Ruská Poruba

Ruská Poruba sa nachádza v strednej časti Ondavskej Vrchoviny, v doline rieky Sitničky, západného prítoku rieky Oľky. Obec leží v nadmorskej výške 242 m n. m.. Najvyšším miestom katastra je vrch Lipovica s nadmorskou výškou 555 m n. m.. [4] Ruská Poruba na severe susedí s obcou Závada, na juhozápade s obcou Prituľany, na juhu s obcou Vyšná Sitnica.

Mesto Humenné je od obce vzdialené 30,1 km, mesto Vranov nad Topľou zase 40,6 km.

Obcou prechádza cesta III/3820. [5]

Mierne členitý povrch chotára tvoria flyšové vrstvy, svahové hliny a náplavy Sitničky. V lesnom poraste prevláda buk a breza, menej dub. Ide o doposiaľ jediné známe nálezisko komára Aedes pulchritarsis na Slovensku.[6]

Prvá písomná zmienka o Ruskej Porube pochádza z roku 1454 v listine o dedení Stropkovského panstva. Nevyskytuje sa však na listinách z roku 1430 o vtedajších dedinách panstva. Z týchto skutočností vyplýva, že miestne sídlisko vzniklo medzi rokmi 1430 a 1454. Obec založili na zákupnom práve magnáti z Perína.

Do roku 1767 patrila obec pod panstvo Stropkov, neskôr aj niekoľkým šľachtickým rodom.

Slovenský názov obce je charakteristický pre dediny, založené šoltýsom a poddanými podľa zákupného práva. Možno predpokladať, že sídlisko založili podľa nemeckého práva, je však pravdepodobnejšie, že pôvodcami bolo valašské obyvateľstvo. V 16. storočí tu dokázateľne platilo valašské právo a nehospodárilo roľnícke obyvateľstvo.

V písomnostiach z 15.– 17. storočia sa dedina vyskytuje zväčša pod slovenským názvom Poruba, zriedkavejšie Porubka. Svedčí to o tom, že v čase vzniku dediny žilo v blízkom okolí slovenské obyvateľstvo, ktoré jej dalo priliehavý názov.

Poruba bola v 15.– 17. storočí nepretržite majetkovou súčasťou Stropkovského panstva. V urbári Stropkovského panstva z roku 1557 je Poruba zapísaná medzi rusínskymi dedinami. Vtedy v nej hospodárila domácnosť šoltýsa, štyri valašské domácnosti a štyri želiarske. Podľa mien to boli Slováci aj Rusíni. Aj údaje v urbári z roku 1567 dosvedčujú, že v Porube bývali Slováci aj Rusíni.

Porubské valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od dvoch port, v roku 1582 od 3,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvanásť poddanských domov a nepochybne aj dom šoltýsa.

Na prelome 16.– 17. storočia bola Poruba stredne veľkou dedinou s valašskými obyvateľmi slovenského a rusínskeho pôvodu. V etnickej skladbe obyvateľstva bola jedinečnou dedinou na Stropkovskom panstve.

V 17. storočí tamojšie valašské domácnosti chudobneli.

V roku 1610 zdanili valachov od 0,75 porty, v roku 1635 od 0,25 porty. V rokoch 1715 a 1720 v dedine bývalo dvanásť poddanských domácností. K dedine patril aj mlyn.

Obec sa neskôr vyskytuje pod názvom Ruská Poruba (1927); po maďarsky Oroszporuba, Oroszvágás.

Najväčší rozmach zaznamenala Ruská Poruba v 70.-80. rokoch 20. storočia. V tom čase bol potok Sitnička regulovaný a bola vybudovaná technická, športová a občianska infraštruktúra obce. Pošta, kultúrny dom, obecný rozhlas a futbalové ihrisko pochádzajú z tohoto obdobia.

V okolí Ruskej Poruby sa počas Prvej svetovej vojny odohrávali boje na horskom masíve Korunková. Na takzvanom severnom fronte sa snažila Rakúsko-Uhorská armáda zabrániť postupu ruského vojska cez Karpaty. Boje tu prebiehali od februára do mája 1915.[7] V tamojších lesoch dodnes vidno stopy zákopov.

Počas Druhej svetovej vojny bola obec vypálená. Vojaci partizánskeho oddielu Čapajev a Šukajev sú pochovaní na miestnom cintoríne. Vo farskej kronike Ruskej Poruby je zaznamenané, že Ľudovít Kukorelli sa v obci oženil.

Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky bol postavený v roku 1777. Ide o barokový kostol, poľsko-ukrajinského typu. Po druhej svetovej vojne bol opravený, 1977 reštaurovaný. V roku 2007 bola zreštaurovaná fasáda, následne na to aj ikonostas a fresky.

Murovaná baroková stavba je riešená na spôsob drevených východoslovenských sakrálnych stavieb tereziánskeho typu. Skladá sa z oblého presbytéria, z lode a predstavanej veže. Vnútorné priestory sú kryté pruskými klenbami. Fasáda členená lizénami a polkruhovo zakončenými oknami. Trojitosť priestorov navonok zdôrazňuje trojica veží. Vstup s dreveným ostením má v supraporte vyrytý ornament s letopočtom. Vnútorné zariadenie pochádza z 20. storočia. [8]

Zvonicu pri kostole predstavuje ľudová drevená stavba so štvorcovým pôdorysom, vykrojeným šalovaním a stanovou strechou.

Pred vstupom do obce sa nachádza kaplnka Zoslania Svätého Ducha postavená v roku 2007.

V roku 1979 sa v obci konal prvý ročník Obvodových slávností piesní a tancov v Ruskej Porube. O zrealizovanie tejto udalosti sa postarali vtedajší predseda miestneho národného výboru v Ruskej Porube Demeter Ščerba (1922-1990) a PeaDr. Jozef Švarbalík, riaditeľ Okresného osvetového strediska vo Vranove nad Topľou. Šlo o jedinečné podujatie svojho druhu, určené pre rusínske a ukrajinské obyvateľstvo v okrese Vranov nad Topľou, do ktorého sa vtedy radila aj obec Ruská Poruba.

Ako spoluorganizátori slávností sa angažovali okrem obce Ruská Poruba aj Zväz Rusínov a Ukrajincov v Prešove (ZRUS) , Okresný výbor ZRUS Humenné, Okresné osvetové stredisko vo Vranove nad Topľou, spotrebné družstvo Jednota Vranov, Jednotné roľnícke družstvo Závada, Únia žien a Slovenská rozhlas Prešov.

Prvý ročník festivalu sa uskutočnil na futbalovom ihrisku v časti Barnovo, kde bola postavená provizórna tribúna. Nasledujúce roky sa za týmto účelom využíval areál materskej školy. Vlastný prírodný amfiteáter si obec vybudovala na svahovitom teréne svojpomocne v rokoch 1982-1983. Amfiteáter sa za účelom folklórnych slávností využíva dodnes.

Na slávnostiach organizovaných tradične v posledný májový víkend sa každoročne zúčastňovali významní sólisti či duetá, folklórne skupiny a súbory zo Slovenska aj zo zahraničia, ľudoví rozprávači aj miestna základná škola. Za týmto účelom vznikla v roku 1979 v Ruskej Porube folklórna skupina Porubľanka.[9]

Prvá škola na území obce bola zriadená v roku 1877. Až do roku 1914 pôsobil na tejto škole Vasiľ Kolenka. Šlo o jednotriednu základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským. V roku 1918 sa zmenil vyučovací jazyk a škola bola úradne vedená ako Ľudová škola s vyučovacím jazykom ruským. V roku 1933 mala škola dve triedy. Vyučovanie prebiehalo aj počas vojnových rokov.

Podľa národnostného zloženia bola už v 50. rokoch založená Národná škola s vyučovacím jazykom ukrajinským. Vtedajšie priestory (budova COOP Jednota, dnes FRESH potraviny) sa ukázali ako nedostačujúce, keď v povojnových rokoch náramne stúpla demografická krivka v obci. Výučba prebiehala aj v súkromných domoch Jána Lukacka a Michala Blaška.

V roku 1964 sa začalo s výstavbou novej budovy školy, ktorú realizoval Chemkostav Humenné spolu s občanmi obce. Súčasťou projektu bola aj výstavba telocvične, športového areálu a školskej bytovky. Nová budova bola uvedená do prevádzky 1. septembra 1965, telocvičňa vybudovaná nebola. Športový areál vo forme ihriska bol vybudovaný až po dvadsiatich rokoch.

Pre nedostatok žiakov zanikli v roku 1975/76 základné školy v susedných obciach Prituľany a Závada. ZŠ Ruská Poruba sa tak stala spádovou školou pre tento región.

Základná škola v Ruskej Porube ukončila svoju činnosť v roku 2011 z dôvodu nedostatočného počtu žiakov.

Pod farnosť Ruská Poruba spadajú filiálky Prituľany (Chrám sv. Kozmu a Damiána), Rohožník (Chrám Nanebovstúpenia Pána) a Závada (Chrám sv. archanjela Michala).

Zoznam farárov a správcov farnosti:

[10]