Peter Grant

Peter Grant sa narodil na juhu Londýna. Už ako 13-ročný sa pokúšal živiť v oceliarniach, no po pár týždňoch túto prácu opustil. Potom sa živil aj ako poslíček pre agentúru Reuters. Peter Grant potom pracoval aj v zábavnom priemysle. Do roku 1953, kým nenastúpil na vojenskú službu, robil kulisára v Empire Theatre v Croydon.[1] Po ukončení vojenskej služby, kde dosiahol hodnosť desiatnika, chvíľu pracoval ako manažér zábavy v hoteli v Jersey.

Potom sa živil ako vyhadzovač v slávnom londýnskom podniku, The 2i's Coffee Bar. V tomto podniku začínali osobnosti ako napríklad Cliff Richard, Hank Marvin, Tony Meehan, Tony Sheridan, Paul Gadd (dnes ho poznáme pod menom Gary Glitter), Big Jim Sullivan, Ritchie Blackmore, či so skupinou The Most Brothers tam začínal iný neskorší producent, Mickie Most.[2][3] Spoluvlastník 2i's Baru, austrálsky wrestler Paul Lincoln, pomohol Grantovi dostať sa do niektorých televíznych programov, kde ho uviedli ako zápasníka menom „Count Massimo“, či „Count Bruno Alassio of Milan“.[3] Tieto okolnosti v ňom prebudili záujem o herectvo. Viackrát sa stalo, že bol oslovený štúdiami aby účinkoval ako epizódna postava, kaskadér, či dablér. Medzi rokmi 1958 až 1963 Grant účinkoval vo viacerých filmoch.

Od roku 1963 začal Grant najprv spolu s Johnom Schattom robiť koncertného manažéra. Medzi jeho klientmi boli napríklad aj Bo Diddley, The Everly Brothers, Little Richard, Brian Hyland, Chuck Berry, Gene Vincent a The Animals. Od roku 1964, Grant začal manažovať svojich vlastných umelcov, napríklad the Nashville Teens, She Trinity, The New Vaudeville Band, The Jeff Beck Group, Terry Reid a Stone the Crows. Kanceláriu zdieľal so svojim starým priateľom, ktorým bol vtedy už hudobný producent, Mickie Most. Most a Grant vtedy spolu naštartovali hudobné vydavateľstvo RAK Records. koncom roku 1966 Simon Napier-Bell požiadal Granta aby sa ujal skupiny The Yardbirds. V roku 1968 sa Yardbirds rozišli a Jimmy Page začal zakladať New Yardbirds. Skupina, v ktorej s ním účinkoval Robert Plant, John Bonham a John Paul Jones si zanedlho zmenila meno na Led Zeppelin. Vzťah medzi kapelou Led Zeppelin a Grantom bol známy aj tým, že fungoval na báze džentlmentskej dohody.[4][5]

Je otázne akým smerom by sa poberala kariéra kapely Led Zeppelin bez Granta.[6][7] On napríklad vyjednal voľnú zmluvu s Atlantic Records. Grant veril tomu, že skupina dokáže zarobiť viac peňazí, a dosiahnuť vyššiu umeleckú cenu tým, že sa nezameria na vydávanie singlov, ale svoju snahu venuje hudobným albumom. Živé koncertné vystúpenia považoval za dôležitejšie ako prezentácie v televízii, ak niekto chcel vidieť Led Zeppelin musel na nich prísť do sály osobne.[6][8]

V novembri 1995 pri riadení automobilu dostal infarkt, ktorému podľahol. Mal povesť „jedného z najzúrivejších a najbezcitnejších manažérov rockovej histórie“.[9] Pripisuje sa mu zásluha na zlepšovaní platových a zmluvných podmienok pri jednaniach s koncertnými promotérmi.[6] V roku 1996 mu udelilo MMF (Music Managers Forum) cenu za výnimočné výsledky v manažmente a na jeho počesť toto združenie zmenilo názov ocenenia na „Peter Grant Award“.

• A Night to Remember (1958) - Titanic Crew Member (uncredited)
• The Guns of Navarone (1961) - British Commando (uncredited)
• Cleopatra (1963) - Palace Guard (uncredited)
• The Song Remains the Same (1976) - Himself - Band Manager
• Carry On Columbus (1992) - Cardinal (uncredited, Last appearance)

• Douglas Fairbanks, Jr., Presents (1955)
• The Saint (1962)
• Crackerjack (1962)
• Dixon of Dock Green (1962)
• The Benny Hill Show (1962)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Peter Grant (music manager) na anglickej Wikipédii.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Peter Grant na českej Wikipédii.