Ragtime

Ragtime (odvodené od anglického to rag - roztrhať) je osobitý a špecifický spôsob klavírnej hry, ktorý je považovaný za posledný medzistupeň medzi tradičnou černošskou ľudovou hudbou a jazzom. Začal sa formovať koncom 19. storočia (1885), kedy sa tiež nazýval dobovým pojmom cake-walk alebo Coon-song.

O americkom filme pozri Ragtime (film).

O slovenskom rádiu pozri Rádio Ragtime.

Harmonika s označením Ragtime band

Titulná stránka The Entertainer

Základné hudobné prvky prevzal ragtime z tzv. minstrel shows čo boli predstavenia belošských kabaretov v USA, ktoré parodovali hudbu a život amerických černochov. V týchto predstaveniach hrali belosi s načiernenými tvárami. Po zrušení otroctva začali hudbu týchto kabaretov oficiálne hrať aj černosi. Pôvodným nástrojom tohto štýlu hry bolo bendžo, ktoré ale majetnejší a vzdelanejší černošskí hudobníci začali v priebehu 19. storočia sami opúšťať a čoraz viac používali klasické fortepiano.

Ragtime je vlastne pravidelný rytmus v polkovom či pochodovom tempe s oktávovým basom na ťažkých dobách s bohato synkopovanou melódiou. Melódia je tu akoby rytmicky roztrhaná či rozbitá, to všetko v jedinom prísnom základnom dvojštvrťovom metri. Od toho aj vznikol názov tohto hudobného štýlu. V rytme ešte nie je zrejmá žiadna nepravidelnosť ani náznaky oveľa neskoršieho swingu.

Mnoho černošských pianistov považovalo ragtime za vážnu hudbu a dúfali, že ho tak bude verejnosť prijímať. V tej dobe bola taká predstava trochu nereálna, ale v 70. rokoch 20. storočia si verejnosť na ragtime opäť spomenula – na nejaký čas obsadila vrcholné miesta na rebríčkoch najpredávanejšej vážnej hudby v USA. Za všetko mohol film Podraz (The Sting), v ktorom zaznel hádam najslávnejší ragtime Scott Joplin – The Entertainer (1902).