Filozofia dejín

Filozofia dejín dejín je filozofická reflexia dejín, ktorá sa opiera o interpretáciu a hodnotenie najmä výsledkov výskumu a výkladu dejín. Filozofia dejín sa teda neuspokojuje konštatovaním toho, čo bolo, ale chce vystihnúť, ako vôbec dejiny vznikajú, pátra po ich etickej hodnote a po ich zmysle a cieľoch. V tomto zmysle ide o výklad dejín, čiže o hľadanie odpovede na otázku týkajúcu sa príčin, hybných síl a cieľov dejín; filozofie dejín sa ďalej chápe ako teória a metodológia historickej vedy. Pojem filozofie dejín pochádza od Voltaira. Zatiaľ čo slovné spojenie filozofia dejín pochádza od Voltaira, jej faktické korene siahajú do antiky.

Názory na filozofiu dejín

Kierkegaard

Kierkegaard paradigmaticky sformuloval argument proti oprávnenosti filozofie dejín: "Človek nemôže byť zároveň hercom, divákom i autorom drámy dejín. V dráme dejín je len hercom a nemôže mať prehľad o celku. S týmto, rozlične variovaným argumentom sa stretávame u všetkých kritikov filozofie dejín.

Autor:Peter Gunar

Koestler

Koestlerova filozofia dejín má v dôsledku svojej umeleckoliterárnej vyjadrenosti väčší vplyv než rovnakoorientované koncepcie vyjadrené v jazyku filozofie (napr. Spenglerova, Toynbeeho, Berďajevova, Jaspersova, Heideggerova).

Literatúra o Filozofii dejín

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.