Ladislav Grosman

Patril k mnohým ľuďom, ktorí boli vo svojom živote prenasledovaní pre svoj židovský pôvod. Pochádzal z rodiny garbiara, ktorý mal päť detí. Rodičia a traja súrodenci zomreli v roku 1944 v Ružomberku počas fašistického bombardovania transportného vlaku. Obecnú školu absolvoval v Humennom, gymnázium v blízkych Michalovciach. V roku 1949 absolvoval v Prahe Vysokú školu politickú a sociálnu. Do roku 1952 pracoval vo vydavateľstve Pravda. V rokoch 1953 až 1959 bol redaktorom knižných noviniek v Slovenskej knihe. V rokoch 1953 až 1958 študoval pedagogickú psychológiu na Vysokej škole pedagogickej. Jeho diplomová práca bola na tému psychológia reklamy a doktorát PhDr. dosiahol prácou Psychologické a pedagogické aspekty knižnej reklamy v roku 1967. V rokoch 1960 až 1963 bol redaktorom v Združení československého nakladateľstva. V roku 1964 bol vedúcim redaktorom časopisu Učebné pomôcky v škole a osvete. V rokoch 1965 až 1968 bol scenáristom vo Filmový štúdiách Barrandov. Po obsadení Československa sovietskou armádou v septembri 1968 odcestoval so svojou rodinou do Izraela a usídlil sa v Tel Avive. Od januára 1969 až do svojej smrti pôsobil na univerzite Bar-Ilan pri Tel Avive. Najprv pôsobil ako docent, od 1975 už ako riadny univerzitný profesor. Prednášal slovanskú literatúru a vyučoval tvorivé písanie "creative writing". Od 1979 na telavivskej univerzite prednášal scenáristiku ako externý pracovník. Osobne, ľudsky a pracovne si Ladislav Grosman najviac rozumel so svojimi priateľmi Arnoštom Lustigom a Gabrielom Laubom.

Na základe poviedky Pasca a novely Obchod na korze, bol natočený najúspešnejší slovenský film Obchod na korze. Tento film v roku 1966 získal najvyššie filmové ocenenie Oscara. Režisérmi bola dvojica Ján Kadár a Elmar Klos. Keďže jeden z režisérov emigroval, dostal sa tento film na dlhé roky do trezorov. A tak až po roku 1989 sa film dostal na verejnosť a divácka verejnosť si môže opäť vychutnať herecké umenie Idy Kamińskej a Jozefa Krónera.

Edita Grosmanová, manželka Ladislava Grosmana, o svojom manželovi povedala: "Môj manžel vždy bol a navždy zostal Humenčanom, nikdy sa tým netajil, miloval toto mesto a zomrel s láskou k nemu. Rád sa sem vracal, či už žil v Prahe alebo Izraeli."