Modra nad Cirochou

Najstarší písomný doklad o Modre nad Cirochou je z roku 1416, kedy sa aj Modrania zúčastnili na zlapaní a zajatí obyvateľov Zalužíc vo vihorlatských lesoch. Aj napriek tomu, že sa v katastrálnom území obce nachádza opevnenie, ktoré je datované do 11. až 12. storočia možno usúdiť, že modranské sídlisko vzniklo okolo polovice 13. storočia a že ho založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, nemeckého práva.

Názov Modra sa najskôr vzťahoval ako chotárny názov na miesto jedinečné niečím farebne modrým (možno rastúcimi rastlinami). Keď na onom mieste založili sídlisko, aj dedina dostala názov Modra.

Dedina od založenia nepretržite aj v 17. storočia patrila šľachtickej rodine Drugetovcov ako majetková súčasť panstva Humenné. Okolo roku 1635 patrila už jezuitskému kláštoru v Humennom.

Ak Modru založili podľa nemeckého práva, zaiste si obyvatelia postavili aj kostol, ktorý je predpokladaný v 15. – 16. storočí, kedy v ňom pôsobili luteránski kazatelia.

Modranské sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené od 10,75 porty. Deväť želiarskych domácností daň neplatilo. V roku 1582 zdanili sedliakov do ôsmich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvadsať poddanských domov, ako aj dva – tri domy šoltýsov.

V 17. storočí modranské sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov a želiarov spolu od 1,5 porty, v roku 1635 od 0,75 porty. Na prelome 16. a 17. storočia bola Modra stredne veľkou dedinou s roľníckym, slovenským obyvateľstvom. V prvých desaťročiach 17. storočia tam hospodárili štyri domácnosti šoltýsov, okolo roku 1623 však len dve. Jedna šoltýska usadlosť bola v roku 1623 opustená, podobne ako tri sedliacke. Žili tam však dve šoltýske domácnosti na čiastočných šoltýstvach i štvrtinových usadlostiach, a deväť želiarskych. Sedliaci mali čiastočne také povinnosti k zemepánom, ale aj jedinečné, teda lámanie kameňa a prípravu bukovýchh dosák.

Na prelome 17. a 18. storočia bola Modra malou dedinou. V roku 1715 v nej žilo len deväť, v roku 1720 už dvanásť sedliackych domácností. V 19. storočí nenastali žiadne výraznejšie zmeny v demografickej, sociálnej, či konfesionálnej štruktúre obyvateľov obce. Zmeny priniesla prvá polovica 20. stor., keď v roku 1930 počet obyvateľov dosiahol 670, pričom sa k československej národnosti hlásilo 625 (93,3 %), k židovskej 15 (2,2 %), k inej národnosti bolo uvedených 21 obyvateľov (3,2 %) a 9 cudzincov (1,3 %). K zmene konfesionálnej štruktúry prispela prítomnosť židovského obyvateľstva a prítomnosti gréckokatolíckeho vierovyznania. Z celkového počtu obyvateľov sa k rimskokatolíckemu vierovyznaniu hlásilo 637 osôb, 17 osôb sa hlásilo k gréckokatolíckemu a 16 k židovskému vyznaniu. V polovici 30. rokov 20. storočia sa obec rozrástla na 126 domov.

• ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 337-338.
• BUDINSKÝ, KRIČKA, V: Slovanské osídlenia na severovýchodnom Slovensku. In: Slovenská archeológia IX, 1961, s 363
• Štatistický lexikón, roč. IV, č. 24 – 33, r. 1930