Scorpions

Rudolf Schenker zakladá v roku 1965 v Hannoveri kapelu Scorpions. Pôvodne bola založená ako „školská“ kapela, no v roku 1969 sa Scorpions stáva profesionálou skupinou. V týhto prvých štyroch rokoch histórie hral Rudolf Schenker na gitaru, ale aj spieval. Na prelome rokov 1969/1970 prichádza do kapely Rudolfov brat Michael Schenker a spevák Klaus Meine zo skupiny Copernicus. Už o dva roky, teda v roku 1972 vychádza debutový album skupiny pod názvom Lonesome Crow s Lotharom Heimbergom na bassovej gitare a s Wolgangom Dzionym, ktorý sedel za bicími. Bol to celkovo celkom úspešný album s výbornými skladbami ako I' Going Mad či samotnou Lonesome Crow. Hneď po vydaní albumu hrali Scorpions ako predkapela britskej skupiny UFO. Po jednom z koncertov opúšťa Michael Schenker skupinu (odchádza práve do UFO) a na jeho miesto prichádza veľký gitarový majster Uli Jon Roth.

S ním nahráva skupina album Fly to the Rainbow (1974). Pred nahrávaním sa ale zmenil post bubeníka a basgitaristu. Za bicie si sadá Jürgen Rosenthal a novým basgitaristom sa stáva Francis Buchholz (so skupinou hral až do roku 1993). Album Fly to the Rainbow bol ale oproti Lonesome Crow obrovský pokrok. Piesne Speedy's Coming, či Fly to the Rainbow patria doteraz medzi veľké klasiky (Speedy's Coming sa dodnes hráva no koncertoch skupiny).Po tomto albume skupinu opúšťa bubeník Jürgen Rosenthal a na jeho miesto prichádza Rudy Lenners. S ním skupina nahrala album In Trance (1975), čo bol ďalší posun vpred. Piesne In Trance, Dark Lady, či Robot Man patria taktiež k tým najvydarenejším. Scorpions sa doslova stávajú jednou z najznámejších rockových skupín.

V tejto zostave Scorpions nahrali ešte album Virgin Killer (1976). Album je veľmi vydarený, no pod dohľad kritiky sa dostáva obal albumu - niet divu, pretože je na ňom nahé 11-ročné dievča. Scorpions to síce nejako ututlali, no sám spevák Klaus Meine povedal, že bol veľmi prekvapený, keď obal po prvýkrát videl. Preto je teraz možné získať album s dvoma rozdielnymi obalmi (na druhom sú odfotení všetci piati členovia skupiny). Celkovo bol ale Virgin Killer dovtedy najlepším albumom skupiny.

Po Virgin Killer Scorpions opúšťa Rudy Lenners a na jeho miesto si skupina vybrala Hermana Rarebella (bubeníkom skupiny bol až do roku 1996). S ním nahrávajú album Taken by Force (1977). Ten dosť rýchlo predbehol vo vedení Virgin Killer a stal sa vtedy najuznávanejším albumom Scorpionsákov. Počas turné zavítali po prvýkrát aj do Japonska, kde pravládala obrovská "Scorpions mánia".

Z koncertu v Tokiu vzniká ich prvý live album pod názvom Tokyo Tapes, vydaný v roku 1978, ktorý sa v Nemecku dokonca dostáva v rebríčku predajnosti na 35 miesto. Kritikmi je album hodnotený ako jeden z najlepších živákov v rockovej histórii. Tokyo Tapes je posledným albumom Scorpions spolu s Ulim Rothom. Ten zo skupiny odchádza a na jeho miesto opäť prišiel Michael Schenker. S ním skupina nahráva album Lovedrive (1979), no po troch nahraných piesňach (Lovedrive, Another Piece Of Meat a inštrumentálke Coast To Coast) opäť odchádza (kvôli problémom s alkoholom). Zo 140 záujemcov na post sólového gitaristu tak Scorpions vyberú Matthiasa Jabsa.

Matthias Jabs sa stáva novým sólovým gitaristom a s ním donahrávajú album Lovedrive. Album sa stáva veľmi úspešný (mnohými hodnotený ako najlepší počin skupiny). Dokonca sa dostáva aj do Top 100 v USA a tiež vo Veľkej Británii (v USA je na 55 pozícii, v Británii na 36-tej, v rodnom Nemecku dokonca na 11-tom mieste) a v Nemecku, USA a vo Francúzsku sa stáva zlatým. Matthias Jabs perfektne zapadol do skupiny a to nielen ako gitarista, ale aj ako skladateľ. S ním sa začína nová éra skupiny.

Michael Schenker počas koncertu v roku 1983

Po Lovedrive Scorpions nahrávajú album Animal Magnetism (1980), ktorý úspešnosťou naväzuje na Taken by Force, Tokyo Tapes a Lovedrive. Rýchlo sa stal platinový a to rovno v USA. V rebríčkoch tiež pomaly postupuje dopredu. Veď bodaj by nie, keď obsahuje množstvo hitov ako napríklad Lady Starlight, The Zoo, samotnú Animal Magnetism, či dosť odlišný, ale vydarený song Hey You. V každom kúte sveta sa už vie o Scorpions. Tí koncertujú už aj v Amerike, Kanade, Škótsku, či vo Švédsku. Stávajú sa novou nemeckou senzáciou a získavajú si aj povesť ako najväčšia a najlepšia nemecká skupina.

Stala sa ale veľmi nepríjemná vec. Klaus Meine po nahraní Animal Magnetism stratil hlas. Už bol pripravený odísť, ale nerozlučné priateľstvo medzi Rudolfom a ním to nedovoľuje. Chodil po množstve operácií a preškoľovaní hlasu, pričom ho podporovala celá skupina. Nakoniec sa vrátil a to s omnoho väčším rozpätím hlasu. V roku 1982 vydávajú dokonca ďalší album - Blackout, ktorý je jedným z najlepších rockových albumov histórie. Vo Francúzsku sa dokonca dostáva na prvé miesto v rebríčku predajnosti a v štátoch ako USA, Veľká Británia, Nemecko, či Švédsko je v Top 20. Album obsahuje veľa dobrých a známych skladieb. Pre príklad : Blackout, China White, baladu When The Smoke Is Going Down, či asi najznámejšiu pieseň z albumu - No One Like You.

Prelomovým albumom v tých rokoch sa ale Blackout nestáva. Na to si Scorpions počkali do roku 1984, keď vydali platňu Love at First Sting, bezkonkurenčne album s najväčším počtom hitov. Obsahuje množstvo vynikajúcich skladieb, ako Coming Home, Bad Boys Running Wild, Big City Nights, I'm Leaving You, jednu z ich najlepších tvrdých rockových skladieb Rock You Like a Hurricane, či ich najznámejšiu power baladu Still Loving You (singlov Still Loving You sa predalo po celom svete niekoľko miliónov). Väčšinu týchto piesní môžete objaviť v playlistoch z koncertov.

Skupina si dáva na chvíľku pauzu a štúdiový album nenahráva, za to koncertov majú až-až. Počas turné navštívli mnoho krajín, v ktorých ešte nehrali (Taliansko, Španielsko, či dokonca Maďarsko a pod.), získavajú množstvo ocenení. Z jedného z koncertov počas turné sa urobil zvukový záznam a vznikol živý album World Wide Live (1985). World Wide Live sa stal najpredávanejším live albumom skupiny a získal taktiež niekoľko ocenení. V roku 1985 tiež Scorpions vystupovali na obrovskom festivale nazvanom Rock in Rio a hrali pre 350 000 fanúšikov.

Pre Scorpions bolo vydať dobrý album koncom osemdesiatych rokov ťažké, pretože „kráľmi“ rocku boli v tých časoch Def Leppard s ich albumom Hysteria z roku 1987, preto sa vydanie nového albumu oneskorilo. V roku 1988 ale vychádza silný rockový album s názvom Savage Amusement. Sprevádzajú ho tri single (najvydarenejšie piesne z albumu) - Believe In Love, Passion Rules The Game a totálny hit albumu Savage Amusement a zároveň jedna z najznámejších skladieb skupiny - Rhythm of Love. Samozrejme, na albume je viac dobrých skladieb. Pre príklad uvediem Walking On The Edge, či Media Overkill s Matthiasovým sólom na talk boxe. V rôznych rebríčkoch je Savage Amusement taktiež na vysokých pozíciach. Savage Amusement bol ale posledným album, ktorého producentom bol Dieter Dierks (producent od albumu In Trance).

V roku 1989 boli Scorpions prijatý u prezidenta Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova a v tom istom roku vystupovali aj na Moskovskom hudobnom mierovom festivale spolu s ďalšími rockovými veličinami ako je Mötley Crüe, Ozzy Osbourne, Bon Jovi. atď...

Crazy Wold - to je ďalší štúdiový album skupiny Scorpions, vydaný v roku 1990. Obsahuje hit Wind of Change, zložený Klausom Meinom, ktorý sa inšpiroval práve festivalom v Moskve. Skladba sa stala akýmsi synonymom zmien vo východných Európskych krajinách a tiež komerčne najúspešnejšim hitom skupiny. Určite aj vďaka nej získal tento album obrovský úspech a napríklad v USA aj v Nemecku získal po dve platiny. V rôznych rebríčkoch sa vyšplhal na tie najvyššie miesta. Situácia po vydaní albumu bola pre Scorpions vynikajúca. Skalní fanúšikovia boli potešení, väčšina tých, čo skupinu neuznávali uznali, že Crazy World bol začiatkom devädesiatych rokov zásahom do čierneho.

Na prelome rokov 1992/1993 bol zo skupiny vyhodený bassák Francis Buchholz, pretože sa zistilo, že skupinu dlhé roky okrádal. Na jeho miesto prišiel Ralph Rieckermann a s ním sa Scorpions pustili do nahrávania ďalšieho albumu. Ten vychádza v roku 1993 a nesie názov Face the Heat. Bol to prvý album z ktorého bolo cítiť mierne zmenenie štýlu - skupina kráčala s dobou. Aj napriek tomu sa album dobre predával a vo Francúzsku získal zlaté ocenenie.

Scorpions počas koncertu v roku 2005

V roku 1995 vychádza ďalší live album pod názvom Live Bites. Išlo o záznamy z koncertov z Ruska, USA, Mexika a Nemecka. V porovnaní s World Wide Live to bolo komerčne neúspešný živák, ktorý nezískal žiadne ocenenia. Pred nahrávaním ďalšieho štúdiového albumu skupinu opustil dlhoročný bubeník Herman Rarebell. Album Pure Instinct (1996) skupina nahrala s Curtom Cressom, ktorý hneď po nahraní albumu zo skupiny tiež odišiel. Turné absolvovali s bubeníkom Jamesom Kottakom, ktorý ihneď zapadol do skupiny hlavne pre jeho výborné bubenícke umenie a show počas koncertov. Pure Instinct sa ale oproti Face the Heat oveľa zmenil. Veľmi zasahoval do popu a preto poklesol aj predaj. Pure Instinct ale obsahoval zopár dobrých rockových skladieb (aj keď v úplne inom štýle ako tie predošlé), ktoré ho nejako cez vlnu kritiky preniesli. Je to napríklad vydarená pomalšia pieseň You And I, či „škótska“ pieseň (boli v nej použité gajdy) Wild Child.

Ďalśím albumom je Eye II Eye (alebo Eye To Eye), vydaný v roku 1999, ktorý bol veľmi experimentálny. Skupina sa až veľmi priblížila k popu a k technu. Bol to obrovský pokles nielen v predajnosti, ale aj v počte ocenení (album sa dobre predával len v Nemecku). Niektoré výnimky sa síce vydarili, ale aj tie sú príliš popové (snáď len Du Bist So Schmutzig, čo je prvá pieseň, ktorú Scorpions spievali po nemecky má typické črty rockových skladieb) ako napríklad To Be Number One, Obsession, či Mysterious.

Pre nie veľkú úspešnosť preto Scorpions počkali s nahrávaním nového štúdiového albumu a vydali CD Moment of Glory (2000), na ktorom bolo 10 piesní nahraných spolu s Berlínskou filharmóniou. Pod rovnakým názvom vydávajú aj DVD. Bol to projekt, ktorý ich čiastočne vrátil späť (v Nemecku bol ocenený zlatom), no predsa to až taká veľká výhra nebola. Opäť vydávajú živý album, tentoraz opäť nie obyčajný. Volá sa Acoustica (2001) a už len ten názov napomína, o čo asi pôjde. Je to koncert na ktorom nahrali niekoľko svojich pesničiek v akustickom vydaní (teda unplugged). Rovnako ako pri Moment Of Glory, aj tu vydali rovnomenné DVD.

Späť k sláve sa dostali albumom Unbreakable z roku 2004, ktorý nahrali s bassákom Pawlom Maciwodom (Ralph Rieckermann sa odišiel venovať čisto hudbe pre filmy). Unbreakable je silný rockový album, z ktorého cítiť tú klasickú Scorpionsácku dravosť. Piesne ako Love'em or Leave'em či Deep And Dark nevynechajú odvtedy na takmer žiadnom koncerte. Unbreakable sa pozdával aj starým fanúšikom a zaujal množstvo ďalších, preto si vďaka nemu Scorpions vrátili zašlú slávu (navyše sa aj dobre predával). Niečo po vydaní Unbreakable vydávajú aj DVD pod názvom Unbreakable : One Night in Vienna. Ide o záznam koncertu z Viedne a s kompletným dokumentom s Scorpions.

Bolo isté, že Scorpions nekončia. V roku 2006 sa spojili s producentom Jamesom Michaelom a s Desmondom Childom (producent mnohých albumov Kiss, Bon Joviho či Aerosmith) a začali skladať nové piesne. Strávili 4 mesiace v Los Angeles a v máji 2007 vyšiel album s názvom Humanity : Hour 1. Poukazujú v ňom hlavne na ľudskosť a na to, že stroje začínajú ovládať ľudí. Humanity : Hour 1 je vynikajúci a veľmi vydarený album, ktorý ale nie je žiadnym návratom k albumom z osemdesiatych rokov, ale ako Klaus Meine povedal, je to album „...tu a teraz, album z roku 2007...“. Vynikajúce sú najmä piesne Hour 1, The Future Never Dies, Humanity, či We Were Born To Fly. Počas turné k novému albumu skupina zavítala do mnohých krajín, kde ešte nehrala a výnimkou nebolo ani Slovensko. Skupina v Bratislave na štadióne Artmedie Bratislava odohrala svoj koncert 16. júna 2007.[17] V súčasnosti skupine vychádza nové DVD, ktoré bude obsahovať záznam z koncertu na festivale Wacken 2006 s názvom Live At Wacken 2006 : A Night to Remember - A Journey through Time.

• Rudolf Schenker — rytmická a sólová gitara, sprievodný spev (1965–súčasnosť)
• Klaus Meine — hlavné vokály (1970–súčasnosť)
• Matthias Jabs — sólová a rytmická gitara, sprievodné vokály (1978, 1979–súčasnosť)
• Mikkey Dee – bicie (2016–súčasnosť)
• Paweł Mąciwoda — basová gitara, sprievodné vokály (2004–súčasnosť)

• Lothar Heimberg — basová gitara, sprievodné vokály (1965–1973)
• Wolfgang Dziony — bicie, perkusie, sprievodné vokály (1965–1973)
• Karl-Heinz Vollmer – sólová a rytmická gitara, sprievodné vokály (1965–1970)
• Michael Schenker — sólová a rytmická gitara, sprievodné vokály (1970–1973, 1978-1979)
• Francis Buchholz — basová gitara, sprievodné vokály (1973–1983, 1984–1992)
• Uli Jon Roth — sólová a rytmická gitara, sprievodné vokály, hlavné vokály v „Drifting Sun“, „Fly to the Rainbow“, „Dark Lady“, „Sun in My Hand“, „Hell Cat“, „Polar Nights“ (1973–1978)
• Jürgen Rosenthal — bicie, perkusie, sprievodné vokály (1973–1975)
• Achim Kirschning — klávesy (1973–1974)
• Rudy Lenners — bicie, perkusie (1975–1977)
• Joe Wyman - drums, percussion (1977)
• Herman Rarebell — bicie, perkusie, sprievodné vokály (1977–1983, 1984–1995)
• Ralph Rieckermann — basová gitara, sprievodné vokály (1993–2000, 2000–2003)
• Curt Cress — bicie, perkusie (1996)
• Ken Taylor — basová gitara, sprievodné vokály (2000)
• Ingo Powitzer — basová gitara, sprievodné vokály (2004)
• James Kottak — bicie, perkusie, sprievodné vokály (1996–2016)

• Stewart Young (1995–súčasnsoť)
• Tom Consolo ( Front Line Management;Frontline Management Group, Azoffmusic Management; Severná Amerika)
• Peter F. Amend (Právnik, bookmaker a manažár 1991-súčasnosť)