Ďurkovec

Výhľad z Ďurkovca

Ďurkovec sa vypína na severovýchode Slovenska v Bukovských vrchoch na hranici s Poľskom, severo-severovýchodne od obce Runina. Jeho vrcholom prechádza slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria, medzi vrchmi Pľaša (1 162,8 m n. m.) na severozápade a Jarabá skala (1 199,0 m n. m.) na východo-severovýchode. Odbočuje z neho rázsocha Veľkého Bukovca.

Vrchol Ďurkovca je vzdialený približne 23 kilometrov severovýchodne od mesta Snina.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Na slovenskej strane spadá Ďurkovec spolu s Jarabou skalou do Národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.[2] Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[3], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Na zabezpečenie ochrany v chránenom území – Národnej prírodnej rezervácii Jarabá skala sa zakazuje:

• pohybovať sa mimo vyznačeného turistického a náučného chodníka
• zakladať oheň, táboriť, stanovať, znečisťovať územie odpadkami a odpadmi
• zbierať rastliny, vrátane ich plodov
• chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha
• rušiť pokoj a ticho

Vrcholové časti Ďurkovca zaberá chránené územie Stužica – Bukovské vrchy[4], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Kategória bola neskôr viac krát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe).

Pohľad na ukrajinské vrchy z vrcholu Ďurkovca, nachádzajúce sa v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани)[5]

Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Ďurkovca

Vrchol Ďurkovca sa nachádza v pásme horských lúk – polonín a poskytuje nádherné panoramatické výhľady. Tie sa naskytajú na slovenské Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy s najvyšším vrchom Vihorlat (1 075,5 m n. m.), Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka (1 092,0 m n. m.), poľské Poloniny – Bieščady (poľ. Bieszczady) s najvyšším vrchom Tarnica (1 346 m n. m.) a ukrajinské Poloniny.

Za dobrých poveternostných podmienok prevažne v zime je z vrcholu vidno západným smerom vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry. Je možné dovidieť aj na Nízke Tatry s nezameniteľným vrchom Kráľova hoľa (1 946,1 m n. m.). Pohľad na nízkotatranský vrch Veľká Vápenica (1 691,2 m n. m.), vzdialený 180,1 km patrí k najvzdialenejším vnútroštátnym výhľadom Slovenska.[5] Na „opačnú stranu“ dovidieť hlboko do vnútrozemia Ukrajiny na vyše 100 km vzdušnou čiarou vzdialené vrchy nachádzajúce sa v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани), ako Jajko Ilemskie (ukr. Яйко-Ілемське) (1 680 m n. m.), Mołoda (ukr. Молода) (1 724 m n. m.), Grofa (ukr. Ґрофа) (1 748 m n. m.) a najvyšší vrch pohoria Velyka Syvulja (ukr. Велика Сивуля) (1 836 m n. m.) vzdialený 138 km.[6]

Cez vrch Ďurkovec vedie hlavná červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom regióne Zemplín, z Runiny po zelenej a následne červenej turistickej značke.

Pod vrcholom na slovenskej strane cca 50 metrov od turistického chodníka smerujúceho od Sedla pod Ďurkovcom je studnička – prameň Poloninského potoka. Na svahoch možno pozorovať zákopy po 2. svetovej vojne. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.

Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodnou nádržou Starina.

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

• 
  Pohľad na Ďurkovec z lúk nad obcou Runina
• 
  Ďurkovec v auguste
• 
  Pohľad na vrchol Ďurkovca zo Sedla pod Ďurkovcom v auguste
• 
  Pohľad do Runinskej kotliny s obcou Runina zo Sedla pod Ďurkovcom v júni
• 
  Ďurkovec v zime
• 
  Pohľad z Pľaše na Ďurkovec
• 
  Výhľad z Ďurkovca smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na Pľašu (vpravo)
• 
  Pohľad na Ďurkovec zo Sninského kameňa v zime
• 
  Výhľad z Ďurkovca, v pozadí Vihorlatské vrchy na začiatku augusta
• 
  Vrchol Ďurkovca s výhľadom koncom augusta

• Jarabá skala (národná prírodná rezervácia)
• Stužica – Bukovské vrchy
• Bukovské vrchy
• Poloniny
• Národný park Poloniny
• Park tmavej oblohy Poloniny
• Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďurkovec

• Poloha na turistickej mape
• Poloha na turistickej/cykloturistickej mape
• Mapa Compass - Bieszczady
• 360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Ďurkovca na okolité vrchy na PeakFinder.org (po anglicky)
• Diaľkové pozorovanie z Ďurkovca na Na obzore
• Národný park Poloniny na Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky
• Poloniny na Poloniny.fussion.info