Hrabovec nad Laborcom

Obec sa prvýkrát spomína v roku 1463, patrila viacerým zemepánom. Do 17. storočia to bolo panstvo Izbugyaiovcov. V 19. - 20. storočí vlastnili tunajšie majetky Dessewffyovci. V roku 1715 mala dedina mlyn a 16 domácností. V obecnej kronike sa z rozprávania starých ľudí spomína existencia židovského kúpeľa a synagógy, avšak tieto informácie nie sú podložené.

Názov obce prešiel mnohými zmenami. V roku 1463 Hrab, Felsewhrab, 1773 Zbucky Hrabowecz, 1920 Zbudský Hrabovec, 1927 Hrabovec, 1946 Hrabovec nad Laborcom, maďarsky Izbugyahrabóc.
O histórii názvov sa dozvedáme len z ústneho podania starousadlíkov. Prívlastok Zbudský údajne pochádza od mena Zbúdza. Okolité lesy a majetky boli určitý čas vo vlastníctve grófa Jegyho zo Zbúdze. Meno Hrabovec zas odôvodňujú takto: v Nižnom Hrabovci, ktorý je staršou usadlosťou, sídlil gróf Malaway, ktorý mal majer na mieste terajšieho Hrabovca nad Laborcom. Pretože pán pochádzal z Nižného Hrabovca, menovali ho na okolí Hrabovským a tak pomenovali jeho majer Hrabovec. Tento názov Povereníctvo SNR pre vnútro v Bratislave premenovalo v decembri roku 1946 osobitou vyhláškou v Úradnom nevoľníku na Hrabovec nad Laborcom.

V obci bola organizovaná Hlinkova garda, ktorá mala asi 30 členov.

Informácie o priebehu vojny a jej dôsledkoch na život obce nie sú známe. V miestnej kronike sa píše až o prvých partizánoch: „V obci sa prvý raz objavili v auguste 1944. Prišiel jeden partizán – Rus do Jozefa Židzika, obecného komisára a pýtal si chlieb. Oni mu dali, ale len s veľkým strachom, lebo v obci boli ubytovaní Nemci a často spali aj v ich stodole. Druhý raz prišli do Jána Katany - nemého. Tam potom chodili často. A potom sa k ním pripojil aj jeho syn, tiež Ján Katana, ale len vtedy keď už malo obyvateľstvo evakuovať. On potom vydržal až do prechodu fronty.” V kronike sa uvádzajú aj tieto nepríjemné udalosti: „Raz prišli z Vyšnej Radvane dvaja Nemci rabovať do potravinového družstva. Partizánom ľudia oznámili a títo potom Nemcov v družstve zajali. Museli pri tom vhodiť do miestnosti družstva ručný granát, lebo Nemci sa nechceli vzdať. Raz tiež jedného nemeckého zverolekára zabili partizáni u Juhasa v dvore. Pustili naňho paľbu z kuľometa. Spadol z koňa a kôň ostal živý.”

O povstaní sa v obci veľa nevedelo.

Evakuácia v obci bola nariadená 26. októbra 1944. Ľudia neevakuovali podľa nariadenia, ale utekali do hôr a do susednej obce Hrubov. Prvý raz do dediny prišli Nemci 15. novembra 1944. Na okraj obce postavili guľomety, obec vyrabovali a susedný Hrubov vypálili. Evakuácia postupovala smerom k Humennému. Tam každý evakuant dostal evakuačnú legitimáciu, ktorá bola vystavená až do Ružomberka. Evakuanti postupovali smerom cez Vranov k Prešovu, no niektorí ďalej cez Spiš až na Liptov. Mnohí odišli až na dolnú Oravu, k Ružomberku a okoliu. Obec sa prakticky kompletne vyľudnila.

V roku 1945, po úspešnom postupe ruskej armády, sa začalo do obce evakuované obyvateľstvo vracať.

Terajšie poľovnícke združenie obhospodaruje 2820 ha pôdy, z toho 830 ha lesa. Patrí medzi najlepšie v okrese.

Jej počiatky siahajú do roku 1950, kedy bol v dedine založený MS Sokol. Mal okolo 50 členov. Ako prvý bol založený futbalový oddiel, neskôr lyžiarsky a volejbalový. V tom istom roku bolo založené futbalové ihrisko pri rieke.

V roku 1974 sa telovýchovná jednota s názvom TJ Slovan zmenila na TJ Družstevník Krosna. Futbalisti v tomto roku dosiahli najväčší úspech v histórii obce. Dorastenci sa umiestnili na 1. mieste a postúpili do II. triedy.

10. júla 1977 bolo slávnostne otvorené nové futbalové ihrisko „ Pod Brehom“.

Úspešne si viedli aj lyžiari. Telovýchovná jednota bola poverená Krajským výborom Československého zväzu telesnej výchovy vykonaním I. kola krajských kvalifikačných pretekov dorastu. Lyžiarsky oddiel v súčasnosti už neexistuje.

Stolnotenisový oddiel v ročníku 1976-77 skončil na prvom mieste a bol jasným favoritom na postup do krajskej súťaže, čo sa však neuskutočnilo. Jeho činnosť bola ukončená v roku 2006.
Najlepším lyžiarom v histórii lyžiarskeho oddielu TJ Hrabovec nad Laborcom bol Pavol Duda, ktorý patril k bežeckej špičke východoslovenského kraja. V roku 1981 a 1982 bol vyhlásený za najlepšieho športovca humenského okresu.

V roku 1980 si telovýchovná jednota pripomenula 30. výročie svojho založenia. Mala tri oddiely: futbalový, lyžiarsky a stolnotenisový.

V roku 1983 sa po prvý raz obecným futbalistom podarilo prebojovať do krajskej súťaže. Futbalisti sa umiestnili na 6. mieste. V neskoršom období bolo futbalové mužstvo účastníkom piatej ligy krajskej súťaže, no pre nedôstojné správanie bolo z tejto súťaže vylúčené. V súčasnosti (2007) v obci pôsobí futbalový oddiel v druhej triede okresnej súťaže, no umiestňuje sa na posledných priečkach.