Zosnutie presvätej Bohorodičky

Zosnutie presvätej Bohorodičky alebo Uspenie presvätej Bohorodičky (gr. Κοίμησις Θεοτόκου, csl. Успе́нїе Пресвято́й Богоро́дицы) je jedným z dvanástich veľkých sviatkov v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Slávi sa 15. augusta.

Byzantská mozaika Zosnutia presv. Bohorodičky v Palerme na Sicílii, 12. stor.

Sviatok oslavuje Máriino zosnutie (smrť), prenesenie do nebies (nanebovzatie) a oslávenie. Sviatok predkladá Máriu ako vzor cesty, ktorú má každý kresťan prejsť pri prijímaní spásneho tajomstva Krista. V bohoslužobných textoch sa vyzdvihuje aj úloha Márie ako príhovorkyne u svojho Syna Ježiša Krista za spásu celého ľudstva. To zdôrazňujú mnohé texty, ktoré sa končia zvolaním „cez teba preukazuje svetu veľké milosrdenstvo“ alebo podobnými formuláciami.

Sviatok Zosnutia má jeden deň predsviatku (14. augusta) a obdobie posviatku, ktoré sa uzatvára 23. augusta. Okrem toho má prípravný pôst, ktorý trvá dva týždne a nazýva sa Uspenský pôst (alebo ľudovo Spasivka).

Sviatok má korene v ranom kresťanstve, od konca 6. storočia sa slávi na celom kresťanskom Východe, kedy cisár Maurikios I. stanovil aj dátum slávenia na 15. augusta.

Sviatku Zosnutia sú zasvätené mnohé gréckokatolícke chrámy na Slovensku a aj najvýznamnejšie odpustové miesta (Ľutina, Klokočov a ďalšie).

Tropár sviatku: Pri pôrode si panenstvo zachovala, pri zosnutí si svet neopustila, Bohorodička, prešla si do života, ty, ktorá si matkou Života. Svojimi modlitbami oslobodzuješ od smrti naše duše.