Zičiovci

Zičiovci (staršie Zichyovci) bol uhorský šľachtický rod.

Zičiovci (Zichy)

erb rodu Zičiovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo, Rakúsko-Uhorsko, Rakúsko
Titulygardista, taverník, budinský prepošt, komorník, župan, strážca uhorskej kráľovskej koruny, plukovník, cisársko-kráľovský komorník, hlavný dverník, poručík, poslanec Uhorského snemu, kráľovský radca, tajný radca
ZakladateľGál (Zajk)
Mýtický zakladateľGál (Zajk)
Rok založenia
dynastie
13. storočie
Posledná hlava dynastieTamás Zichy (*1974)
Štátna príslušnosťuhorská
Ďalšie vetvy dynastieVoderadská, Rusovská, Číčovská, Cíferská

Najstarší známy predok rodu Gál (alebo Zajk) bol roku 1260 majiteľom dediny Zajka v Zalianskom komitáte. Od 14. storočia začali príslušníci rodu používať predikát de Zich, Zichy, odvodený od dediny Zich v tej istej stolici.

Dejiny rodu

Bohatstvo a význam rodu vzrástli až v 17. storočí, keď Pavol (1598  1638), veszprémsky hlavný kapitán, dostal od kráľa Ferdinanda II. niekoľko dedín patriacich panstvu Komárno a jeho syn Štefan (1616  1693; pozri nižšie) získal kráľovskými donáciami v roku 1646 obec Vásonkö (podľa nej rod používal druhý predikát) a v roku 1650 Palotu. Štefanov syn rovnakého mena sa stal v roku 1657 majiteľom celého komárňanského panstva a roku 1686 získal panstvo Divín, skonfiškované Uhorskou kráľovskou komorou rodu Balašovcov. Neskôr na území Slovenska získali Zičiovci aj panstvá Voderady, Želovce, Rusovce, Cífer a majetkové podiely v panstvách Ostrý Kameň, Oravský hrad a Lietava. V čase najväčšieho rozmachu mala výmera rodových majetkov Zičiovcov rozlohu takmer 100 tisíc katastrálnych jutár (57 500 hektárov). Prislušníci šlachtického rodu zastávali rôzne dôležité cirkevné hodnosti.

Rod sa už v 17. storočí rozčlenil na viacero vetiev (najvýznamnejšie boli rusovská línia a cíferská línia), ktorých predikáty sa odvodzovali od názvov rodových sídiel. Čiastkové pozemkové vlastníctvo si Zičiovci na Slovensku udržali až do konca druhej svetovej vojny.

Členovia rodu zohrali významnú úlohu v štátnej stoličnej a vojenskej správe Uhorska, viacerí boli významnými maďarskými politikmi, vojakmi ale aj spisovateľmi.[1]

Známi príslušníci rodu

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[1]

  • Štefan Ziči (* 1616 - † 1693), barón, gróf, krajinský a vojenský hodnostár, veliteľ rábov husárov, predseda Uhorskej kráľovskej komory, strážca uhorskej kráľovskej koruny. taverník, župan
  • Štefan Ziči (†1700), strážca kráľovskej koruny, župan
  • Imrich Ziči (*1699 - †1746), župan, získal hrad Divín a Oravský hrad
  • Pavol Ziči (*1670 - †1737), spisovateľ, študoval teológiu vo Viedni a v Ríme, budínsky prepošt, doktor teológie
  • Ladislav Ziči (†1703), župan, plukovník grófa Forgáča sa zúčastnil vojny vo Francúzsku
  • Karol Ziči († 1741), župan, komorník, strážca uhorskej kráľovskej koruny. Do histórie vošiel aj ako vojak, keď v roku 1717 bojoval s Eugenom Savojským proti Turkom pri oslobodzovaní Temešváru.
  • Ladislav Ziči (*1693 - †1742), jezuita, autor elegickej básne Guttae in Liberta delibatatae
  • František Ziči (*1701 - †1783), študoval teológiu a filozofiu v Olomouci, ostrihomský kanonik, novomestský prepošt
  • František Ziči (*1751 - †1812), župan, opravil Oravský hrad
  • Karol Jozef Ziči (* 1753 - † 1826), politik, taverník, predseda Uhorskej kráľovskej komory, minister vojny, minister vnútra. Po smrti bol pochovaný v Cíferi.
  • Štefan Ziči (*1757 - 1841), cisársko-kráľovský komorník
  • František Jozef Ziči (*1774 - 1861), župan, vrchný koniarnik, hlavný dverník, cisársko-kráľovský komorník
  • František Ziči-Ferraris (*1777, †1839), prvorodený syn Karola Jozefa, dôstojník, k svojmu menu si pripájal aj rodové meno po manželke – Ferraris (po vymretí rodu Ferrarisovcov), ktoré po ňom používali i jeho potomkovia.
  • Dominik Ziči (*1808 - †1879), rožňavský biskup, spoluzakladateľ Kisfaludyho literárnej spoločnosti
  • Emanuel Ziči (*1808  †1877), syn Františeka Ziči-Ferraris, cisársko-kráľovský komorníka. Bol iniciátorom prestavby rusovského kaštieľa v tzv. tudorovskom slohu na počesť svojej anglickej manželky.
  • Edmund Ziči (*1811  †1894), cestovateľ, po revolucii 1848 žil v Bruseli
  • František Ziči (* 1811, † 1900), diplomat, župan, v rokoch 1874  1879 vyslancom Rakúsko-Uhorska v Carihrade.
  • Ferdinand Ziči (*1829 - †1911), politik, študoval v Pešti, taverník, od roku 1863 žil vo vyhnanstve
  • Rudolf Ziči (*1833 - †1893), husársky poručík, župan,
  • Jozef Ziči (*1841 - †1924), doktor práv na univerzite vo Viedni, minister poľnohospodárstva, minister priemyslu a obchodu, poslanec Uhorského snemu, župan
  • Teodor Ziči (*1847), diplomat, splnomocnený minister v Bavorsku, tajný radca
  • Gejza Ziči (*1849 - †1924), klavírny virtuóz, hudobný skladateľ, spisovateľ, študoval hru na klavír u Franza Liszta, koncertoval v Bratislave a Pešti, jeho opera Majster Roland, cisársko-kráľovský komorník, tajný kráľovský radca, rytier Leopoldového rádu
  • Aladár Ziči (* 1864 - †1937),politik, člen agrárnej skupiny uhorských poslancov, člen hornej snemovne uhorského snemu, minister uhorskej vlády bez kresla, poslanec maďarského parlamentu
  • Ivan Rubido Ziči de Zich et Zagorje (*1874  †1964)
  • Tamás Zichy (*1974), žijúca hlava rodiny

Galéria

Referencie

  1. MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 80 - 81.


Literatúra

  • HRADSKÝ, Juraj; MALLINERITS, Jozef. Rusovce : Oroszvár - Karlburg. 1. vyd. Bratislava : Albert Marenčín Vydavateľstvo PT, 2007. 255 s. ISBN 978-80-89218-52-3.
  • Encyklopédia Slovenska. Veda, Bratislava, 1980
  • MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1.. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 80 - 81.

Iné Projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zičiovci

Pozri aj

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.