Intravilán
Intravilán je centrálna časť katastrálneho územia obce vyznačujúca sa súvislo zastavanými a na zastavanie určenými pozemkami vrátane vnútorných cestných komunikácií, plôch zelene, technickej a občianskej vybavenosti.[1][2][3] Hranicu, ktorou je intravilán oddelený od vonkajšej časti katastrálneho územia (extravilánu), tvorí vonkajší obvod zastavaných oblastí a priliehajúcich plôch.[4][5] Do intravilánu nespadajú osamelé sídla (umelé roztrúsené osady, samoty, chalupy ap.) a priemyselné alebo hospodárske stavby (napr. stodoly, mlyny ap.), ktoré nie sú územne spojené s jeho centrálnou časťou.[4]
Ako intravilán taktiež možno označiť stavebný pozemok vnútri zastavanej časti obce.[1] Z historického hľadiska, v urbárskom práve sa ako intravilán označoval dom, záhrada, dvor a záhumie v rozsahu najviac jedného jutra.[1][3]
V Uhorsku bol termín intravilán zavedený v 13. storočí, čo súviselo s uplatňovaním zákupného práva pri zakladaní nových osád. Ako to popisuje Stanislav Horváth: „Podľa neho zemepán raz navždy stanovil stavebnú plochu celej obce prídelom určitého počtu domových gruntov (fundus intravilanus). Podľa tereziánského urbáru z roku 1767 bol rozsah intravilánu poddanskej usadlosti určený výmerou o rozlohe jedného jutra (=1200 siah). Mimo obce sa stavať nesmelo.“[5] Následkom nárastu počtu obyvateľstva tak dochádzalo k deleniu stavebných parciel pri dedení, avšak rozšírenie parcely pribratím územia z extravilánu záviselo od rozhodnutia zemepána.[5]
Referencie
- Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008, s. 532
- Balážová a Bosák 2005
- Jarošová a Buzássyová 2011
- „intravilán“, Encyclopaedia Beliana, 7. (In – Kalg), Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 2013, str. 138, ISBN 80-970350-1-4
- Horváth 2011
Použitá literatúra
- „intravilán“, Encyclopaedia Beliana, 7. (In – Kalg), Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 2013, str. 138, ISBN 80-970350-1-4
- Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „intravilán“, Slovník cudzích slov (akademický) (2. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6
- Horváth, Stanislav (2011), „intravilán“, in Kiliánová, Gabriela, Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom : elektronická encyklopédia, Bratislava: Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry SĽUK; Ústav etnológie SAV
- Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „intravilán“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L, Bratislava: Veda, ISBN 978-80-224-1172-1
- Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Mária (2008), „intravilán“, Veľký slovník cudzích slov (5. vyd.), Bratislava; Prešov: SAMO, str. 532, ISBN 978-80-89123-07-0