Inaugurácia Michala Kováča
Inaugurácia prezidenta Michala Kováča sa uskutočnila 2. marca 1993 so začiatkom o 11.00 hod.[1] v Bratislave v budove Slovenskej filharmónie[2][3] nazývanej Reduta. Išlo o prvú prezidentskú inauguráciu v histórii samostatného slobodného Slovenska.
Inaugurácia Michala Kováča | ||||||||
Slávnostná schôdza NR SR | ||||||||
štandarda prezidenta Slovenskej republiky | ||||||||
Základné informácie | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
dátum | 2. marec 1993 | |||||||
čas | od 11.00 | |||||||
miesto | Reduta, Bratislava | |||||||
organizátor | NR SR | |||||||
Účastníci | ||||||||
zvolený prezident | Michal Kováč | |||||||
končiaci prezident | funkcia vznikla | |||||||
ústavní činitelia | Ivan Gašparovič predseda NR SR, Vladimír Mečiar predseda vlády SR | |||||||
Nadväzujúce inaugurácie | ||||||||
|
Pozadie
Inaugurácii predchádzala voľba prezidenta, ktorá, narozdiel od všetkých nasledujúcich, prebehla v Národnej rade Slovenskej republiky a nie vo volebných miestnostiach. Medzi kandidátmi HZDS prebehli tzv. primárky a potenciálnymi kandidátmi hnutia na prezidenta republiky sa stali Roman Kováč a Michal Kováč. O konečnom poradí kandidátov rozhodlo širšie vedenie HZDS dňa 16. januára 1993, toto rozhodlo tak, že neskoršieho prezidenta postavilo na druhé miesto a usilovali sa o zvolenie Romana Kováča. Kandidát HZDS sa dostal do druhého kola prvej voľby, kde mal za súpera Milana Ftáčnika, ani jeden z nich však nezískal potrebných 90 hlasov.[4]
Keď tento neuspel v prvej voľbe v NR SR, museli do voľby druhej postaviť iného kandidáta. Iným kandidátom bol práve Michal Kováč, proti nemu nepostavili ďalšie strany žiadnych protikandidátov, a teda sa hlasovalo len o ňom. Na zvolenie potreboval získať dôveru aspoň 90 zástupcov ľudu, nakoniec hlasovanie dopadlo nasledovne: zo 148 prítomných hlasovalo za 106, proti bolo 19, zdržalo sa 20, jeden hlas bol neplatný a dvaja nehlasovali.[4][5]
Michal Kováč bol za prezidenta Slovenskej republiky zvolený 15. februára 1993.[5][6]
Inaugurácia v Redute
Ako miesto pre skladanie sľubov slovenských prezidentov bola vybraná neoslohová budova Slovenskej filharmónie, Reduta.
S úderom 11. hodiny vstúpili do slávnostnej siene za zvuku slávnostných fanfár zvolený prezident Michal Kováč v sprievode svojej manželky, predseda Ivan Gašparovič a predseda Vladimír Mečiar. Predseda parlamentu potom otvoril slávnostnú schôdzu Národnej rady, krátko sa prihovoril zhromaždeniu a potom vyzval zvoleného prezidenta, aby sa zložením sľubu ujal funkcie.[7][3]
Prezident Michal Kováč napoludnie zložil v zmysle vtedajšieho znenia Ústavy Slovenskej republiky do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej republiky[8] Ivana Gašparoviča sľub. Sľub prezidenta republiky stanovuje Ústava Slovenskej republiky (čl. 104, ods. 1) a znie:[8]
„ | Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony. | “ |
– Ústavou predpísaný sľub |
Na znak toho, že sa prvý prezident ujal úradu zaznela Slovenská hymna a bolo vypálených 20 oslavných delostreleckých sálv. Po zložení sľubu prezident predniesol prejav.[3]
Po inaugurácii
Popoludní sa už ako úradujúci prezident Michal Kováč zúčastnil na ďakovnej ekumenickej bohoslužbe Te Deum, ktorú v Katedrále svätého Martina odslúžil Ján Sokol, arcibiskup metropolita Trnavskej arcidiecézy, za účasti predstaviteľov iných cirkví a náboženských spoločností. Podvečer pozdravil nový prezident občanov z balkóna Bratislavského hradu.[3]
Hostia a gratulanti
Na inaugurácii boli medzi inými prítomní aj prezidenti susedných štátov: český prezident Václav Havel, rakúsky prezident Thomas Klestil, maďarský prezident Árpád Göncz a poľský prezident Lech Wałęsa. V ich krátkom rozhovore zazneli prísľuby úzkej spolupráce susediacich krajín v mene priateľstva a prosperity ľudí žijúcich v stredoeurópskom regióne.[1][3]
Novému prezidentovi prišla zablahoželať aj 19-členná delegácia z jeho rodnej obce Ľubiša. Anna Hrínová z Ľubiše podľa archívnej správy TASR povedala: „Žiadny dar sme mu nepriniesli, odovzdali sme mu len kvety a zaželali dobré zdravie, pevné nervy, silu, trpezlivosť a dobrú spoluprácu s vedúcimi predstaviteľmi politických strán.“[3]
Referencie
- Rok 1993: Inaugurácia prvého prezidenta samostatnej SR - fotografie - Vtedy [online]. Vtedy.sk, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online.
- Prezident SR - Michal Kováč [online]. archiv.prezident.sk, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online.
- TERAZ.SK. OBRAZOM: Prezidenti SR: Takáto slávnosť ich sprevádzala do paláca [online]. TERAZ.sk, 1970-01-01, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online.
- TERAZ.SK. Pred 25 rokmi zvolili za prvého prezidenta SR Michala Kováča [online]. TERAZ.sk, 1970-01-01, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online.
- Zápisnica o výsledku novej voľby prezidenta Slovenskej republiky [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online.
- UZNESENIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 15. februára 1993 k novej voľbe prezidenta Slovenskej republiky [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online.
- Rok 1993: Inaugurácia prvého prezidenta samostatnej SR - fotografie - Vtedy [online]. Vtedy.sk, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online.
- 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky | Znenie od 01.10.1992 do 04. 08. 1998 [online]. Zákony pre ľudí, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online.