Filozofia dejín
Filozofia dejín dejín je filozofická reflexia dejín, ktorá sa opiera o interpretáciu a hodnotenie najmä výsledkov výskumu a výkladu dejín. Filozofia dejín sa teda neuspokojuje konštatovaním toho, čo bolo, ale chce vystihnúť, ako vôbec dejiny vznikajú, pátra po ich etickej hodnote a po ich zmysle a cieľoch. V tomto zmysle ide o výklad dejín, čiže o hľadanie odpovede na otázku týkajúcu sa príčin, hybných síl a cieľov dejín; filozofie dejín sa ďalej chápe ako teória a metodológia historickej vedy. Pojem filozofie dejín pochádza od Voltaira. Zatiaľ čo slovné spojenie filozofia dejín pochádza od Voltaira, jej faktické korene siahajú do antiky.
Názory na filozofiu dejín
Kierkegaard
Kierkegaard paradigmaticky sformuloval argument proti oprávnenosti filozofie dejín: "Človek nemôže byť zároveň hercom, divákom i autorom drámy dejín. V dráme dejín je len hercom a nemôže mať prehľad o celku. S týmto, rozlične variovaným argumentom sa stretávame u všetkých kritikov filozofie dejín.
Autor:Peter Gunar
Koestler
Koestlerova filozofia dejín má v dôsledku svojej umeleckoliterárnej vyjadrenosti väčší vplyv než rovnakoorientované koncepcie vyjadrené v jazyku filozofie (napr. Spenglerova, Toynbeeho, Berďajevova, Jaspersova, Heideggerova).
Literatúra o Filozofii dejín
- Jacob Burckhardt: Weltgeschichtlichen Betrachtungen (Úvahy o svetových dejinách), 1905
- Johann Gottlieb Fichte: Die Grundlage des gegenwärtigen Zeitalters (Základné črty súčasnej doby), 1800
- Georg Wilhelm Friedrich Hegel: Filozofia dejín, 1957
- Georg Wilhelm Friedrich Hegel: Vorlesungen über die Philosophie der Geschichte, 1837
- Johann Gottfried von Herder: Ideen zur Philosophie der Geschichte der Menschheit (Idey k filozofii dejín ľudstva), 1784
- Immanuel Kant: Ideen zu einer allgemeinen Geschichte in weltbürgerlicher Absicht (Idey k všeobecným dejinám zo svetoobčianskeho pohľadu), 1784
- Gotthold Ephraim Lessing: Die Erziehung des Menschengeschlechts, 1781
- Karl Marx a Friedrich Engels: Das kommunistische Manifest (Komunistický manifest), 1848
- Charles de Secondat, Baron de Montesquieu: De l'Esprit des Lois (Duch zákonov), 1748
- Novalis: Die Christenheit oder Europa (Kresťanskosť alebo Európa), 1802
- Giovanni Battista Vico: Principii di una scienza nuova d'intorno alla comune natura delle nazioni (Základy novej vedy o prirodzenej povahe národov), 1725
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.