Dave Grohl

David Grohl sa narodil v meste Warren v americkom štáte Ohio. Má o tri roky staršiu sestru Lisu. Jeho rodičia – matka Virginia a otec James sa stretli v divadle, James pracoval ako novinár.[1] V roku 1972 sa presťahovali z Ohia do Virgínie.[2] Keď mal Grohl 7 rokov jeho rodičia sa rozviedli, Grohl vyrastal s jeho matkou v Springfielde.[3] Počas štúdia na strednej škole založil hudobnú skupinu a tak sa postupne začala jeho hudobná kariéra.

Navštevoval školu Thomas Jefferson High School for Science and Technology v Alexandrii, krátko navštevoval katolícku školu Bishop Ireton High School, predtým než prestúpil na školu v Annandale.

Grohl je druhýkrát ženatý. Jeho prvé manželstvo bolo s Jennifer Youngbloodovou, fotografkou od roku 1993 do 1997. 2. augusta 2003 si vzal producentku Jordyn Blumovú, spolu majú tri dcéry. V apríli 2006 sa im narodila Violet Maye, v 2009 Harper Willow a v auguste 2014 Ophelia Saint.[4]

Grohl v súčasnosti býva v Los Angeles. K politike sa nestavia príliš aktívne, no pred voľbami 2004 podporoval neúspešného kandidáta na prezidenta USA Johna Kerryho.[1] Postavil svoje vlastné moderné profesionálne nahrávacie štúdio 606 v Los Angeles.[5]

David Grohl má slovenský, nemecký a írsky pôvod.

Asi v desiatich začal brnkať na gitare. Inšpiráciou boli skupiny ako The Beatles, či film Let There Be Rock od AC/DC.[6] Postupne sa učil, vystupoval vo viacerých skupinách. Jeho prvá skupina sa volala Freak Baby.[7] V tom čase začínal aj bubnovať. Na otázku ako sa naučil tak dobre bubnovať odpovedá: „Je to jednoduché. Netreba ani kupovať bubon, ja som sa naučil trieskaním do vankúšov tak silno pokiaľ nevydávali zvuk.“[8] Zloženie v tejto skupine sa zmenilo, Grohl začal hrať na bicie a sformoval skupinu Mission Impossible.[9] Neskôr sa pripojil k skupine Dain Bramage,[7] skupina hrala hardcore/post punk. Počas svojho rozvoja ako bubeníka uvádza, že najväčší vzor bol pre neho John Bonham zo skupiny Led Zeppelin, Grohl má tetovanie Bonhamovho symbolu na zápästí.[10]

Scream

Dave Grohl za bubnami, počas jeho pôsobenia v kapele Scream

Na vyššiu úroveň sa dostal, keď mal 17 a vybrali ho ako bubeníka do washingtonskej punkovej skupiny Scream.[7] Zaujímavosťou bolo, že Grohl klamal pri uvádzaní svojho veku, aby ho zobrali do skupiny. Uviedol, že má 20 rokov a skupina ho na jeho prekvapenie prijala, nahradil bubeníka Kenta Staxa.[11] Tu odohral začiatočnú časť svojej profesionálnej hudobnej kariéry. Ďalšie 4 roky s nimi koncertoval, nahrali viacero koncertných albumov a dva štúdiové albumy, na jednej piesni „Gods Look Down“ spieva.[12]

Nirvana mala už od samého počiatku problémy s bubeníkmi a žiadny v skupine nezostal dlhšiu dobu. V roku 1990 sa dostal Grohl do Nirvany a takmer okamžite začal pracovať na novom albume Nevermind. Pri nahrávaní tohto albumu sa ukázali Grohlove kvality - jeho jednoduché a pritom tvrdé hranie na bicie.[13] Práve tento album dostal Nirvanu na popredie. V roku 1992 vydal Grohl pod pseudonymom Late! album Pocketwatch. Pri nahrávaní tretieho štúdiového albumu Nirvany In Utero v roku 1993 mal Grohl možnosť pridať na album aj ním napísané piesne, akým bol aj tvrdý gitarový riff do piesne Scentless Apprentice.[13]

Nahral a naspieval pieseň Marigold, je to jediná skladba od Nirvany na ktorej spieva on. V Nirvane hral až do jej rozpadu po smrti lídra Kurta Cobaina, stál však v pozadí mediálnej pozornosti. Skupinu Foo Fighters nepovažuje za nástupcu Nirvany, povedal, že piesne tejto skupiny majú svoje vlastné miesto a nechce ich prerábať.[14]

Grohl sa dostal do konfliktu s Courtney Love, vdovou po Kurtovi Cobainovi.[15] Konflikt sa týka vydavateľských práv Nirvany. Súdny spor skončil po takmer dvoch rokoch v 2002, pričom neskôr vyšla retrospektíva skupiny Nirvana.[13] Courtney Love ho tiež obvinila, že napísal pieseň Stacked Actors, ktorá je podľa nej namierená proti jej osobe.[16]

V roku 1997 na festivale Bumbershoot v Seattle sa Grohl vrátil na bicie a Novoselic hral na basovej gitare. Spoločne s Patom Smearom zahrali coververzie piesní Purple Rain od Princea a Communication Breakdown od Led Zeppelin. Toto krátke zjednotenie bývalých členov Nirvany bolo ako pocta pre fanúšikov.[17]

Dave Grohl na hudobnom festivale v Roskilde v roku 2003

Po rozpade Nirvany sa snažil pokračovať vo svojej hudobnej kariére, rozmýšľal nad tým, či bude pokračovať hrať na bicie, alebo či založí vlastnú skupinu. V októbri 1994 nahral za krátku dobu demo pásku s 15 pesničkami. Reakcia na pásku bola pozitívna[18] a prilákala pozornosť väčších hudobných producentov. Nakoniec podpísal zmluvu s Capitol Records. Grohl nechcel vystupovať ako sólo spevák a mať sólo kariéru, tak zamestnal ďalších členov: bývalého gitaristu Nirvany Pata Smeara a dvoch členov Sunny Day Real Estate Williama Goldsmitha (bicie) a Nata Mendela (basová gitara). Rozhodol sa, že nebude spolupracovať s Kristom Novoselicom. Sám Grohl, ktorý album kompletne nahral ďalej vystupoval na koncertoch v pozícií speváka a gitaristu skupiny. 4. júla 1994 teda vyšiel debutový album skupiny Foo Fighters. Tento album považuje Grohl za svoj experiment.[19] Názov pre skupinu vybral podľa označenia Foo fighters používaného počas druhej svetovej vojny pre záhadné letecké objekty.

V roku 1997 počas nahrávania druhého albumu došlo k nezhodám medzi Grohlom a bubeníkom Williamom Goldsmithom, čo spôsobilo Williamov odchod zo skupiny. Príčinou boli aj problémy Williama so zápästím. Nahradil ho Taylor Hawkins, ktorého si Grohl vybral. Album bol úspešný, ale v skupine došlo ešte ku zmene. Gitarista Pat Smear sa rozhodol odísť zo skupiny, na krátku dobu ho nahradil Franz Stahl, neskôr Chris Shiflett. Kapela zostala v tomto zložení (Grohl, Hawkins, Mendel, Shiflett) dodnes.

V roku 1999 nahrali v poradí tretí album There Is Nothing Left to Lose, ktoré získalo cenu Grammy za najlepší rockový album roku 2000, natočili video k Learn to Fly, kde Grohl presvedčil o svojom hereckom talente a vďaka ktorému sa skupina stala ešte populárnejšia. Štvrtý album s názvom One by One považuje Grohl za neúspešný a unáhlený. Hovorí, že z celého albumu sú len 4 pesničky dobré.[20] Po dlhšej prestávke nahrali album In Your Honor, ktorý predstavoval určité nóvum pre nich, Grohl dostal nápad rozdeliť album na dve časti, jedna bola tradične rocková, druhá s pomalými pesničky sprevádzanými akustickými gitarami. Na albume sa podieľali aj špeciálny hostia, napríklad John Paul Jones alebo Norah Jones.

Grohl s Foo Fighters na akustickom turné (rok 2007)

S Foo Fighters absolvoval Grohl koncertnú šnúru rockových pesničiek, v decembri 2006 vyšiel DVD záznam obrovského koncertu z leta 2006 v londýnskom Hyde Parku s viacerými špeciálnymi vystúpeniami.[21] Koncom roku 2006 skupina sa skupina rozhodla vydať na akustické turné. Na viacerých akciách koncertovali spolu s americkým hudobníkom Bobom Dylanom. K svojmu obratu na z rockovej na akustickú hudbu Grohl poznamenáva: "Vždy som chcel spraviť album ako je tento akustický. Milujem robiť rockovú hudbu, hrať pred rockovým obecenstvom. Boli časy, keď som zmýšľal nad vydaním akustického albumu sám, len pre to, že to nepovažujem za album celej skupiny. Tak som dostal nápad s dvoj-albumom. Som hrdý aj na akustické pesničky."[22] Niektoré akustické pesničky boli nahrané už dávno pred týmto zámerom, napríklad pesničku Friend of a Friend Grohl napísal v roku 1990 a je o prvých dojmoch zo skupiny Nirvana.

Grohl vystúpil s Foo Fighters na koncerte, ktorý organizoval Al Gore s názvom "Live Earth" v Londýne, ktorý je zameraný za upozornenie proti globálnym klimatickým zmenám.[23] Koncert sa konal 7. júla 2007 a Grohl na ňom zahral 5 pesničiek.[24]

V septembri 2007 skupina Foo Fighters vydala siedmy štúdiový album s názvom Echoes, Silence, Patience & Grace.[25] Producentom albumu je Gil Norton, ktorý už v minulosti spolupracoval so skupinou.[26] 17. septembra 2008 ohlásil v Rádiu BBC1, že skupina si dá vyše rok pauzu od koncertovania.[27]

Okrem hrania s Foo Fighters Grohl vystupoval na rôznych akciách a pomáhal s nahrávaním albumov iným interpretom. V roku 2002 sa na krátky čas stal členom skupiny Queens of the Stone Age, ktorý boli práve bez bubeníka. Grohl s nimi nahral album Songs for the deaf, nahral video na ich singel No One Knows a odohral s nimi koncertné turné po Spojených štátoch. Po tom sa vrátil do nahrávacieho štúdia vo Virgínií aby nahral album One by One. Ako bubeník hral aj na albume skupiny Killing Joke z roku 2003[28], bubnoval aj so skupinami Juliette and the Licks, Garbage, Nine Inch Nails a Prodigy.[18][29][30] Grohl hrá pomerne často na bicie, vystupuje ako bubeník na rôznych akciách, pričom na albume In Your Honor si na skladbe Cold Day In The Sun vymenili pozície s bubeníkom Taylorom Hawkinsom.

Nahral viacero skladieb ako hudbu k filmom, soundtracky, k filmu Godzilla nahral pesničku A320, k filmu X-Files pieseň Down In The Park, nahral celý soundtrack k filmu Touch.

Bol tvorcom hudobného projektu Probot, Grohl spolupracoval s legendami metalu ako Lemmy Kilmister, či Max Cavalera, napísal 12 pesničiek a hral k nim na bicie. Album Probot vyšiel 10. februára 2004, na každej skladbe spieval iný hosť.

V televíznej relácií Late Night Show Craiga Kilborna zahral Grohl zábavnú verziu slávnej piesne Stairway to Heaven od Led Zeppelin, ktorú Grohl považuje za jednu z najvýznamnejších rockových skladieb vôbec.[31]

Na niektorých koncertoch vystupoval spolu s Davidom Bowiem, Jackom Blackom, skupinou Weezer a inými. V roku 2000 začal spolupracovať s členmi skupiny Queen, s gitaristom Brianom Mayom nahrali pieseň Have a Cigar, ktorú pôvodne zložila skupina Pink Floyd. Priateľstvo medzi skupinami pokračovalo, v roku 2001 Grohl a Hawkins uviedli Queen do Rock and Rollovej Siene slávy.[32]Grohl potom vystúpil s dvojicou May a Roger Taylor, pričom spieval v pozícií zosnulého Freddieho Mercuryho. May ešte v roku 2002 prispel k albumu One by One, hral na gitaru k balade Tired of you.[33] Na oceneniach Grammy v roku 2003 vystúpil v špeciálnej formácií a zahrali coververziu skladby London Calling od The Clash ako poctu spevákovi Joeovi Strummerovi.[34] Spolu s Joshom Hommeom vystúpil na charitatívnom koncerte Katrina benefit concert, výťažok z neho putoval obetiam hurikánu Katrina.[35] V júni 2008 bol Grohl špeciálnym hosťom Paula McCartneyho na koncerte na štadióne Anfield v Liverpoole v rámci jedného z hlavných podujatí mesta ako Európskeho hlavného mesta kultúry.[36] Grohl spoločne s McCarteyho skupinou zaspieval a zahral na gitaru v piesni Band on the Run a na bicie v skladbách Back in the U.S.S.R. a I Saw Her Standing There.[37]

Svoje herecké schopnosti ukázal v hudobných videách, v ktorých účinkoval a niektoré aj sám tvoril a režíroval. Spolupracoval aj so skupinou Eagles Of Death Metal, hral vo videu k ich skladbe I Want You So Hard (Boy's Bad News).[38] Zahral si aj v jednej epizóde seriálu Akty X a vo filme Pick of Destiny zahral satana. Sám Grohl ale povedal, že väčšiu filmovú rolu nechce hrať.[39]

V máji 2006 Grohl pomohol dvom uväznením baníkom v Beaconsfieldu v Austrálií. Uväznení baníci chceli iPod s pesničkami Foo Fighters, Grohl im poslal odkaz, kde ich podporil a ponúkol lístky na neskorší koncert.[40] Baníkom sa podarilo vyslobodiť a neskôr sa s Grohlom stretli v Sydney.[41] Na albume Echoes, Silence, Patience & Grace vyšla pre ich česť pieseň The Ballad of Beaconsfield Miners.[25]

Zahral si aj vo filme Králi Ro(c)ku (The pick of destiny) kde hral Satana, a dokonca si v ňom zaspieval s Tenacious D. Neskôr hral v klipe Tenacious D-Tribute-taktiež hral Satana.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Dave Grohl
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dave Grohl

• Dave Grohl v Internet Movie Database (po anglicky)
• Foo Fighters - oficiálna webstránka (po anglicky)
• Dave Grohl na drummerworld.com (po anglicky)
• Dave Grohl na osobnosti.cz (po česky)
• Dave Grohl na allmusic.com (po anglicky)
• Oficiálna webstránka projektu Probot (po anglicky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Dave Grohl na anglickej Wikipédii a Dave Grohl na talianskej Wikipédii.