Rigorózna skúška

Rigorózna skúška je vysokoškolská skúška, ktorú môžu v zmysle § 53 ods. 9 zákona č. 131/2002 Z. z. vykonať len absolventi študijných programov, ktorí získali titul magister alebo obdobných študijných programov v zahraničí.[1] Kandidáti sa môžu hlásiť na vyštudovaný alebo príbuzný odbor.[2][3] Súčasťou skúšky je obhajoba rigoróznej práce.[4]

Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce, ktorá je súčasťou rigoróznej skúšky, má uchádzač na základe samostatného štúdia preukázať, že má v študijnom odbore hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a je spôsobilý samostatne si osvojovať nové poznatky vedy a praxe; naviac je schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi.[5]

Po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky priznáva uchádzačom akademický titul[1][6]:

• v prírodovedných študijných odboroch: „doktor prírodných vied“ (lat. rerum naturalium doctor, skratka RNDr.)
• vo farmácii: „doktor farmácie" (pharmaciae doctor, skratka PharmDr.)
• v spoločenskovedných a umenovedných študijných odboroch: „doktor filozofie“ (philosophiae doctor, skratka PhDr.)
• v právnických študijných odboroch: „doktor práv“, (iuris utriusque doctor, skratka JUDr.)
• v učiteľských študijných odboroch: „doktor pedagogiky“ (paedagogicae doctor, skratka PaedDr.)
• v teologických študijných programoch okrem študijných programov v oblasti katolíckej teológie: „doktor teológie“ (theologiae doctor, skratka ThDr.).

Tituly „doktor všeobecného lekárstva“ (MUDr.), „doktor zubného lekárstva“ (MDDr.) a „doktor veterinárneho lekárstva“ (MVDr.) nie sú udeľované absolventom po rigoróznej skúške, ale v doktorskom študijnom programe, líšiaceho sa od magisterského programu napr. tým, že prvý a druhý stupeň štúdia sú spojené do jedného.[7]