Robbie Williams
Robbie Williams (celým menom Robert Peter Williams, * 13. február 1974, Stoke-On-Trent, Spojené kráľovstvo) je britský popový spevák. Po zúrivom odchode z chlapčenskej skupiny Take That a následnom období mediálneho pochybovania o jeho budúcnosti sa mu podarilo preraziť a udržať sa na hudobnom vrchole. V súčasnosti má na svojom konte vyše 80 miliónov predaných albumov (reč je len o predajoch v Európe), či najviac získaných cien Brit Awards a iné úspechy adekvátne hviezdam na tej najvyššej úrovni. Médiá a niektorí hudobní kritici ho označujú za britského popového kráľa či za princa popu. Napriek nízkemu veku sa Robbie Williams stal žijúcou hudobnou legendou. Je najúspešnejším sólovým spevákom Veľkej Británie.
Robbie Williams | |
---|---|
anglický popový spevák | |
Základné informácie | |
Rodné meno | Robert Peter Williams |
Narodenie | 13. február 1974 (47 rokov) Stoke-On-Trent, Spojené kráľovstvo |
Žáner | Pop, Pop rock, britpop, soft rock, dance-pop, swing revival, dance-rock, traditional pop, pop rap |
Roky pôsob. | 1990 – 1995 (v Take That)
1997 – dodnes (sólo kariéra) |
Vydavateľstvá | Chrysalis Records, EMI, Virgin Records, Island Records |
Súvisiace články |
Take That |
Webstránka | robbiewilliams.com |
Detstvo a mladosť
Robert Peter Williams sa narodil v rímskokatolíckej rodine írskeho pôvodu. Jeho otec Peter bol komediantom (One Man Show/Stand Up Comedy), ktorý vystupoval pod umeleckým menom Pete Conway. Jeho mama Jan pracovala ako kvetinárka. Rodičia sa rozviedli, keď mal štyri roky. Po rozvode Robbie vyrastal s mamou a so staršou sestrou Sally v jeho rodnom meste Stoke-On-Trent, kde aj študoval na St. Margaret Ward High School. Popri škole pracoval ako predavač kvetín a vo firme, ktorá zasklievala okná. Mnohým zákazníkom v tej dobe vravel, ako sa mu práca v sklenárstve nepáči a upozorňoval ich na to, že túto prácu už dlho robiť nebude.
Začiatok kariéry - Take That
Samotný začiatok Robbieho hudobnej kariéry siaha do roku 1989, kedy jeho mama zazrela v novinách inzerát, v ktorom hudobný manažér Nigel Martin Smith hľadal piateho a zároveň posledného člena do chlapčenskej skupiny. Na tento konkurz matka svojho syna prihlásila. Už sa písal rok 1990, kedy vzhľadom na tanečné, spevácke a predovšetkým zabávačské schopnosti bol vtedy šestnásťročný Robbie Wiliams prijatý do novovzniknutej chlapčenskej skupiny Take That.
Počas účinkovania v skupine bol Williams skôr vokalista a tanečník a pre fanúšikov bol známy ako šašo a drzý zabávač. Zmysel pre humor zrejme zdedil po svojom otcovi. Na pódiu rozprával vtipy a niekedy sa správal drzo a arogantne v rámci koncertného programu. Po istom čase mu zrejme prestalo vyhovovať, že bol iba členom skupiny. V nej podľa jeho slov nedostával taký veľký priestor na svoju vlastnú sebarealizáciu. Model chlapčenských skupín mal v tej dobe presne určenú hierarchiu a veľmi presné pravidlá správania sa. Robbie je v súčasnosti údajne vďačný za vtedajšiu možnosť vstúpiť do hudobného priemyslu, avšak často spomína na toto obdobie ako na časy, kedy sa cítil ako väzeň, ktorý sa nemohol dostatočne prejaviť. Pod nátlakom ostatných členov sa rozhodol Robbie opustiť Take That v roku 1995.
Sólová kariéra
Dňa 17. júla 1995 vtedy 21-ročný Robbie Williams na tlačovej konferencií oficiálne oznámil, že odstúpil od Take That. Vo všetkých novinách a televíziách sa začal rozoberať jeho odchod a vznikali mnohé diskusie na tému "Prečo a kam odišiel?". Po niekoľkých týždňoch dohadov Rob vyhlásil, že bol vytlačený spomínanými okolnosťami a podmienkami jeho existovania v skupine.
O rok neskôr, presne v deň Robbieho narodenín (13. februára 1996), zvyšní štyria členovia Take That na svojej tlačovej konferencií oznámili, že končia. Hlavným dôvodom bol pravdepodobne vzniknutý nátlak v skupine po Robbieho náhlom odchode. Manažér Take That bol jednoznačne proti jeho odchodu a narušený päťčlenný formát skupiny sa mu vôbec nepáčil.
Po dlhých sporoch bolo oznámené svetu, že v Robbieho zmluve o členstve v chlapčenskej skupine bola klauzula, ktorá mu nechcela dovoliť odstup zo skupiny. No Robbie aj tak zvolal ďalšiu tlačovú konferenciu dňa 27. júna 1996. Napriek tomuto nevyriešenému sporu s manažérom skupiny a nahrávacou spoločnosťou Sony BMG s presvedčením vyhlásil, že sa vydáva na sólovú dráhu. A svoje vyjadrenie aj potvrdil, keď hneď nato podpísal novú zmluvu s inou nahrávacou spoločnosťou – Chrysalis Records. Na základe toho ho jeho bývalý manažér udal na súd. A keďže stále platný zmluvný zákaz Robbieho sólovej činnosti bol na súdnom konaní potvrdený, súd mu (na návrh býval. manažéra) udelil trest vo forme nemalej finančnej sankcie (pokuty). Tá ho stála viac ako jeho celý zárobok za pôsobenie v Take That a ocitol sa vo veľmi zlej finančnej situácií. Veľmi túžil preraziť na hudobnej scéne, no popri splácaní jeho trestu prechádzal ťažkým stresovým obdobím, ktoré už zrejme nevedel uniesť a začal sa tak poddávať alkoholu a drogám. Práve v tomto období sa čoraz viac v médiach objavovali pochybnosti o Robbieho budúcnosti. Mnohí hudobní kritici a populárni interpreti tvrdili, že je to len odpadlík z chlapčenskej skupiny a namyslený zúfalec, ktorý si len trúfa a v hudbe to nikam nedotiahne. Tieto tvrdenia to síce nevyvrátilo, no Robbie napriek vtedajším ťažkým časom vydal prvú sólo nahrávku 29. júla 1996, teda rok po jeho odchode z Take That. Bola to coververzia piesne Freedom od Georgea Michaela. Robbie za ňu nezískal veľký úspech, no narýchlo dal o sebe aspoň takto vedieť.
O trochu neskôr začal spolupracovať s producentom Guyom Chambersom a 14. apríla 1997 mu vyšiel už jeho prvý autorský singel Old Before I Die. V rádiách sa tiež veľmi neuchytil. Začiatkom júna 1997 po mnohých zlých správach v médiach Robbie nastúpil na liečbu od závislosti na alkohole a drogách do Clouds House Drink & Drugs Rehab Clinic v Salisbury, Wiltshire. Po štyroch týždňoch plných liečení sa Robbie ukázal na verejnosti. Začal športovať a mal extrémne krátke vlasy.
Jeho ďalším singlom bola pieseň Lazy Days, ktorá dosiahla iba 8. miesto v rebríčkoch. Ďalej nasledoval singel South Of The Border, ktorý sa nedostal ani do prvej desiatky. Spolu s jeho prvým autorským singlom boli tieto tri piesne predčasne vydané z jeho pripravovaného debutového/prvého albumu s finálnym názvom Life Thru A Lens, ktorý bol nakoniec vydaný 29. septembra 1997. Predajnosť albumu bola však mizerná a veľmi nekorešpondovala s Robbieho veľkou chuťou preraziť. No v decembri 1997 sa spevákovi zúfalá cesta ku sláve zmenila. Štvrtým singlom z už vydaného albumu bola baladická skladba Angels. Síce sa nedostala na prvé miesta v hudobných rebríčkoch (skončila ako štvrtá), no mala akýsi jedinečný dopad na poslucháčov a celkovo sa silno vryla do povedomia ľudí. Získala si svojich fanúšikov a stala sa veľkým hitom. Nikto však stále nečakal, aký veľký vplyv to bude mať na hudobný priemysel, obchod a Robbieho kariéru. Pieseň Angels sa však v rebríčkoch prekvapivo držala aj počas celého roku 1998 a dovtedy neúspešný debutový album Life Thru A Lens sa tak náhle vrátil späť do hitparád, kde akoby na druhý pokus zázrakom dosiahol prvé miesta a zotrval v nich neuveriteľných 117 týždňov. Predajnosť albumu začala rapídne stúpať.Tento moment sa stal pre 24-ročného speváka zázračným míľnikom a naštartovaním.
Robbie si odvtedy postupne získaval rešpekt od všetkých vrstiev hudobného priemyslu. Vyjadrenia od kritikov, že to v "pop music" nikam nedotiahne, sa akosi z médií začali vytrácať. Po tomto prelome si Robbie získal potrebných fanúšikov a odrazu sa mu darilo vydávať hit za hitom. Jeho nasledujúca rocková skladba s príslušným názvom Let Me Entertain You sa stala hotovým života-budičom. Stal sa žiadanejším a vďaka tomu začal viac koncertovať a propagovať svoje piesne.
Nečakalo sa dlho a v poradí nasledoval jeho druhý album s názvom I've Been Expecting You, vydaný v októbri 1998. Obsahoval opäť ďalšie hity ako napríklad Strong, She's The One, Millenium či No Regrets, ktoré sa v hitparádach stali už jeho prvými "sólo Number One“ skladbami. Za album vyhral cenu za najväčšiu predajnosť v tom roku a od tohto momentu už začal vyhrávať cenu za cenou. V roku 1999 sa vydal na svoje prvé väčšie koncerty, na ktorých popri spievaní začal svojich divákov baviť napríklad svojimi spomínanými tanečnými schopnosťami či svojim typickým humorom. Z jeho koncertov sa stala veľká šou.
V auguste roku 2000 rozvíril ovzdušie s hitom Rock DJ, ktorého klip bol označený za kontroverzný, ale napriek tomu vyhral cenu za najlepšie video k piesni. V ňom sa Robbie snaží upútať ženskú pozornosť a tak sa celý vyzlečie, no keďže o neho opačné pohlavie nejavilo známky záujmu, na konci zo seba stiahne aj kožu a mäso.Tento hit bol vybraným singlom z jeho očakávaného pripravovaného tretieho albumu, ktorý vyšiel neskôr v tom istom mesiaci. Volal sa Sing When You're Winning a takisto vyhrával mnoho hitparád. Ďalšími veľkými hit-singlami z neho boli piesne Supreme a taktiež Kids, ktorá je Robbieho duetom s popovou divou Kylie Minogue.
S podobným názvom, no tentoraz Swing When You're Winning bol po troch popových doskách Robbieho ďalším mimoriadne populárnym, no aj zaujímavým albumom. Nachádzali sa na ňom totiž hity zo zlatej swingovej éry Franka Sinatru, Deana Martina, či Freda Astaira, medzi ktoré patrí napríklad zaujímavá spolupráca s Nicole Kidmanovou v piesni Somethin' Stupid (originálny duet nahral Frank Sinatra s jeho dcérou Nancy Sinatrovou). Celý album bol venovaný pre najznámejších nebohých "swingerov" a stal sa tak opäť najpredávanejším v roku 2001. Robbiemu sa však splnil jeho celoživotný sen, keď so swingovými piesňami usporiadal celovečerný koncert v Londýnskom divadle Royal Albert Hall.
V októbri 2002 Robbie podpísal 80-miliónový kontrakt so značkou EMI Records. Je to doteraz najdrahší kontrakt v hudobnom priemysle. EMI potvrdilo, že bude sponzorovať aj Robbieho obdobie kedy nebude nahrávať, jeho cesty po svete, publikáciu albumov...
Robbie sa čoskoro stal bohatším ako si kedy predstavoval. Jeho nový pop-rockový album Escapology hneď dobyl prvé miesta. Opäť sa stal prvým najpredávanejším albumom roka. Prvý singel z tohto albumu – Feel, bol vydaný 2. decembra a okamžite sa stal číslom jeden. Potom prišiel ďalší singel s názvom Come Undone, ktorého sláva bola rovnaká. Vo februári 2003 Robbie vyhral cenu Brit Awards za najlepšieho mužského sólo speváka (Best Male Solo Artist). To bola mimochodom už deviata cena Brit Awards, odkedy opustil Take That. A nebolo tomu inak ani na hudobnom oceňovaní Echo Music Awards či MTV Awards.
Koncom júna toho roku Robbie odštartoval svoje svetové turné. Do decembra zahral 40 vystúpení v 22 krajinách pred viac ako 1,24 miliónom divákov. Doteraz najznámejším z nich je koncert, ktorý sa konal v anglickom Knebworthe. Bol to najväčší koncert pod holým nebom v dejinách hudobného priemyslu. Robbieho na jeho koncertnom programe (zatiaľ najväčšom) naživo sledovalo viac ako 375 000 ľudí.
Popri jeho koncertných šou bol v júli vydaný jeho ďalší singel Something Beautiful. Robbie sa rozhodol vytvoriť pre klip k tejto piesni niečo odlišné a tak vyhlásil súťaž o post najlepšieho imitátora Robbieho. Tisíce ľudí sa prihlásilo a nakoniec však vybrali iba troch, za ktorých ľudia mohli hlasovať na jeho web stránke. Klip je druhom výsmechu z relácie Pop Idol a má názov Rob Idol. Víťaz bol vyhlásený na konci klipu.
O rok neskôr vydáva už aj on album/kompiláciu s názvom Greatest Hits, na ktorom našli svoje miesto jeho doposiaľ všetky vydané single/hity, ale aj novinky ako piesne Radio a Misunderstood. Tesne po vydaní tejto kompilácie začal Robbie Williams prácu na svojom ďalšom štúdiovom albume s názvom Intensive Care. Ten vyšiel v októbri 2005, ale predtým uzrel svetlo sveta jeho hit singel Tripping. Ďalšími hitmi z Intensive Care sa stali piesne Sin Sin Sin a Advertising Space. V poradí jeho siedmy album predával znovu rekordné počty.
V období ôsmych rokov stihol "odpadlík z chlapčenskej skupiny" za sebou vydať sedem "No. 1 albumov", predať z nich milióny kusov, odohrať veľkú sériu svojich šou, zlomiť tým hudobné rekordy a zarobiť neskutočné peniaze. Tento kariérny moment sa pre neho stal obdobím totálneho pretlaku jeho osobnosti. O Robbiem Williamsovi sa už dávno prestalo hovoriť ako o "zúfalcovi", ale skôr ako o "novom popovom princovi" či "kráľovi popu z Británie" (z Británie preto, lebo Kráľ popu Michael Jackson bol Američan). V novembri 2005 získal cenu za rekordný predaj 1,6 milióna vstupeniek za jeden deň počas jeho nového turné "Close Encounters World Tour". Týmto bol zapísaný do Guinessovej knihy rekordov (tento rekord zlomil opäť on sám na svojom turné v roku 2013).
Robbie Williams si svojim pôsobením potvrdil svoje pevné postavenie v hudobnom priemysle. Od tohto obdobia je dodnes považovaný za jedného z najuznávanejších hudobných interpretov vôbec a pravdepodobne je jeden z najmladších zaradený medzi hudobné legendy. Predal viac ako 80 miliónov svojich albumov, získal viac ocenení Brit Awards, ako ktorýkoľvek iný hudobný interpret. Jeho pieseň Angels, ktorá mu takpovediac naštartovala kariéru, bola v roku 2005 vyhlásená za najväčšiu skladbu za posledných 25 rokov.. Medzi jeho všetky ocenenia patrí aj svetová cena za jeho celoživotné dielo, či ceny za najväčšiu hudobnú ikonu. Popularita jeho starých/nových albumov či predajnosť lístkov na jeho veľkolepé koncerty sú už dnes pre fanúšikov a kritikov jednoznačnou istotou, ktorá je výsledkom dosiahnutého úspechu speváka z Británie.
Externé odkazy
- www.RobbieWilliams.com - oficiálna stránka (po anglicky)
- www.RobbieWilliams.sk - slovenská fan stránka