v Billboard Hot 100 zabodoval v rebríčkoch Spojených štátov.[43] Jeho kompozícia je kombináciou štýlu vaudeville, predchodcu operety a britského varieté s gitarovou virtuozitou Briana Maya. Druhý singel albumu s názvom „Now I'm Here“ viac reprezentuje tradičný hard rock, dosiahol v rebríčkoch v Británii jedenáste miesto. Na albume sa nachádza aj song „Stone Cold Crazy“, ktorý je vďaka rýchlemu gitarovému tempu považovaný za jedného z predchodcov hudobného žánru dnes nazývaného speed metal.[38][44] V nedávnych rokoch dostal album viacero uznaní v rôznych publikáciách, ktoré sa venujú hudobným témam. V roku 2006 ho časopis Classic Rock dal na 28. miesto zoznamu „stovky najlepších britských albumov všetkých čias“,[45] iný magazín, Mojo, dal album na 88. miesto zoznamu „stovky nahrávok, ktoré zmenili svet“.[46] Je to zároveň druhý album skupiny Queen, ktorý je označený v knihe 1001 albumov, ktoré musíte počuť, kým umriete.[37]

V roku 1975 sa skupina zúčastnila koncertného turné, na ktorom mala špeciálne navrhnuté kostýmy od Zandry Rhodes, spolu s výpravnými svetelnými efektami. Ako hedlajneri prešli Spojené štáty a prvýkrát vystúpili aj v Kanade.[47] V septembri po nečakanom rozchode a Tridentom sa kapela musela zaujímať o kontrakt s novým manažmentom. Ako jedna z alternatív sa javila ponúknutá spolupráca od manažéra Led Zeppelin, Petra Granta, ktorý zastupoval nahrávaciu spoločnosť Swan Song Records. Členova skupiny Queen si to nakoniec rozmysleli a uzavreli zmluvu s manažérom Eltona Johna, Johnom Reidom.[48]

V roku 1975 skupina Queen nahrala a vydala album, ktorý dostal meno podľa populárneho filmu Bratov Marxovcov, A Night at the Opera. Jeho výroba prekonala vo svojej dobe nahrávacie náklady.[49] Podobne ako jeho predchodca, obsah kolekcie nahrávok prezentuje zmes rôznych hudobných štýlov a experimentov so stereofónnym zvukom. V strede osemminútového hudobného eposu „The Prophet's Song“ môžeme dokonca počuť v populárnej hudbe neobvykle využitý vrstvený efekt jednoduchých kanonicky znejúcich textových fráz, ktorý vytvorí úplný chorálový zvuk. Na albume je aj Mercuryho kompozícia s využitím harmónie zvuku harfy a a čistého spevu, ktorú poznáme pod názvom „Love of My Life“.[50] Album bol veľmi úspešný v Spojenom kráľovstve,[28] a v Spojených štátoch získal trojnásobnú platinu.[29] Viac ako celú generáciu od jeho vydania, po 29 rokoch v roku 2004, ho britská verejnosť v ankete televíznej spoločnosti Channel 4, zvolila na trináste miesto rebríčka najlepších albumov všetkých čias.[51] Album je vysoko hodnotený aj v medzinárodnom meradle. Podľa voľby, ktorú organizoval Guinness, je na svete trinástym historicky najlepším,[52] kým publikum austrálskeho mediálneho kanálu, ABC, ho vo svojom obdobnom hlasovaní umiestnilo na 28. pozíciu.[53]

A Night at the Opera je často vo vyjadreniach kritiky umiestňovaný do rôznych zoznamov „najlepších albumov“. Medzi ďalšími môžeme spomenúť z roku 2004 šestnáste miesto medzi „najlepšími päťdesiatimi britskými albumami“, ktorú mu udelil časopis Q, či v mexickej edícii časopisu Rolling Stone udelené jedenáste miesto ich zoznamu „stovky najlepších albumov všetkých čias“.[54] V inom oficiálnom zozname, ktorý tento časopis zverejnil pod názvom „The 500 Greatest Albums of All Time“ sa album umiestnil na 230. mieste.[55] Album A Night at the Opera je tretím, posledným, projektom skupiny Queen, ktorý je odporúčaný v knihe so zoznamom 1001 albumov, ktoré musíte počuť, kým umriete.[37]

Medzi najviac prezentované diela albumu A Night at the Opera určite patrí nahrávka singlu „Bohemian Rhapsody“, ktorá sa na deväť týždňov stala jednotkou britských hudobných rebríčkov.[28] Jednu z kľúčových úloh pri rozbehu jeho popularizácie hral Mercuryho blízky priateľ a poradca, rozhlasový spíker rádia Capital London,Kenny Everett.[56][57] Skladba je historicky tretím najlepšie predávaným britským singlom. Predbehli ho iba „Do They Know It's Christmas?“, ktorý nahrala superskupina Band Aid a nahrávka z pohrebu princeznej Diany, ktorú pod názvom „Candle in the Wind 1997“ vydal Elton John. V Spojených štátoch bol singel „Bohemian Rhapsody“ deviaty a jeho reedícia z roku 1992 sa na päť týždňov dostala v rebríčku Billboard Hot 100 na druhú pozíciu.[43] Je to jediný singel, ktorého sa predalo po milióne nosičov, počas dvoch rôznych príležitostí[58] a dostal sa dvakrát, v rokoch 1975 a 1991, do britského singlového rebríčka Christmas number one. Tento song bol mnohokrát zvolený za „najlepšiu pieseň všetkých čias“.[59][60] Skupina sa rozhodla, že singel podporí nakrútením jeho obrazovej verzie.Oslovila na to spoločnosť Trilion,[61] ktorá bola dcérskou firmou ich bývalej manažérskej firmy Trident Studios. S použitím nových technológií vyrobili video, ktoré je považované za prvé reálne hudobné video, ktoré bolo vyprodukované v populárnej hudbe.[62][63] Hovorí sa, že Mercury ju napísal o Normanovi Sheffieldovi a pôvodnému manažmentu v Tridente, ktorý pomohol urobiť video tak slávnym.[23] Napriek tomu, že aj iné skupiny, vrátane The Beatles, mali pred nimi svoje prezentačné videá, no vo všeobecnosti boli špecificky určené pre určité televízne show.

Prvá pieseň v poradí na albume je „Death on Two Legs“. Druhý singel albumu, „You're My Best Friend“, je druhou skladbou, ktorú napísal basgitarista, John Deacon, a jeho prvým singlom, ktorý sa dostal na šestnáste miesto v Spojených štátoch[43] a bol na svete medzi Top-10 hitmi.[58] V novembri roku 1975 začalo koncertné turné A Night at the Opera Tour. Skupina s ním absolvovala Európu, Spojené štáty, Japonsko a Austráliu.[64]

V roku 1976 skupina Queen opäť nahrávala skladby pre ďalší projekt s názvom A Day at the Races, ktorý je často označovaný za pokračovanie albumu A Night at the Opera.[65][66] Aj tento nový album má svoj titul prepožičaný z filmu bratov Marxovcov, a aj na obale opäť dominuje variácia loga skupiny.[67] Najvýraznejšia osobnosť bratov Marxovcov, Groucho Marx, v marci roku 1977 pozval skupinu do svojho domu v Los Angeles, kde mu kapela poďakovala a v štýle a cappella zaspievala song „'39“ (z albumu A Night at the Opera).[68] Hudobne bol album A Day at the Races kritikou, ako aj fanúšikmi vysoko oceňovaný, stal sa jednotkou v Spojenom kráľovstve a Japonsku a piate miesto dosiahol v Spojených štátoch.[28][67] Jeho kľúčovým hitom je gospelovo štylizovaný song „Somebody to Love“. Bol vytvorený generovaním zo spevu Mercuryho, Maya a Taylora pomocou technológie multitrackingu do stohlasového chorálu. Singel sa v Spojenom kráľovstve dostal na druhú priečku,[28] v rebríčkoch USA bol trinásty.[43] Medzi nahrávkami albumu je aj jedna z najrýchlejších piesní skupiny, kompozícia od Briana Maya „Tie Your Mother Down“, ktorá sa stala jednou z kľúčových hudobných čísel koncertov kapely Queen.[69][70]

V roku 1976 skupina Queen hrala v londýnskom Hyde Parku na jednom zo svojich najslávnejších vystúpení. Toto podujatie, ktoré bolo bez vyberaného vstupného, sa preslávilo aj svojím rekordom 150 000 potvrdených návštevníkov.[71] Dňa 1. decembra 1976 bola skupina Queen uvádzaná ako exkluzívny hosť v londýnskom večernom programe Billa Grundyho, Today. Na poslednú minútu túto účasť odriekla a nahradiť ju museli ich kolegovia z vydavateľstva EMI, skupina Sex Pistols, ktorá vtedy poskytla jeden zo svojich kľúčových rozhovorov. Jedným z výsledkov tohto rozhovoru bol aj koniec moderátorovej kariéry.[72][73] V roku 1977 počas turné A Day at the Races Tour mala skupina Queen vypredané koncerty vo februári v newyorskej Madison Square Garden a v júni v londýnskom Earls Courte.[31][74]

Šiesty štúdiový album skupiny Queen, News of the World, ktorý vyšiel v roku 1977, sa stal v Spojených štátoch štvornásobne platinovým a v Spojenom kráľovstve mal platinu dvojnásobnú.[29] Jeho kolekcia nahrávok obsahovala viacero piesní, ktoré sa stali nosným repertoárom pódiových show skupiny. Sú nimi napríklad dodnes uznávané štadiónové, športové hymny „We Will Rock You“, či rocková balada „We Are the Champions“, ktoré dosiahli v rebríčkoch Spojených štátov štvrtú pozíciu.[43][75] Turné k albumu pod názvom News of the World Tour nasledovalo v októbri toho istého roku. Robert Hilburn z Los Angeles Times turné označil ako „najokázalejšie a dokonale vybrúsené show skupiny“.[76]

Queen v New Havene (Connecticut, november 1977)

V roku 1978 skupiny Queen vydala ďalší album s názvom Jazz, ktorý sa v Spojenom kráľovstve vyšplhal na druhú a v americkom Billboard 200 na šiestu pozíciu.[77] Album mal singel s dvomi Áčkovými hitmi: „Fat Bottomed Girls“ a „Bicycle Race“. Na nakrúcanie videa a výrobu fotografií si vtedy skupina Queen prenajala štadión vo Wimbledone aby tam so 65 nahými modelkami predviedli cyklistické preteky.[78][79] Ohlasy na album sú v posledných rokoch viac priaznivé.[80] Jeho ďalšou významnou nahrávkou je napríklad aj „Don't Stop Me Now“, pieseň, ktorá poskytuje jeden z mnohých príkladov bohatej vokálnej harmónie skupiny.[81] V roku 1978 nasledovalo turné Jazz Tour, na ktorom skupina navštívila Spojené štáty, Kanadu, a v nasledujúcom roku aj Európu a Japonsko.[82]

V roku 1979 skupina vydala svoj prvý oficiálny koncertný album Live Killers, ktorý sa v USA stal dvojnásobne platinovým.[83] Skupina Queen takisto vydala presleyovskú nahrávku v štýle rockabilly s názvom „Crazy Little Thing Called Love“.[84][85] Song bol v Top-10 viacerých krajín. Bol sedem týždňov na vrchole v austrálskej ARIA Charts a štyri týždne bol aj prvou jednotkou v americkej Billboard Hot 100.[43][86] Je to jedna z mála skladieb, na ktorú Freddie Mercury nahral rytmickú gitaru a na gitare pri nej hrával aj na koncertných vystúpeniach.[85] V decembri roku 1979 hrala skupina Queen otvárací večer na začatí londýnskeho benefičného koncertu pre Kambodžu, na podujatí ktoré organizoval Paul McCartney.[85]

Koncert Queen v apríli roku 1982, počas The Game Tour v Drammen (Nórsko)

V ôsmom desaťročí 20. storočia skupina Queen naštartovala svoju kariéru albumom The Game (1980). K tomuto projektu vydali singel „Crazy Little Thing Called Love“ a „Another One Bites the Dust“. Obidva propagačné nosiče boli na vrchole rebríčkov Spojených štátov.[43] Návrh aby bola druhá pieseň singlom albumu dal skupine Michael Jackson potom, ako ich v októbri roku 1980 navštívil po koncerte v Los Angeles.[87] Album sa dostal na päť týždňov na vrchol rebríčka Billboard 200[88] a v USA sa z neho predali štyri milióny kópií.[29] Bol zároveň prvým, na ktorom skupina Queen použila syntetizátor. Až do jeho vydania mali ich albumy výrazné označenie, že boli nahraté bez syntetizátorov („No Synthesisers!“). Poznámka zvýrazňovala „anti-syntetický“ postoj kapely.[89] Situácia bola neskôr objasňovaná producentom, Royom Thomasom Bakerom, ktorý vysvetľoval, že viacvrstvové sóla boli dosiahnuté gitarami a nie synteticky ako v tom čase tvrdilo vedenie nahrávacej spoločnosti.[90]

V septembri roku 1980 skupina vypredala v Madison Square Garden tri koncerty.[31] V tomto istom roku nahrali a vydali soundtrack k filmu Flash Gordon.[91] Dňa 30. januára 1981, na American Music Awards, skladba „Another One Bites the Dust“ vyhrala cenu za najlepší Pop/Rockový singel a skupina Queen bola nominovaná na najlepšiu Pop/Rockovú formáciu.[92]

Vo februári roku 1981 Queen v časti turné The Game Tour prešla Južnou Amerikou. Stala sa tým prvou významnou rockovou skupinou ktorá hrala na veľkých štadiónoch tohto kontinentu.[82] Mala päť koncertov v Argentíne, kde v Buenos Aires hrala pred, v krajine rekordným, tristotisícovým publikom[93] a dva koncerty, spolu pre viac ako 250 000 ľudí, mali na štadióne Morumbi.[94][95] V októbri toho istého roku, Queen hrali pre viac ako 150,000 fanúšikov. Dňa 9. októbra v Monterrey (Estadio Universitario). potom 17. a 18. októbra v Puebla (Estadio Zaragoza), Mexiko.[96] V dňoch 24. a 25. novembra odohral Queen dva vypredané večery v Montreal Forum (Quebec, Kanada).[97] V Montreale Mercuryho najvýznamnejšie predstavenie, posledná nahrávka albumu, pieseň „Save Me“ a vystúpenie sú nahraté na koncertnom albume Queen Rock Montreal.[98]

V lete roku 1981 skupina Queen spolu s Davidom Bowiem nahrali singel „Under Pressure“. Bola to prvá kolaborácia medzi kapelou Queen a iným umelcom. Vznikla spontánne potom, ako Bowie navštívil počas nahrávania štúdio, v ktorom Queen práve produkovali svoj nový projekt.[99] Po svojom vydaní sa tento singel stal extrémne úspešným. Dosiahol vrchol rebríčkov v Spojenom kráľovstve a televízia VH1 ho dala na 31. miesto svojho „zoznamu najlepších piesní 80. rokov“.[100]

Neskôr v roku 1981 vyšla skupine Queen prvá kompilácia, Greatest Hits, ktorá prezentovala to najvýraznejšie, čo skupina nahrala medzi rokmi 1974 – 81.[101] V súčasnosti je to najlepšie predávaný album v histórii Spojeného kráľovstva. V tejto krajine sa držal v rebríčku najpredávanejších 450 týždňov.[102][103] Na celom svete sa z neho predalo viac ako 25 miliónov nosičov a od RIAA je certifikovaný na osemnásobnú platinu.[29][104] V tomto roku Roger Taylor ako prvý z členov skupiny vydal svoj sólový projekt s názvom Fun in Space.

V roku 1982 skupina vydala album Hot Space, ktorý bol odklonom od toho, čo bolo pre nich v 80. rokoch charakteristické. Na tomto projekte sa priklonili k mixu pop rocku, funku a R&B.[105] Väčšina nahrávok vznikala počas historicky najbúrlivejšieho obdobia skupiny, v Mníchove. Taylorovi spolu s Mayom nebol tento nový štýl veľmi po vôli a boli veľmi kritickí voči tomu aký mal v tejto dobe na Mercuryho silný vplyv jeho osobný manažér z rokov 1980 – 84, Paul Prenter.[106] May mal tiež averziu voči tomuto manažérovi, lebo nebol presvedčený o dôležitosti rozhlasových staníc a ich živým prepojením s umelcom a ďalej s komunitou poslucháčov bez ich priameho vzájomného kontaktu.[107] Potom ako úspech koncertného turné Hot Space Tour nemal očakávanú úroveň, skupina ukončila svoju severoamerickú šnúru. Vystúpila ešte v ôsmej sezóne televízneho programu Saturday Night Live. V tomto roku skupina Queen zrušila spoluprácu s Elektra Records a podpísala podpísala kontrakt s EMI/Capitol Records. Po viac ako desiatich rokov nepretržitej práce sa Queen rozhodli, že v roku 1983 už na koncerte nevystúpia.[108] V tejto dobe nahrávali nový album v Record Plant Studios v Los Angeles a v mníchovskom Musicland Studios. Niektorí členovia skupiny sa popritom zúčastnili rôznych projektoch či iných osobných aktivitách. Brian May napríklad v spolupráci s Eddie Van Halenom nahral svoj mini-album, ktorý nazval Star Fleet Project.[109]

Vo februári roku 1984 skupina Queen vydala svoj jedenásty štúdiový hudobný projekt, album s názvom The Works. Z neho pochádzajú veľmi úspešné single „Radio Ga Ga“, „Hammer to Fall“ a „I Want to Break Free“.[110][111] Napriek tomu, že tieto nahrávky boli skutočnými hitmi, album nemal výrazný úspech v USA, no v Spojenom kráľovstve bol trojnásobne platinový a v v top rebríčku albumov sa v tejto krajine udržal dva roky.[112]

V tom isto roku skupina Queen začala The Works Tour, na ktorom ju prvýkrát sprevádzal ako koncertný hudobník, klávesista Spike Edney. Koncertné turné malo v októbri deväť vypredaných vystúpení v juhoafrickej Bophuthatswane v aréne v Sun City.[113][114] Po návrate do Anglicka sa dostali pod paľbu kritiky za to, že hrali v Južnej Afrike. Bolo to počas vrcholného obdobia nadvlády miestneho Apartheidu a celosvetového odporu v čase embarga a kultúrneho bojkotu zo strany Spojených národov. Skupina na to kritikom odpovedala, že oni tam boli hrať svojim fanúšikom.[115] Ako dobročinné gesto poskytli dotáciu pre školy pre nepočujúcich a nevidomých, no napriek tomu boli od Britskej hudobnej únie pokutovaní a ako umelci daní na čiernu listinu Spojených národov.[116]

Vosková figurína koncertného postoja Freddieho Mercuryho

V januári roku 1985 bola skupina Queen na čele dvoch nočných podujatí v Rio de Janeiru, ktoré patrili k prvému ročníku festivalu Rock in Rio. Každú z tých nocí hrali pred viac ako 300 tisícovým obecenstvom.[117] Časopis Boston Globe to opísal ako „fascinujúci výkon“.[118] Výber z vrcholov týchto dvoch nocí bol zvečnený na VHS s názvom Queen: Live in Rio a neskôr bol zverejnený v americkom vysielaní stanice MTV.[118][119] V apríli a máji roku 1985 skupina Queen vypredanými show v Austrálii a v Japonsku ukončila Works Tour.[120]

Na koncerte Live Aid, ktorý dňa 13. júla 1985 priamo obecenstvom na štadióne Wembley a cez médiá celého sveta sledovalo 1,9 miliardy ľudí, skupina Queen zahrala niekoľko svojich hitov. Ich vystúpenie prítomné publikum, 72 tisíc platiacich divákov, sprevádzalo v unisonovom speve a synchronizovanom mávaní či tlieskaním.[121][122] Organizátori podujatia, Bob Geldof a Midge Ure, či hudobníci ako Elton John, alebo Dave Grohl a rôzni novinári píšuci pre BBC, CNN, Rolling Stone, The Telegraph... spolu s ostatnými konštatovali, že Queen „ukradli“ celú show.[123][124][125][126] Prieskum hudobného priemyslu v roku 2005 toto hudobné číslo označil za najlepšie rockové vystúpenie všetkých čias.[123][127]

V rozhovore pre britský magazín Mojo skupina poznamenala, že najúžasnejší pohľad počas Live Aid bolo pre nich vidieť divákov tlieskať do rytmu piesne „Radio Ga Ga“. Brian May hovorí, že „... nikdy v živote niečo také nevidel a ani s tým nepočítal. Vnímal publikum a hral mu, no toto bolo niečo ako následok, ktorý vzišiel z ich hudobného videa. Pomyslel si, že je to skvelé, že tých návštevníkov tak zdvihli, no zároveň si uvedomil, že nestojí pred divákmi/ fanúšikmi skupiny Queen... boli to ľudia, ktorí pri kúpe vstupeniek ešte nemohli vedieť kto na podujatí vystúpi. A všetci sa k ich hre tlieskaním a skandovaním rúk pripojili. Hovorí, že vtedy nechápal, odkiaľ to mohli všetci vedieť a nikto im pritom ani nekázal, aby to urobili.“[128]

Skupinu Queen udalosti okolo Live Aid, ktoré Roger Taylor nazval „shot in the arm“,[128] prebrali k životu. Reagovali aj na rekordné nárasty predaja ich nahrávok a koncom roka 1985 k nim pridali nový singel, „One Vision“, ktorý bol (spolu s „Stone Cold Crazy“ a „Under Pressure“) vtedy tretím, ktorému je priradené autorstvo všetkých štyroch členov skupiny Queen.[129][130] Zároveň pod názvom The Complete Works vyšla limitovaná boxsetová verzia všetkých dovtedy vydaných albumov a jedného bonusového s dovtedy oficiálne na albume nepublikovaným hudobným materiálom (napríklad aj ich vianočný singel z roku 1984 s názvom „Thank God It's Christmas“.[131]

Začiatkom roku 1986 skupina Queen nahrala album A Kind of Magic, ktorý obsahoval viacero prepracovaných verzií piesní, ktoré boli skomponované pre fantazijný akčný film Highlander.[132] Album bol úspešný. Obsahoval viacero hitov vrátane titulnej skladby. V hudobných rebríčkoch sa umiestnili aj ďalšie ako napríklad „Friends Will Be Friends“, „Who Wants to Live Forever“ (nahral ho orchester, ktorý dirigoval Michael Kamen), ako aj titulná hudobná kompozícia a motív filmu, pieseň „Princes of the Universe“.[133]

Leto roku 1986 bolo v znamení Magic Tour, koncertného turné, ktoré bolo posledným, ktoré skupina Queen absolvovala spolu so spevákom Freddiem Mercurym.[134][135] Počas celého tohto vypredaného turné so skupinou vystupoval aj hráč na klávesové nástroje, Spike Edney.[136][137] Koncerty začali na švédskom štadióne Råsunda Stadium v Štokholme, hrali aj pred 95 tisíc divákmi na pozemkoch pri hrade Slane v Írsku (Slane Concert).[138]

Pred asi 80 tisícovým publikom skupina Queen vystúpila 27. júla 1986, vtedy ešte za Železnou oponou v susednom Maďarsku na vtedajšom budapeštianskom Népstadione. Bol to vtedy jeden z najväčších rockových koncertov, aké sa uskutočnili vo Východnej Európe. Okrem štandardných hudobných čísel si vtedy Freddie Mercury pre publikum pripravil aj spievanú repliku z maďarskej ľudovej piesne „Tavasi szél vizet áraszt“. Kapela sa z Viedne do Budapešti premiestňovala loďou po rieke Dunaj, takže o vlások minula aj Bratislavu a teda prechádzala aj cez územie vtedajšieho Česko-Slovenska. Z koncertu bolo v roku 2012 vydané remastrované DVD s názvom Hungarian Rhapsody: Queen Live in Budapest.[139][140]

Vrcholom Magic Tour bolo vystúpenie na štadióne vo Wembley v Londýne. Výsledkom podujatia bol koncertný album a aj DVD, ktorý bol publikovaný pod názvom Queen at Wembley. Táto nahrávka je päťnásobne platinová v Spojených štátoch a štvornásobne platinová v Spojenom kráľovstve.[29][141] Na tretí večer skupiny Queen nemohla štadión vo Wembley rezervovať. Vystúpila preto v parku v Knebworthe. Tento posledný koncert kapely Queen s účasťou Freddie Mercuryho, bol vypredaný za dve hodiny a prišlo naň 120 tisíc ľudí,[142] Koncerty, ktoré boli usporiadané v rámci Magic Tour videlo spolu, v tom čase rekordných, viac ako milión ľudí, z toho 400 tisíc ich navštívilo v Spojenom kráľovstve.[114]

Potom, ako v priebehu roku 1988 pracovali na mnohých sólových projektoch (vrátane Mercuryho spolupráci s opernou divou Montserrat Caballé), skupina Queen v roku 1989 vydala ďalší album, ktorý bol nazvaný The Miracle. Štýlovo tento projekt nadväzoval na predošlý A Kind of Magic, obsahoval poprockové hudobné nahrávky a niekoľko tvrdších skladieb: „I Want It All“, „Breakthru“, „The Invisible Man“, „Scandal“ a „The Miracle“.[143] Novinkou tohto albumu bolo, že Queen zmenili svoju filozofiu pri komponovaní. Spočiatku bolo autorstvo jednotlivých nahrávok priraďované konkrétnym členom skupiny, pri The Miracle sa za autora označuje spolu celá kapela Queen.[144]

Po roku 1988 fanúšikovia zaregistrovali, že Freddie Mercury začal očividne chradnúť. Na verejnosť preto začali prenikať fámy o tom, že je postihnutý AIDS. On to ale kategoricky popieral a trval na tom, že je len príliš vyčerpaný na to, aby poskytoval rozhovory.[145] Krátko po predošlom albume, The Miracle, skupina v roku 1991 vydala ďalší, Innuendo. Freddie aj napriek podlomenému zdraviu sa na jeho nahrávaní aktívne podieľal. Aj nahrávky, ktoré sa na ňom nachádzajú sú po autorskej stránke priraďované celej skupine Queen. Kapela ukončila kontrakt s americkým vydavateľom Capitol Records a podpísala zmluvu s Hollywood Records, ktorý patrí ku skupine Disney Music Group a teda do divízie patriacej pod The Walt Disney Company.[146][147] V tomto istom roku sa Freddie Mercury naposledy oficiálne objavil na verejnosti. Bolo to potom, ako sa k ostatným členom skupiny Queen pridal na preberaní ceny BRIT Award za výnimočný prínos pre britskú hudbu.[148][149]

Album Innuendo bol uvedený rovnomenným singlom začiatkom roku 1991. Singel sa hneď dostal na vrchol britských rebríčkov.[150] Po ňom nasledoval ďalší, „The Show Must Go On“.[151] Počas nahrávania druhej menovanej piesne bol Mercuryho zdravotný stav značne podlomený. Freddie ledva chodil a Brian May mal neustále obavy, či je ešte fyzicky schopný spievať.[152] V októbri roku 1991 skupina vydala svoju druhú kompiláciu, Greatest Hits II, ktorá je ôsmym najpredávanejším britským albumom. Na celom svete sa z neho predalo 16 miliónov nosičov.[153][154][155]

Dňa 23. novembra 1991 vydal Freddie Mercury oficiálne stanovisko o tom, že je vážne chorý a potvrdil, že ma AIDS.[156] O 24 hodín nato zomrel na bronchiálnu pneumóniu, ktorá bola komplikáciou spôsobenou zlyhaním imunity.[157] Dňa 27. novembra v Západnom Londýne mal Freddie Mercury v prítomnosti rodičov a asi 35 najbližších priateľov zoroastrizmický pohrebný obrad.[158][159]

Krátko po Mercuryho smrti vyšiel singel, ktorý mal dve Áčkové strany: „Bohemian Rhapsody“ a „These Are the Days of Our Lives“. Hudobné video k druhej piesni obsahuje posledné scény, ktoré Mercury nakrútil pred kamerou.[160] Singel sa stal päť týždňov v britských rebríčkoch jednotkou. číslom jedna.[161] Prvé výnosy z jeho predaja, asi milión Libier, boli poskytnuté nadácii pre propagáciu zdravého sexuálneho správania a boja proti AIDS, ktorý bol nazvaný podľa jednej z prvých obetí tejto choroby Terrence Higgins Trust.[162]

K určitej popularizácii kapely Queen začiatkom 90. rokov prispelo v Spojených štátoch aj to, že sa ich song, „Bohemian Rhapsody“, objavil v parafrázovanej verzii spievanej posádkou počas jazdy autom vo filme Waynov svet. Toto prevedenie klipu bolo a aj dodnes je parodované vo viacerých médiách a na internete.[163] Začlenenie piesne do úspešného filmu spôsobilo, že singel sa v roku 1992 na päť týždňov dostal na druhú priečku Billboard Hot 100 a viac ako 40 týždňov v tejto horúcej stovke ešte zotrval.[163] Video dostalo v roku 1992 cenu MTV Video Music Awards.[164] Zároveň sa kompilácia Classic Queen v americkom rebríčku dostala na štvrté miesto Billboard 200 a bola certifikovaná ako trojnásobne platinová.[29][163] Filmové číslo s piesňou „Bohemian Rhapsody“, ktoré bolo zahrané vo filme Waynov svet, bolo aj s nadšeným súhlasom kapely Queen prijaté ako nová oficiálna verzia hudobného klipu piesne.[165]

Na veľkonočný pondelok dňa 20. apríla 1992 sa konal na štadióne vo Wembley pred 72 tisícovým publikom veľkolepý koncert s názvom The Freddie Mercury Tribute Concert.[166] Na tomto podujatí vzdali zosnulému spevákovi spolu so skupinou Queen poctu populárne osobnosti, hudobníci a hudobné skupiny ako Bob Geldof, Elizabeth Taylor, Liza Minnelli, Paul Young, Def Leppard, Robert Plant, Guns N' Roses, Elton John, David Bowie, George Michael, Annie Lennox, Seal, Extreme, Metallica a ďalší. Hrali spolu niektoré vlastné skladby, ale hlavne piesne skupiny Queen. Tento koncert je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako „najväčší benefičný koncert rockových hviezd“.[167] Videlo ho na celom svete cez televízne kamery naraz viac ako 1,2 miliardy divákov.[114] Výnos z tejto akcie, 20 miliónov Libier, bol poskytnutý charitám, ktoré sa zapájajú do pomoci nemocným postihnutým chorobou AIDS.[162]

Socha Freddieho Mercuryho vo švajčiarskom meste Montreux, ktorá máva z brehu do diaľky smerom na Ženevské jazero

Štyri roky po smrti Freddieho Mercuryho v roku 1995 posledný album skupiny Queen pod názvom Made in Heaven.[168] Niektoré zo skladieb boli produkované z posledných Mercuryho nahrávok z roku 1991. Ďalšie boli z prepracovaných verzií Mayových, Taylorových a Mercuryho sólových projektov. Obidve časti nahrávania pred a po Mercuryho smrti skompletizovali nahrávacom štúdiu kapely, ktoré je vo švajčiarskom Montreux.[169] V rebríčkoch Spojeného kráľovstva album dosiahol vrchol a na celom svete sa z neho predalo dvadsať miliónov kópií.[170][171]

V roku 1997 sa skupina vrátila do nahrávacieho štúdia, kde vyprodukovala skladbu „No-One but You (Only the Good Die Young)“. Nahrávku venovali Mercurymu a všetkým, ktorí umreli tak skoro.[172] V súčasnosti sa nachádza napríklad ako bonus na kompilácii Queen Rocks, ktorá vyšla neskôr v tom istom roku.[173] V januári roku 1997 skupina Queen spolu Eltonom Johnom a švajčiarskym baletným súborom Béjart Ballet vystúpili naživo v Paríži na večere so skladbou „The Show Must Go On“. Bolo to posledné verejné vystúpenie, na ktorom sa zúčastnil basgitarista John Deacon.[174] Tento koncert v Paríži bol iba druhým podujatím od Mercuryho smrti, na ktorom vystúpila kapela Queen.[175]

Hviezda skupiny Queen na Hollywoodskom chodníku slávy

Brian May a Roger Taylor spolu naďalej vystupujú na viacerých slávnostných odovzdávaniach cien a charitatívnych koncertoch, kde spievajú viacerí hosťujúci umelci. Počas takýchto akcií sa nechajú označovať ako Queen +, kde za pluskom nasleduje meno spoluúčinkujúceho speváka.

V roku 1998 na svojom benefičnom koncerte s Brianom Mayom zaspieval Luciano Pavarotti pieseň „Too Much Love Will Kill You“, neskôr so Zuccheroom zahral „Radio Ga Ga“, „We Will Rock You“ a „We Are the Champions“. Znovu potom spolu vystúpili v máji roku 2003 na Pavarottiho koncerte Modene.[176] Pod názvom Queen + viacero hosťujúcich spevákov nahralo coververzie hitov skupiny Queen. Bol to napríklad Robbie Williams, ktorý naspieval v roku 2001 pieseň „We Are the Champions“ pre soundtrack k filmu Príbeh o rytierovi.[177] V roku 1999 vyšla skupine Queen kompilácia Greatest Hits III. Obsahuje okrem iného aj hip-hopovú verziu piesne „Another One Bites the Dust“, ktorú nahrali Queen + Wyclef Jean, ale aj koncertné verzie piesní „Somebody to Love“ (spieva George Michael), či „The Show Must Go On“, ktorú naspieval Elton John.[178] V tomto čase už bola kapela Queen, hneď po The Beatles, označená za druhú najpredávanejšiu skupinu Spojeného kráľovstva.[171] V roku 2002 si skupina Queen odhalila svoju hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Bola to v poradí 2 207 hviezda na tomto chodníku.[179][180]

Dňa 29. novembra 2003 Brian May a Roger Taylor vystúpili na koncerte označenom ako 46664. Bol usporiadaný v Cape Towne na Green Point Stadium pod záštitou Nelsona Mandelu a mal zvýšiť povedomie o hrozbe šírenia AIDS v Juhoafrickej republike.[181] May a Taylor strávili čas v Mandelovom dome v diskusii o tom, že africký problém by mohol stupňovať a o dva roky neskôr sa skupina stala ambasádorom pre Mandelovu charitatívnu aktivitu, označenú podľa posledného väzenského čísla Nelsona Mandelu, 466 (/) 64.[181]

Queen na pódiu s Paulom Rodgersom v roku 2005 na koncerte Queen + Paul Rodgers Tour

Na konci roku 2004 May a Taylor oznámili, že sa chcú v nasledujúcom roku spojiť s Paulom Rodgersom (bývalým spevákom skupín The Free a Bad Company). Na webstránkach Briana Maya bolo písané, že Rodgers nenahrádza Freddieho Mercuryho, ale by mal byť spolu so skupinou predstavený ako „Queen + Paul Rodgers“. So touto zostavou už nebude spolupracovať John Deacon.[182] Prvýkrát sa Rodgers so skupinou ako vokalista oficiálne spojil v novembri roku 2004 pri uvádzaní do Hudobnej siene slávy Spojeného kráľovstva.[181][183]

Medzi rokmi 2005 – 2006 Queen + Paul Rodgers absolvovali spoločné turné, ktoré bolo pre Maya s Taylorom prvým od roku 1986, kedy s Freddie Mercurym absolvovali Magic Tour. [184] Roger Taylor to komentoval, že „si nikdy nemysleli, že by opäť šli na turné... Paul [Rodgers] sa vyskytol náhodou, no a zdalo sa im, že medzi nimi zafungovala chémia. Paul je jednoducho skvelý spevák a nesnaží sa byť Freddiem“.[184] Prvá etapa turné bola v Európe, druhá v Japonsku a tretia v roku 2006 v Spojených štátoch.[185] Dňa 25. mája 2006 v Las Vegas dostali od TV stanice VH1 ocenenie pre tých, čo významne ovplyvnili zvuk rockovej hudby.[185] Ceremóniu na ktorej zoskupenie Queen + Paul Rodgers hralo zmes hitov podporili Foo Fighters zahraním skladby „Tie Your Mother Down“.[186]

Koncert zoskupenia Queen + Paul Rodgers 12. septembra 2008 na Námestí slobody v ukrajinskom meste Charkov

Dňa 15. augusta 2006 Brian May na svojom webe a cez fanklub rozšíril, že od októbra by na niektorom „tajnom mieste“ mali Queen + Paul Rodgers začať produkovať svoj prvý spoločný štúdiový album.[187] Neskôr, 27. júna 2008, vystúpili v londýnskom Hyde Parku, kde si pripomenuli 90. narodeniny Nelsona Mandelu a znovu podporili povedomie o pandémii HIV/AIDS.[188] Prvý štúdiový album, ktorý vydala formácia Queen + Paul Rodgers pod názvom The Cosmos Rocks vyšla v Európe 12. septembra 2008 a 28. októbra v Spojených štátoch.[170] Po vydaní albumu nasledovalo koncertné turné. Prvá, európska, časť mala pätnásť vystúpení v deviatich krajinách a začala 12. septembra na Námestí slobody v ukrajinskom meste Charkov. Tento koncert videlo 350 tisíc fanúšikov.[189] Tento koncert bol publikovaný aj na DVD s názvom Live in Ukraine.[189] Turné potom pokračovalo v Rusku, kde skupina vypredala dva večery na Olympijskom štadióne.[190] Britská časť vystúpení, ktorá mala tri koncerty, bola vypredaná za 90 minút začala 13. októbra na londýnskej O₂ Aréne.[191] Posledná časť turné sa konala v Južnej Amerike, kde bol aj vypredaný argentínsky koncert na Estadio José Amalfitani, Buenos Aires.[190]

Queen a Paul Rodgers sa oficiálne a bez akýchkoľvek rozporov rozišli 12. mája 2009.[192] Rodgers to komentoval tak, že „jeho dohoda s kapelou Queen je podobná tej, ktorú mal s Jimmym Pagem a superskupinou The Firm a to, že nikdy nemala byť permanentná.“[192] Ďalšiu spoluprácu so skupinou Queen ale nevylúčil.[193][194]

Dňa 20. mája 2009 Brian May a Roger Taylor zahrali naživo pieseň „We Are the Champions“ na finále americkej talentovej súťaži American Idol. Spolu s nimi ju vo vokálnom duete zaspievali finalisti súťaže, víťaz Kris Allen a druhý finalista, Adam Lambert.[195] V polovici roka 2009 po rozpade Queen + Paul Rodgers, Queen na svojej webstránke oznámili vydanie novej kompilácie, ktorú nazvali Absolute Greatest. Album vyšiel 16. novembra a dostal sa na tretie miesto oficiálnych britských rebríčkov.[196] Obsahuje dvadsať hitov skupiny, ktoré mapujú celú ich kariéru a bol publikovaný v štyroch rôznych verziách: jeden disk, dvojalbum (s nahratým komentárom), dvojdisk s knižkou a ako (LP) vinylová nahrávka. Vydaniu albumu predchádzala na ich internetových stránkach usporiadaná súťaž o tom, ktoré nahrávky by sa mali na kompilácii nachádzať.[197]

Dňa 30. októbra 2009 May napísal fanklubu list, v ktorom sa vyjadril, že skupina Queen nemá zámer absolvovať v nasledujúcom roku koncertné turné, ale je možné, že niekde vystúpi.[198] Bolo od neho citované, že „...najväčšia diskusia, myšlienka, je vždy o tom, kedy budeme nabudúce hrať spoločne ako Queen. V súčasnej dobe, aj cez mnoho rôznych fám, nemáme v pláne turné na rok 2010. Dobrou správou však je, že Roger a ja máme k sebe v týchto dňoch oveľa bližšie. Vzájomne si rozumieme, súkromne aj profesionálne... a všetky návrhy, ktoré sú chceme starostlivo zvážiť. Hudba nie je od nás nikdy ďaleko. Ako píšem, je tu jedna dôležitá ponuka na vystúpenie. Má byť v USA, a je potrebné rozhodnúť, či prijmeme túto mimoriadnu výzvu. Každý deň sa nám otvárajú nejaké dvere a každý deň sme v styku, možno viac ako inokedy, s okolitým svetom. Je to čas prechodu medzi rockom a biznisom...“[198] Dňa 15. novembra 2009 May a Taylor spolu s finalistami britskej verzie súťaže X Factor naživo zahrali a zaspievali pieseň „Bohemian Rhapsody“.[199]

Dňa 7. mája 2010 obidvaja členovia skupiny Queen oznámili, že po takmer 40. rokoch spolupráce odchádzajú od ich doterajšej nahrávacej spoločnosti EMI.[200] Dňa 20. augusta 2010 ich manažér, Jim Beach, zverejnil správu, že skupina podpísala novú zmluvu s vydavateľom Universal Music.[201] Počas interview v programe BBC, HARDtalk, Brian May potvrdil, že nová zmluva skupiny Queen bola podpísaná s vydavateľom Island Records, dcérskou spoločnosťou produkčnej skupiny Universal Music Group (UMG).[202][203] Tým sa dosiahlo, že znovu od 80. rokov na celom svete ako aj v Severnej Amerike, nakoľko aj Hollywood Records je dcérou UMG, má ich distribúciu pod kontrolou tá istá spoločnosť (chvíľu v 80. rokoch bola EMI spoluvlastníkom amerického labelu Capitol Records).[204]

Dňa 14. marca 2011, ktorý je považovaný za 40. výročie vzniku skupiny, vyšla deluxe reedícia prvých piatich albumov kapely Queen,[205] druhá pätica vyšla 27. júna,[206][207] kolekcia posledných albumov v tejto reedícii vyšla 5. septembra 2011.[208] V máji roku 2011 spevák skupiny Jane's Addiction, Perry Farrell, oznámil že kapela Queen oslovila na spoluprácu ich bývalého basgitaristu Chrisa Chaneya.[209] V tom istom mesiaci sa aj Paul Rodgers vyjadril, že by mohol ísť v blízkej budúcnosti na turné s kapelou Queen.[210] V roku 2011 skupina dostala od Broadcast Music, Incorporated (BMI) cenu BMI Icon Award ako uznanie za ich úspechy vo vysielaní ich hudobných záznamov v amerických médiách.[211][212]

Na MTV Europe Music Awards v roku 2011 Brian May za skupinu prevzal ocenenie (podávala ho Katy Perry) MTV Europe Music Award for Global Icon.[213] Celú ceremóniu vtedy ukončila skupina Queen so spevákom Adamom Lambertom piesňami „The Show Must Go On“, „We Will Rock You“ a „We Are the Champions“.[213] Toto hudobné číslo sa stretlo s pozitívnou reakciu zo strany fanúšikov, ale aj hudobnej kritiky a vyvolalo tak špekulácie o ďalšej možnej spolupráci jeho protagonistov.[214]

Bostonský koncert zostavy Queen + Adam Lambert v TD Garden (júl, 2014)

V dňoch 25 a 26. apríla účinkovali May a Taylor v Los Angeles jedenástej sérii súťaže American Idol, kde so šiestimi finalistami interpretovali zmes skladieb skupiny Queen a nasledujúci deň so skupinou 'Queen Extravaganza' skladbu „Somebody to Love“.[215]

Na 7. júl 2012 prisľúbili, že skupina Queen spolu s Adamom Lambertom vystúpia na hudobnom podujatí v Knebworthe,[216] no tento festival bol potom zrušený.[217] Posledný koncert Freddie Mercuryho bol v roku 1986 práve na tomto mieste a Brian May to komentoval, že „to bola pre nich výzva, no je si istý, že Adam by sa dočkal Freddieho súhlasu“.[214] Skupina vyjadrila rozčarovanie nad zrušením podujatia a vydala vyhlásenie, že má záujem nájsť inú vhodnú akciu.[218] Neskôr nasledovala správa, že Queen + Adam Lambert by mali 11. a 12. júla 2012 hrať dva koncerty v londýnskom kultúrnom stánku, Hammersmith Apollo.[219][220] Lístky na obidva podujatia boli do 24 hodín od spustenia ich predaja vypredané.[221] Tretí londýnsky koncert bol naplánovaný na 14. júla.[222]

Dňa 30. júna zostava Queen + Lambert vystúpila v ukrajinskom hlavnom meste Kieve, kde sa spolu s Eltonom Johnom pripojili k aktivitám, ktoré organizovala ANTIAIDS, t. j. nadácia Eleny Pinčukovej, dcéry bývalého ukrajinského prezidenta, Leonida Kučmu.[223] Queen tiež hrali spolu s Lambertom dňa 3. júla 2012 v Rusku na Olympijskom štadióne v Moskve,[224][225] a 7. júla na veľkom mestskom štadióne v poľskej Wroclawi.[226]

Dňa 12. augusta 2012 sa skupina Queen predstavila na uzatváracom ceremoniáli Letných olympijských hier, ktoré sa v tomto roku konali v Londýne.[227] Toto vystúpenie sa konalo vskutku originálnym spôsobom na Olympijskom štadióne. Na úvod sa z remastrovaného videa z roku 1986 svojim „klasickým spôsobom“ prihovoril publiku Freddie Mercury.[228] Po tejto predohre nasledovali koncertné variácie hry na sólovú gitaru ku skladbe „Brighton Rock“ v podaní Briana Maya. Na sólovú gitaru hneď nadviazali bicie Rogera Taylora, ku ktorému sa pripojil Brian May a speváčka Jessie J aby spolu s celým auditóriom predviedli skladbu „We Will Rock You“.[228][229]

Dňa 20. septembra 2013 zoskupenie Queen + Adam Lambert vystúpilo na podujatí iHeartRadio Music Festival, ktoré sa konalo v druhom najväčšom hoteli sveta, MGM Grand Hotel & Casino v Las Vegas.[230] Dňa 6. marca 2014 skupina Queen v rannom vysielaní americkej televízie ABC oficiálne oznámila, že spolu s Adamom Lambertom plánuje na leto na severoamerickom kontinente absolvovať koncertné turné.[231][232] V auguste a septembri toho istého roku vystúpili v Austrálii a na Novom Zélande.[233] V interview pre časopis Rolling Stone, May a Taylor povedali, že aj keď ich spolupráca s Lambertom je iba dočasná, sú mu otvorení ponúknuť oficiálne členstvo a nahrať s ním nový hudobný materiál.[234]

V októbri roku 2011 oznámili, že Queen nahrávajú nový album, zložený z niektorých demonahrávok s Mercuryho spevom.[235] May potvrdil, že spolu s Taylorom pracujú na tom, ako z výberu starých nepoužitých nahrávok urobiť kompiláciu pre nadchádzajúci album.[235] May tiež chcel použiť sériu nahrávok, ktoré Mercury vyrobil spolu Michaelom Jacksonom.[236] V roku 2014 oznámil, že názov albumu, ktorý napokon vyšiel v novembri toho roku, bude Queen Forever.[237]

Skupina Queen pri svojej tvorbe čerpala vplyvy iných rockových umelcov svojej doby. Inšpirovali ich najmä The Beatles, Cream, Led Zeppelin, Pink Floyd, Who, Black Sabbath, Slade, Deep Purple a David Bowie.[238][239] Ich kompozičná inšpirácia pochádzala tiež z pestrej škály hudobných žánrov, ktoré veľmi často účelovo súviseli s ich okamžitým postojom.[240] Jadrom ich tvorby boli predovšetkým rockové hudobné žánre: progresívny rock,[238] glam rock,[238] hard rock,[238] ale patrili aj k priekopníkom vzniku heavy metalu,[238] hrali pop rock,[238] psychedelický rock,[241] blues rock a nevyhýbali sa ani stredným, komerčným hudobným prúdom ako bolo dance/disco.[242] Skupina Queen bola výrazná tým, že vymenované moderné žánre dokázala prijeteľne podať širokému spektru publika vo veľmi atraktívnej podobe a kombinovať ich s tradičnými, okrajovými, niekedy až zastaranými hudobnými štýlmi ako sú ragtime, opera, gospel, vaudeville (varietný predchodca operetného štýlu), či folk.

V roku 1963, vtedy šestnásťročnému tínedžerovi Brianovi Mayovi, vyrobil jeho otec vlastnú verziu gitary, ktorá bola zámerne riešená tak aby zvýrazňovala efekt spätnej väzby a vznikol tak originálny značkový (tzv. „signature“) typ a zvuk gitary, ktorá je dnes všeobecne uznávaná pod menom Red Special.[243][244]

Kompozície skupiny Queen boli vo všeobecnosti považované za vydarené výsledky experimentovania so zvukmi. Výrazne charakteristické boli ich vokálne harmónie, ktoré ich preslávili na úspešných projektoch A Night at the Opera a A Day at the Races. Dosť veľkú zásluhu v rozvoji a úspechu takéhoto spôsobu interpretácie možno pripísať ich vtedajšiemu producentovi, Royovi Thomasovi Bakerovi, či zvukovému technikovi Mikovi Stonovi.[245][246] Vokálne harmónie skupiny Queen boli významne ovplyvnené efektom viac stopého plejbeku, to jest spôsobom ktorým dosahovali zvuk spevu veľkého chorálu. Napríklad podľa jedného vyjadrenia Briana Maya v skladbe „Bohemian Rhapsody“ bol plejbek Maya, Mercuryho a Taylora znásobený tak, že vo výslednej nahrávke spieva viac ako 180 hlasov.[247]

Verejná koncertná prezentácia kapely bola založená na šoumenstve Freddieho Mercuryho a v jeho zapájaní, či komunikácii s auditóriom. Pri viacerých nahrávkach kapely Queen sa preto už pri ich vzniku počítalo s participáciou koncertného publika. Medzi ne patria napríklad kompozície ako „We Will Rock You“, „We Are the Champions“, či „Radio Ga Ga“.[248][249]

Tak, ako skupina Queen mala svoje vplyvy, aj ona mala signifikantný podiel na vývoji hudobných žánrov ako sú hard rock,[250] či heavy metal.[251] Ak členovia kapely Queen absorbovali vplyvy od iných, aj ich tvorba, či prezentácia hudobných diel ovplyvnila ďalších hudobníkov, či hudobné skupiny.

Viaceré kapely a umelci otvorene dali najavo, že boli ovplyvnení skupinou Queen. Pochádzajú z pestrého, kultúrneho, či žánrového rozpätia a z rôznych kultúrnych generácií. Niektorí z nich patria k heavy metalu ako Iron Maiden,[252][253] Metallica,[254] Dream Theater,[255], či Anthrax,[256], niektorí sú predstaviteľmi hard rocku: Guns N' Roses,[257] Def Leppard,[258] Van Halen,[259] a Foo Fighters.[260] Hudobné nahrávky skupiny Queen ovplyvnili aj novšie glam rockové formácie: Mötley Crüe,[261] a The Darkness,[262], z alternatívnych skupín ich za svoj vzor označili: Nirvana,[263] Radiohead,[264] Trent Reznor,[265] Muse,[266] a The Smashing Pumpkins.[267] Z umelcov poprockového žánru za svoj vzor skupinu Queen označili My Chemical Romance,[268], z popu George Michael,[269] Lady Gaga (jej umelecké meno vzniklo podľa názvu hitu skupiny Queen)[270] a Katy Perry.[271]

Švédsky gitarista Yngwie Malmsteen označil skupinu Queen za jedného z pôvodcov metalového žánru ovplyvneného klasickou hudbou, ktorý sa nazýva neoklasický metal.[272] V roku 1990 na výročnú kompiláciu Rubáiyát: Elektra's 40th Anniversary nahrala skupina Metallica coververziu skladby Queenu, „Stone Cold Crazy“, a vyhrala s ňou v roku 1991 svoju prvú Cenu Grammy za „Best Metal Performance“.

Začiatkom 70. rokov skupina Queen vyradením bluesových vplyvov zo svojej muziky pomohla urýchliť evolúciu heavy metalového hudobného žánru.[251][252] načo nová vlna britského heavy metalu spojila tento hudobný s punk rockom a zvýšila tým dôraz na rýchlosť.

Socha Freddieho Mercuryho nad divadlom Dominion Theatre v londýnskom West Ende, kde sa medzi rokmi 2002 – 2014 hral muzikál
We Will Rock You

V máji roku 2002 mal na West Ende, v londýnskom Dominion Theatre premiéru muzikál (alebo „rockové divadlo“) We Will Rock You.[248] Producentom muzikálu, ktorý spolu s Brianom Mayom a Rogerom Taylorom napísal britský komik a spisovateľ, Ben Elton, bol Robert De Niro. Od tej doby bolo toto dielo naštudované v mnohých mestách celého sveta.[248] Počas jeho premiéry dňa 8. septembra 2004 v Las Vegas bola skupine Queen na Sunset Boulevard odhalená hviezda na Hollywoodskom chodníku slávy.[298]

Pôvodná londýnska produkcia v Dominion Theatre bola naplánovaná tak, že reprízy muzikálu ukončia v sobotu 7. októbra 2006, ale pre záujem publika, muzikál pokračoval až do mája roku 2014.[299] Svojim trvaním repríz We Will Rock You prekonal v tomto divadle predošlý rekord, ktorý držal muzikál Pomáda.[300] Brian May sa v roku 2008 vyjadril, že zvažujú či by nebolo dobré napísať pre muzikál We Will Rock You pokračovanie.[301] Reprízy muzikálu boli hrané v Spojenom kráľovstve v Manchestri, Sunderlande, Bristole, Birmighame a v Edinburghu.[302]

Pri začiatku muzikálu v deň zlatého jubilea vládnutia kráľovnej Alžbety II. zahral zo strechy Buckinghamského palácu Brian May gitarové sólo britskej hymny „God Save the Queen“,[303] v aranžmáne, aký môžeme počuť z albumu A Night at the Opera.[304][305]

Juhoafrický Cape Town City Ballet pod taktovkou Seana Bovima naštudoval program nazvaný „Queen at the Ballet“. V ňom je príbeh pri tanci baletných umelcov sprevádzaný hudbou kapely Queen, a to skladbami ako „Bohemian Rhapsody“, „Radio Ga Ga“ a „Killer Queen“.[306]

Hudbu kapely Queen hrajú aj v komediálnom divadelnom vystúpení, Power Balladz, v ktorom sa prelínajú ikony rokenrolovej hudby 70., 80. a 90. rokov 20. storočia. Hru, ktorú napísali pre divadlo LAB Theatre v Mineapolise, Mike Todaro a Dan Nycklemoe spolu Petrom Rothsteinom, premiérovali v roku 2002 a v roku 2010 s ňou vystúpili v divadle Off-Broadway v New Yorku. Okrem skladby „We Are the Champions“ od skupiny Queen v muzikáli odzneli hity od kapiel Journey, Scorpions, Poison, Aerosmith, Bon Jovi, Night Ranger, Styx, Heart a iných.[307]

V spolupráci s vývojármi firmy Electronic Arts kapela Queen v roku 1998 vydala počítačovú hru Queen: The eYe.[308] Hudba v hre, ktorá bola sama z ponukového katalógu skupiny v mnohých prípadoch remixovaná do nových inštrumentálnych verzií, sa stretla s priaznivým ohlasom, no výsledný pocit z hry bol poznačený jej chabou hrateľnosťou. K problémom sa pridala aj extrémne dlhá doba vývoja, ktorá mala za následok grafiku mimo úrovne doby, kedy hru dodali na trh.[309]

Pod odborným dohľadom Briana Maya a Rogera Taylora sa vykonali početné digitálne úpravy projektov, v ktorých boli zahrnuté dlhšie videonahrávky kapely Queen. Reedície na DVD ich koncertu z roku 1986 vo Wembley (názov: Live at Wembley Stadium), koncert v Milton Keynes z roku 1982 (Queen on Fire – Live at the Bowl) a dva kompilačné projekty videohitov zo 70. a 80. rokov: Greatest Video Hits (Volume: 1 a 2), digitálne upravili do systémov surround sound 5.1 a DTS. Kompletný remix na DVD-Audio, do viackanálového ohraničeného zvuku s vysokým rozlíšením je spracovaný zatiaľ iba u dvoch albumov kapely: A Night at the Opera a The Game. V roku 2005, na 30. výročie vyšiel album A Night at the Opera v pôvodnom CD+DVD sete, v reedícii v 5.1 kanálovej mixáži a sprievodnými hudobnými videami. V roku 2007 vyšli v edícii na Blu-ray nosiči koncerty Queen Rock Montreal & Live Aid, ako ich prvý projekt vydaný v dátovom toku 1080p HD.[310]

Skupina Queen sa viackrát nachádza vo verziách hry Guitar Hero. Sú v coveverziách piesní: „Killer Queen“, „We Are The Champions“, „Fat Bottomed Girls“ (Guitar Hero) a v kolaborácii s Paulom Rodgersom v nahrávke „C-lebrity“ (Guitar Hero World Tour), či „Under Pressure“ s Davidom Bowiem (Guitar Hero 5),[311] „I Want It All“ v Guitar Hero: Van Halen,[312] „Stone Cold Crazy“ v časti Guitar Hero: Metallica,[313] a „Bohemian Rhapsody“ v časti Guitar Hero: Warriors of Rock.[314] Dňa 13. októbra 2009 Brian May poznamenal, že v zákulisí prebiehali návrhy, že by sa mohla vyvinúť verzia hry, ktorá by bola venovaná exkluzívne skupine Queen.[315]

Verzie nahrávok skupiny Queen sa viackrát vyskytujú vo verziách hry Rock Band. Balík nahrávok desiatich piesní je použiteľných v hrách Rock Band, Rock Band 2 a Rock Band 3 (tri z nich sú kompatibilné s Lego Rock Band). Ich hit „Bohemian Rhapsody“ bol vo verzii Rock Band 3 použitý s plnou podporou harmónie klávesových nástrojov. Postavy členov skupiny sa takisto objavili vo videohre Lego Rock Band ako hrateľné avatary.[316]

V marci roku 2009 Sony Computer Entertainment vydali pod značkou Queen karaoke SingStar. Hra, ktorá je pre platformy PlayStation 2 a PlayStation 3, je nazvaná SingStar Queen a obsahuje 25 songov pre PS3 a 20 songov pre PS2.[317] Pieseň „We Will Rock You“ a ďalšie nahrávky kapely Queen sa nachádzajú aj v hre DJ Hero.[318]

Skladba „One Vision“ sa nachádza na fiktívnej rádiostanici Liberty Rock Radio 97.8 úspešnej videohre Grand Theft Auto IV,[319] a nahrávka „Radio Ga Ga“ je v vo verzii hry Grand Theft Auto V, kde sprevádza v soundtracku postavu Michaela.[320]

Skupina Queen nahrala filmovú hudbu špeciálne pre filmy Flash Gordon (1980) s hlavnou piesňou „Flash“ a pre pôvodný film Highlander z roku 1986.[132][321] K druhému filmu patrí niekoľko skladieb, ktoré môžeme počuť v odlišných verziách z albumu A Kind of Magic. Sú nimi „A Kind of Magic“, „One Year of Love“, „Who Wants to Live Forever“, „Hammer to Fall“, ale hlavne základná hudobná téma, ktorá je v skladbe „Princes of the Universe“. Pieseň „Princes of the Universe“ je použitá aj pre televíznu sériu s rovnakým názvom (1992 – 1998).[322]

Zaujímavým fenoménom je verzia piesne „Bohemian Rhapsody“, ktorá bola publikovaná v roku 1992 vo filme Waynov svet. Krátko potom ako vyšiel film, vyšiel aj singel s touto skladbou (spolu so „The Show Must Go On“),[163] ktorý sa vzápätí dostal na druhú priečku rebríčka Billboard Hot 100 a pomohol v Severnej Amerike znovu oživiť popularitu kapely Queen.[163][323]

V kinematografii existuje viacero filmov, v ktorých znejú piesne skupiny Queen v podaní iných umelcov. V snímke Zakliata Ella z roku 2004 spieva Anne Hathaway skladbu „Somebody to Love“.[324] V roku 2006 Brittany Murphy tiež nahrala coververziu tejto piesne pre film Happy Feet.[325] V roku 2001 zaspievali Jim Broadbent a Nicole Kidmanová vo filmovom muzikáli Moulin Rouge! song „The Show Must Go On“.[326] Záverečné titulky romantickej komédie Príbeh rytiera (2001) majú svoju vlastnú verziu skladby „We Are the Champions“, ktorú so skupinou Queen naspieval Robbie Williams... v úvode toho istého filmu spieva stredoveké publikum „We Will Rock You“.

Pieseň „Don't Stop Me Now“ je obľúbená v televíznej show televízie BBC, Top Gear natoľko, že v roku 2005 bola divákmi programu zvolená za najlepší song pre šoférovanie aký bol kedy nahratý.[327]

Udržiavanie tradície pomenovaní jednotlivých období v častiach sezón podľa songov skupín 70. rokov, záverečná sezóna seriálu Tie roky sedemdesiate mala epizódy pomenované po piesňach kapely Queen. Premiéru tej sezóny uviedla pieseň „Bohemian Rhapsody“.[328]

Aj Simpsonovci majú svoje časti, v ktorých sú skladby skupiny Queen. V seriáli sú: „We Will Rock You“, „We Are the Champions“ (obidve naspieval Homer) a „You're My Best Friend“.[329]

Dňa 11. apríla 2006 sa Brian May a Roger Taylor objavili v americkej speváckej súťaži American Idol (u nás známe ako Superstar). Každý súťažiaci mal vtedy za úlohu naspievať niektorú z piesní kapely Queen. Zaspievané boli skladby „Bohemian Rhapsody“, „Fat Bottomed Girls“, „The Show Must Go On“, „Who Wants to Live Forever“ a „Innuendo“. Brian May vtedy kritizoval show za úpravy niektorých konkrétnych scén,[330] z ktorých jedna vyrobená spolu so súťažiacim Ace Youngom, nevyzerala pozitívne. Taylor a May sa znovu predstavili v máji roku 2009 v ôsmej sérii súťaži American Idol, kde spolu s finalistami Adamom Lambertom a Krisom Allenom vystúpili s piesňou „We Are the Champions“.[195] Dňa 15. novembra 2009 účinkovali Brian May a Roger Taylor v britskej televíznej speváckej súťaži X Factor.[331]

Na jeseň roku 2009 spieval v muzikálovom televíznom seriáli Glee fiktívny vysokoškolský spevácky zbor pieseň „Somebody to Love“. Táto verzia vyšla aj na neskoršom soundtracku na CD Volume 1.[332] V inej epizóde seriálu, s názvom „Funk“, v júni 2010 zaznela skladba „Another One Bites the Dust“,[333] V máji roku 2012, v epizóde „Nationals“, zbor spieval song „We Are the Champions“.[334]

V septembri roku 2010 v televízii BBC, Brian May oznámil, že sa pripravuje životopisný film o spevákovi Freddie Mercurym, ktorého mal hrať Sacha Baron Cohen.[335] Pripúšťal to aj časopis Time, ktorý vychádzal zo speváckych schopností a vizuálnej podoby týchto dvoch osobností.[336] V júli roku 2013 to Cohen odmietol, nakoľko vychádzal z kreatívnych rozporov, ktoré vznikli medzi ním a zvyškom skupiny Queen.[337] V decembri roku 2013 bol návrh Cohena nahradený hercom Benom Whishawom, ktorý je známy svojou postavou pána Q v Bondovke Skyfall.[338] Scenár k filmu o Freddie Mercurym napísal Peter Morgan, ktorý bol nominovaný na Oscara za scenáre k filmom Kráľovná (2006) a Frost/Nixon (2009). Film nakrúcaný v produkcii spoločnosti TriBeCa Productions (vl. Robert De Niro), sa zameriava na históriu Queen od začiatkov po slávne vystúpenie na Live Aid v roku 1985.[339]