Friedrich Nietzsche

Vychádzal zo Schopenhauerovej metafyziky vôle a darwinistického princípu boja o existenciu a smeroval k vytvoreniu koncepcie nadčloveka, ktorého úlohou má byť zničenie všetkého klamárskeho, chorobného, životu nepriateľského. Nietzsche je jedným z najvýznamnejších filozofov života. [1]

Bol profesor na univerzite v Bazileji, kde spoznal Richarda Wagnera.

Narodil sa v rodine luteránskeho farára, ktorý však nebol v postavení protagonistu rodiny a teda v jeho rodine bola dominantná jeho matka. Neskôr mu otec zomrel a o rok na to aj jeho brat a tak bol vychovávaný medzi samými ženami, čo sa odzrkadlilo aj na jeho živote. Ako každý Nemec vtedajšej doby sa chcel stať vojakom, avšak krátko po narukovaní mal nešťastný pád z koňa, ktorý mu vzal možnosť zotrvať v armáde, ale jeho túžba bola taká veľká, že aj druhýkrát sa mu podarilo do armády dostať, no nie na dlho lebo dostal úplavicu a teraz sa musel už definitívne rozlúčiť s kariérou v armáde. Toto všetko sa podpísalo aj pod jeho chápanie života a taktiež pod jeho duševné zdravie. Ako brilantný študent sa už v roku 1869 stal profesorom klasickej filológie na univerzite v Bazileji, ale v roku 1879 musel zo zdravotných dôvodov školu opustiť. Nasledujúcich 10 rokov strávil na cestách po Európe, kde napísal väčšinu svojich veľkých diel. V januári 1889 v Turíne sa nervovo zrútil, čo mu prekazilo jeho ďalšiu prácu a po zvyšok bol duševne chorý (progresívna paralýza).

Jeho filozofiu delíme na 3 obdobia.

• Zaujíma sa o filozofiu antickú, renesančnú a nemeckú kultúru. Konfrontoval klasický ideál so súčasnou nemeckou kultúrou.
• Obdobie pozitivizmu, prechádza na pozície scientizmu, zdôrazňuje význam vedy nad umením, jeho vzorom je Darwinova teória o vývoji živočíchov (evolučná teória).
• Vrcholná etapa v jeho filozofii, ktorú reprezentuje životným dielom Tak vravel Zarathustra.

Základné tematické okruhy jeho filozofie:

• vôľa k moci
• nadčlovek
• prehodnotenie všetkých hodnôt
• nihilizmus

Najvyššou hodnotou pre Nietzscheho je život, ktorý sa realizuje od vôle k životu až po vôľu k moci. Na rozdiel od Schopenhauera nechápe vôľu ako podstatu sveta, ale ako individuálnu vôľu ľudského jedinca k životu a moci. Tiež sa nestotožňuje s popieraním vôle, ale potvrdzovanie vôle k moci považuje za pozitívnu hodnotu. Človek je výsledkom evolúcie života ktorej biologický mechanizmus sa u človeka zastavil, ale evolúcia pokračuje smerom k nadčloveku.

Nadčlovek už nie je produktom mechanického prírodného procesu, ale produktom ľudskej aktivity, ľudskej vôle k moci. Pod vôľou k moci chápe nielen fyzické a politické násilie, ale aj životné aktivity - snaha niečo poznať, osvojiť si, ovládnuť, využiť, manipulovať, prisvojiť si. Túto ďalšiu evolúciu neurčujú prírodné zákony. Človek sa k nej musí dopracovať sám, presadiť sa svojou vôľou k moci proti priemernému, menejcennému. To dokáže len nadčlovek, ktorý sa oslobodí od pút tradičnej morálky a dokáže prehodnotiť všetky hodnoty storočia upevňované v židovsko-kresťanskej tradícii. Hlásaním pokory, lásky k blížnemu, utrpenia. Náboženská tradícia stavia prekážky neobmedzenej vôli k moci, ktorú presadzujú silní, vznešení, statoční ľudia. V priebehu dejín existujú 2 morálky a dvojaké hodnoty.

• Morálka pánov - renesančná morálka, ktorá svojimi hodnotami preniká až k pápežovi.
• Morálka otrokov - kresťanská morálka, ktorej hodnoty sú otrocké. Táto morálka nihilizuje všetko to, čo k morálke pánov prirodzene patrí a interpretuje to ako niečo nepravé a nehodnotné. Pravým a hodnotovým sa stáva to, čo nepochádza z tohto sveta. Vyznačuje sa tým, že zo svojej slabosti a bezmocnosti robí svoju prednosť. Takýmto prevrátením hodnôt sa rodí moc bezmocných, biednych, trpiacich. Nihilizmus znamená, že najvyššie hodnoty sa znehodnocujú. Situáciu človeka v modernom svete charakterizuje takto: ”Boh je mŕtvy. Boh zostáva mŕtvy! A my sme ho zabili! My všetci sme jeho vrahmi! Ako sa utešíme?”

Nietzsche nehľadá racionálne - vedecké dôkazy Boha, hlása smrť kresťanského Boha v zmysle noetickom (o poznaní), ale aj etickom. V podstate nehovorí o Bohu, ale o človeku, ktorý stráca vieru v Boha a tým v modernom svete stráca oporu v hierarchii hodnôt svojho života. Je odkázaný sám na seba, je osamotený, je neistý, ale je oslobodený. Nie každý je schopný zmeniť seba samého a svet, hoci to je cesta od človeka k nadčloveku.

Jeho koncepcia nadčloveka nepopisuje jeho základné črty, jeho profil. Je to preto,že nadčloveka stavia oveľa vyššie ako súčasného človeka, ktorý nemôže mať ani približnú predstavu o nadčloveku. Na jednej strane je nihilista v popieraní absolútnosti právd (Božie), mravných hodnôt, života a konania. Na druhej strane potvrdzuje život, existenciu človeka, hľadanie zmyslu bytia i vlastného jestvovania vo svete. Nietzsche ovplyvnil filozofiu života v 20.stor. - filozofiu existencie Martina Heideggera.

• Zrodenie tragédie z ducha hudby (Die Geburt der Tragödie im Geiste der Musik) - 1872
• Nečasové úvahy (Unzeitgemässe Betrachtungen) - 1876
• Ľudské, príliš ľudské (Menschliches, Allzumenschliches) - 1880
• Ranné zore (Morgenröthe) - 1881
• Radostná veda (Die fröhliche Wissenschaft) - 1882
• Tak vravel Zarathustra (Also sprach Zarathustra) - 1885
• Mimo dobra a zla (Jenseits von Gut und Böse) - 1886
• Genealógia morálky (Zur Genealogie der Moral) - 1887
• Súmrak modiel (Gotzen Dammerung) - 1888
• Antikrist (Der Antichrist) - 1888
• Nietzsche contra Wagner - 1888
• Ecce homo - 1888

Pokus o autobiografiu.

• Vôľa k moci (Wille zur Macht) - 1901

Výber poznámok autora po jeho smrti, vybraté jeho sestrou Elisabeth. Ich autenticita je v mnohom sporná. Zneužité k propagovaniu nacizmu.

1. http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvn/nietzsche_f.html

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Friedrich Nietzsche
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Friedrich Nietzsche

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Nietzsche Society (po anglicky)
• Nietzsche Channel (po anglicky)