Kapverdy

Súostrovie pozostáva z 9 väčších obývaných ostrovov rozdelených do dvoch skupín:

• Ilhas do Barlavento (Náveterné ostrovy), na severe
  • Santo Antão (779 km²)
  • Săo Vicente (227 km²)
  • Săo Nicolau (349 km²)
  • Sal (216 km²)
  • Boavista (620 km²)
• Ilhas do Sotavento (Záveterné ostrovy), na juhu
  • Maio (269 km²)
  • Santiago (991 km²)
  • Fogo (476 km²)
  • Brava (64 km²)

Okrem toho patrí ku Kapverdám aj niekoľko menších neobývaných súostroví:

• Ilhas Desertas
  • Santa Luzia (29 km²)
  • Branco (3 km²)
  • Razo (7 km²)
• Ilhéus Secos ou do Rombo
  • Eilande Grande (2 km²)
  • Cima (1,15 km²)
  • Luis Carneiro (0,22 km²)

Keď k brehom týchto ostrovov v roku 1456 dorazili Portugalci, boli Kapverdy (podľa ich slov) neobývané. Portugalci ostrovy postupne využili ako zásobovaciu stanicu na ceste ďalej na juh, neskôr tu začali pestovať cukrovú trstinu. Ostrovy slúžili aj na obchod s otrokmi. Kapverdy boli neobývané až do čias prvej portugalskej kolonizácie. Roku 1456 na ostrov Boa Vista priplával benátsky moreplavec v službách Portugalska Alvise Cadamosto. Väčšiu časť súostrovia odkryl a pomenoval Portugalec António Noli. Tento muž bol tiež prvým gubernátorom ostrovov. Prvé osídľovanie sa začalo v roku 1461 vybudovaním vojenskej základne na ostrove Santiago. V roku 1496 sa súostrovie oficiálne stalo súčasťou portugalskej koloniálnej ríše.

Od objavenia boli ostrovy dôležitou zastávkou na ceste do Indie. V rokoch 1500 – 1620 bol ostrov Santiago hlavným prekladiskom otrokov vyvážaných zo západnej Afriky. V tomto období tvorili obyvateľstvo Portugalci a africkí otroci. V nasledujúcom období význam Kapverd v tejto ekonomickej oblasti poklesol. Ďalší rozkvet obchodu s otrokmi nastal v 18. storočí, súvisel s dodávkou otrokov do anglických kolónií Severnej Ameriky. V rovnakom storočí bolo pobrežie centrom lovcov veľrýb. Koniec 18. storočia je spojený s ekonomickým úpadkom ostrovov. Vtedy sa začala emigrácia obyvateľov do USA a Brazílie. V 19. storočí sa mesto Mindelo na ostrove São Vicente stalo vhodným miestom na doplnenie rôznych zásob a uhlia pre veľrybárske a transatlantické lode. Ekonomický význam Kapverd vzrástol. Po otvorení Suezského prieplavu význam ostrovov ako tranzitného prístavu zanikol úplne. Počas 19. a 20. storočia súostrovie opustilo veľa obyvateľov. Hospodárska kríza prakticky zostala nevyriešená dodnes.

Medzi rokmi 1773 a 1866 boli na Kapverdoch celkovo tri hladomory, každý z nich si vyžiadal životy asi 40 % obyvateľov.

V 20. storočí vzrástla vlna nacionalizmu a aktivizovala sa Africká strana nezávislosti Guiney-Bissau a Kapverd (PAIGC). Tieto udalosti viedli v roku 1951 k zmene štatútu z kolónie na zámorskú provinciu. A po Klinčekovej revolúcii (1974) v Portugalsku sa Kapverdom podarilo 5. júla 1975 vyhlásiť nezávislosť. Prvým prezidentom samostatného štátu sa stal Aristides Pereira, ktorý bol aj najvyšším predstaviteľom Africkej strany nezávislosti Guiney-Bissau a Kapverd. Plánovaná únia s Guineou-Bissau sa po tamojšom štátnom prevrate v 1980 nerealizovala, v januári 1981 došlo k zmene názvu strany nezávislosti na Africkú stranu nezávislosti Kapverdských ostrovov. Po návšteve pápeža Jána Pavla II. na Kapverdoch sa katolícka opozícia osmelila požadovať demokratické zmeny; vo februári 1990 kapverdský režim ohlásil prechod k pluralizmu a bol zavedený multistranícky systém. V prvých pluralitných voľbách, konaných v januári 1991, zvíťazilo Hnutie za demokraciu (MpD). Prezidentský kandidát tejto strany António Mascarenhas Monteiro aj s prevahou vyhral. Strana i prezident mali prevahu v dvoch volebných obdobiach. Vo voľbách v roku 2001 zvíťazila po 10 rokoch Africká strana nezávislosti Kapverdských ostrovov so svojím prezidentským kandidátom Pedrom Piresom, ktorý potvrdil svoju výhru v ďalších voľbách vo februári 2006.

Súčasný prezident Kapverdských ostrovov, Pedro Pires, na stretnutí s brazílskym prezidentom Lula da Silvom.

Kapverdy sú parlamentnou republikou. Hlavou štátu je prezident volený v priamych a všeobecných voľbách na päťročné funkčné obdobie. V súčasnosti je prezidentom Pedro Pires, ktorý stojí na čele štátu od roku 2001.

Na čele vlády stojí premiér vymenúvaný prezidentom; spravidla to býva predseda strany, ktorá vyhrá parlamentné voľby.

Výkonnú moc má vláda, ktorá je zodpovedná Ľudovému zhromaždeniu. Vymenúva ju prezident na návrh premiéra.

Zákonodarným orgánom je jednokomorové Národné zhromaždenie (72 poslancov), ktoré vzíde zo všeobecných volieb na päťročné volebné obdobie.

Teraz je v platnosti ústava z roku 1992, v roku 1995 boli vykonané zmeny v prospech prezidenta, ktorý získal viac právomocí. Revízia ústavy z roku 1999 vytvorila novú funkciu ombudsmana.

Od roku 2005 sa územie celého štátu delí na 22 administratívnych jednotiek nazývaných concelhos:

samosprávne územné celky Kapverdských ostrovov

• Santiago
  • Tarrafal (1)
  • São Miguel (2)
  • São Salvador do Mundo (3)
  • Santa Cruz (4)
  • São Domingos (5)
  • Praia (6)
  • Ribeira Grande (7)
  • São Lourenço dos Órgãos (8)
  • Santa Catarina (9)
• Brava (10)
• Fogo
  • São Filipe (11)
  • Santa Catarina (12)
  • Mosteiros (13)
• Maio (14)
• Boa Vista (15)
• Sal (16)
• São Nicolau
  • Ribeira Brava (17)
  • Tarrafal de São Nicolau (18)
• São Vicente (19)
• Santo Antão
  • Porto Novo (20)
  • Ribeira Grande (21)
  • Paul (22)

Kapverdské ostrovy sa nachádzajú v južnej časti severného Atlantiku, skladajú sa z 10 ostrovov a 5 menších ostrovov, ktoré sa zoskupujú do dvoch celkov podla pozície prevládajúcich vetrov:

• Barlavento (severné súostrovie, Náveterné) – Santo Antão, São Vicente, Santa Luzia, São Nicolau, Sal, Boa Vista
• Sotavento (južné súostrovie, Záveterné) – Maio, Santiago, Fogo, Brava

Všetky ostrovy sú vulkanického pôvodu, jediná historicky aktívna sopka je Pico na ostrove Fogo, ktorá naposledy eruptovala na jar roku 1995. Na ostrovoch sú časté erózie pôdy, krajina má nedostatok vody a je seizmicky aktívna.

1000 CVE bankovka vydaná v roku 1992

Najdôležitejšie je poľnohospodárstvo. Pre vlastné potreby sa pestuje kukurica, zemiaky, maniok, hrach a na export kokosové orechy, cukrová trstina, banány a datle. Pre poľnohospodárstvo je k dispozícii iba 16 % pôdy.

Veľkú úlohu hrá aj rybolov. Vzhľadom na slabé technické vybavenie domorodcov však väčšina rýb končí v sieťach zahraničných rybárov. S rybolovom súvisí aj rybársky priemysel. Lovia sa najmä tuniaky, okrem rýb sa spracúvajú langusty a homáre. Na export sú ďalej určené textílie a polotovary na produkciu obuvi a garbiarsky priemysel. 90 % potravín sa dováža. Ďalej k importu patria stroje, lode a elektronika. Hlavnými obchodnými partnermi sú Portugalsko, Holandsko, USA a Spojené kráľovstvo.

Vďaka zahraničnej pomoci a príspevkom obyvateľov žijúcich v zahraničí majú Kapverdy veľký deficit obchodnej bilancie. Ostrovy sú chudobné na prírodné zdroje. Vo väčšej miere sa ťažia len vápenec, bazalt, kaolín; tieto suroviny sa používajú v stavebníctve, v menšej miere na export. Ďalším exportným artiklom je soľ, ktorá sa získava z morskej vody. Na tvorbe HDP sa 70 % podieľa sektor služieb. Stále väčší podiel na HDP má cestovný ruch.

Kapverdské ostrovy sú považované za rozvojovú krajinu. Štát zaujíma jedno z prvých miest v prijatej zahraničnej pomoci v prepočte na jedného obyvateľa. Tejto podpore sa teší vďaka svojmu demokratickému usporiadaniu a dodržiavaniu ľudských práv a slobôd. Hlavným sociálnym, ekonomickým i politickým problémom je dnes nezamestnanosť.

Demografický vývoj Kapverd, Data z FAO, za rok 2005 ; počet obyvateľov v tisícoch.

Skôr ako Kapverdské ostrovy objavili Portugalci, toto územie bolo neobývané. Dnešní obyvatelia sú potomkovia otrokov (Balantovia, Pepelovia, Bidžagovia, černosi z Konga, Ndonga atď.) a portugalských kolonizátorov, janovských a holandských kolonizátorov, sefardských Židov. ¾ obyvateľov sú mulati, zvyšok černosi a len nepatrná časť belosi.

Podľa sčítania ľudu vykonaného v roku 2000 ženy tvorili 51,9 % a muži 48,1 % obyvateľstva. Hlavný ostrov Santiago a samotná metropola Praia sú preľudnené, zatiaľ čo Santo Antão a São Nicolau sa vyľudňujú.

V Novom Anglicku v USA žije asi rovnaký počet Kapverďanov ako vo vlasti, dosť ďalších sa ich usadilo v Brazílii, Portugalsku a v ďalších krajinách Európy. Imigrantov tvoria obyvatelia Guiney-Bissau utekajúci pred vojnou, pred chudobou tu hľadajú útočisko občania Senegalu, Nigérijci. V každom väčšom meste možno stretnúť čínskych obchodníkov. Taliani, Nemci a Rusi sa púšťajú do rozvoja cestovného ruchu. Mieša sa tu mnoho národov a rás, ktoré spolu dokážu fungovať bez väčších problémov. Obyvateľstvo na Kapverdských ostrovoch je mladé a stále vykazuje značný rast.

• veková štruktúra^{[chýba zdroj]}

Populačná pyramída, 2005

• • 0 – 14 rokov: 36,9 %
  • 15 – 64 rokov: 56,4 %
  • 65 a viac rokov: 6,7 %
• Priemerný vek 19,8 roka (veľmi mladá populácia)
• Priemerná dĺžka života 70,73
• Počet detí na 1 ženu 3,38
• Gramotnosť 76,6 %

Skupina hrajúca mornu

Kapverdská kultúra je zmesou európskych a afrických koreňov.

Jej literatúra je jedna z bohatších v portugalsky hovoriacej Afrike.

Najviac známym hudobným žánrom je folklórny štýl morna, spieva sa kapverdskou kreolčinou a je sprevádzaná klarinetom, husľami, gitarou a cavaquinhom (nástroj pôvodne z Portugalska, malá gitara). Najznámejšou interpretkou tohoto hudobného štýlu je Cesária Évora.

Úradným jazykom na Kapverdských ostrovoch je portugalčina, ale väčšina obyvateľov sa dorozumieva kreolčinou, ktorej základom bola portugalčina. Na jednotlivých ostrovoch sa na vzniku dialektu podieľali iné jazyky – na Sao Vincente francúzština, na Boa Vista taliančina, na Brava angličtina.

Manuel Veiga, minister kultúry, sa usiluje, aby sa kreolčina stala úradným jazykom.

Mladšia generácia obyvateľov ovláda francúzštinu, ktorá sa povinne vyučuje na školách.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kapverdy

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kapverdy na českej Wikipédii.