Nitrianska župa (Uhorsko)

Nitrianska župa resp. Nitrianska stolica resp. Nitriansky komitát (iné názvy: Nitra, staršie Nitranská stolica; lat. comitatus Nitriensis, maď. Nyitr(i)a (vár)megye, nem. Neutraer Gespanschaft/Komitat Neutra) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.

Nitrianska župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko
Sídlo župy Nitra
Rozloha 5 519 km²
Obyvateľstvo 457 455 (1910) [1]
 -   370 099 (1880) [2]
Hustota 46,9 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]		 Slováci 71 %
Maďari 21,9 %
Nemci 6,1 %
Národnostné
zloženie (1880)[2]		 Maďari 14,67 %
Nemci 9,86 %
Slováci 71,17 %
Rumuni 0,02 %
Rusíni 0 %
Srbi a Chorváti 0,02 %
Ostatní 0,53 %
Náboženské
zloženie (1910)[4]		 Rímskokatolícke 80,7 %
Evanjelické a. v. 12,4 %
Reformovaná k. c. 1,8 %
Židovské 5 %
Wikimedia Commons: Nyitra County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Charakteristika

Nitrianska župa susedila s Moravou (od 16. stor. rakúska provincia, od roku 1918 súčasť Česko-Slovenska) a Bratislavskou, Komárňanskou, Tekovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou bola Nitra, pretekajúca župou zo severu na juh, ďalej potom Váh v stredozápadnej časti a Morava v jej západnej časti. Rozloha župy v r. 1910 bola 5 519 km², (druhá najväčšia župa na Slovensku).

V súčasnosti sa pre región bývalej župy používa pomenovanie Ponitrie, pre jej severnú časť aj Horná Nitra, západnú časť je súčasťou regiónu Záhorie a južná časť je súčasťou regiónu Podunajsko.

Centrum

Administratívnym centrom stolice bol Nitriansky hrad, stoličné orgány sídlili v Nitre.[5]

Rody vládnucich županov

Medzi najstaršie rody županov patrili Poznanovci (ich rod bol pravdepodobne slovanského pôvodu), medzi rokmi 1302 – 1777 patrila hodnosť župana (resp. hlavného župana) nitrianskemu biskupovi, potom sa na čele stolice striedali príslušníci najbohatších rodov stolice.[5]

Dejiny

Nitriansky komitát patril medzi najstaršie v Uhorsku, vznikol pravdepodobne už v 10. storočí. O prvých županoch Nitrianskej župy po zriadení uhorského štátu podávajú svedectvo Zoborské listiny z roku 1111. Nitra sa aj vďaka „úsiliu“ uhorského veľmoža Matúša Čáka začala meniť na šľachtickú stolicu až po jeho smrti r. 1321.[5]

V 16. storočí bola slobodným kráľovským mestom len Skalica (od r.1372).

Počas tureckých výbojov v 16. a 17. storočí sa súčasťou ostrihomského sandžaku stalo mnoho dedín medzi riekami Nitra a Žitava, Žitavská pahorkatina bola takmer celá pod tureckou kontrolou. V rokoch 1663 – 1685 si Turci podrobili aj Nové Zámky. Stolica trpela aj vojenským pustošením počas stavovských povstaní v 17. storočí.

Kultúrnym centrom stolice bola Nitra (sídlo biskupa, pobočka Slovenského učeného tovarišstva), ďalej Skalica (mestská (r. 1542), evanjelická a kalvínska škola, jezuitské gymnázium r. 1662), Prievidza (evanjelická škola r. 1666 prevzatá piaristami v rámci rekatolizácie), Brezová pod Bradlom (významné stredisko slovenského národného života).

Územie stolice sa od počiatku členilo na štyri slúžnovské okresy (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý), okolo r. 1646 už niesli názvy podľa svojich sídiel: Novomestský (Záhorský) – Processus Vág-Újhelyiensis, Obdokovský – Processus Bodokiensis, Bojnický – Processus Bajmocziensis a Nitriansky – Processus Nitriensis. Od 17. storočia sa oddelil od Novomestského Skalický okres – Processus Szakolczensis.[5]

V r. 1918 sa nitriansky župa stala súčasťou Česko-Slovenska (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920). Nitrianska župa existovala ešte do r. 1927, aj keď v rokoch 1923 – 1927 v zmenených hraniciach a nie s takými právomocami ako počas Uhorska.

Počas 2. svetovej vojny bola južná časť bývalej Nitrianskej župy súčasťou Maďarska a novovytvorenej maďarskej župy Nitra-Prešporok (Nyitra-Pozsony) s centrom v Nových Zámkoch. Po skončení vojny sa okupované časti opäť stali súčasťou Česko-Slovenska. V súčasnosti je bývalé územie Nitrianskej župy súčasťou Nitrianskeho, Trenčianskeho a Trnavského kraja.

Národnosti

V Nitrianskej župe prevládalo slovenské etnikum, Maďari obývali územia na Žitavskej pahorkatine a juhozápad medzi Nitrou a Váhom, Nemci žili v Hornonitrianskej kotline (Handlová, Nitrianske (Nemecké) Pravno).[5]

Okresy

V roku 1910 sa Nitrianska župa delila na tieto slúžnovské okresy:

V súčasnosti je bývalá Nitrianska župy rozdelená do týchto regiónov a okresov:

Referencie
  1. 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
  5. ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 80–90.

Ďalšia literatúra
  • KERESTEŠ, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok IV : Nitrianska stolica : šľachta Nitrianskej stolice podľa súpisov z rokov 1600 a 1606. Bratislava : Hajko & Hajková, 2010. 327 s. ISBN 978-80-88700-74-6.

Pozri aj
  • Zoznam obcí Nitrianskej župy

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.