Guinea-Bissau

Okolie riek v Guinei a Kapverdské ostrovy boli prvými oblasťami v Afrike, ktoré počas 15. storočia skúmali Portugalčania. Tí potom v roku 1446 vyhlásili Portugalskú Guineu, ale do roku 1600 založili len málo obchodných stredísk. V roku 1630 bol veliteľ vojska zároveň správcom oblasti. V spolupráci s niektorými domorodými kmeňmi začali Portugalčania prevádzkovať výnosný obchod s otrokmi. Mesto Cacheu so svojou malou pevnosťou sa tak stalo jedným z centier obchodu. V 19. storočí začal tento obchod oslabovať, a tak sa mesto Bissau, ktoré bolo pôvodne vojenským a obchodným strediskom, stalo hlavným centrom obchodu krajiny.

Až v polovici 19. storočia si začali Portugalci podrobovať vnútrozemie a postupne ho zjednocovať. Stratili časť Guiney, ktorá pripadla Francúzskej Západnej Afrike, vrátane obchodnej oblasti okolo rieky Casamance. Spor s Veľkou Britániou o ostrov Bolama bol vyriešený v prospech Portugalska až americkým prezidentom Grantom.

Pred prvou svetovou vojnou portugalské jednotky, podporované moslimskými občanmi, potlačili vplyv domorodých kmeňov a podarilo sa im pevne stanoviť hranice krajiny. Vnútrozemie Portugalskej Guiney ale začalo byť pod kontrolou až viac ako 30 rokov po začiatku ofenzívy, ku konečnému podrobenie ostrovov Bijanós došlo až v roku 1936. V roku 1941 bola presunutá hlavná správa z Bolamy do Bissau a v roku 1952 bol na základe ústavy zmenený štatút Portugalskej Guiney z kolónie na zámorskú provinciu Portugalska.

V roku 1956 založili Amilcar Cabral a Raphael Barbora Africkú stranu za nezávislosť Guiney a Kapverdských ostrovov (African Party for the Independence of Guinea and Cape Verde - PAIGC). Táto zo začiatku tajná strana vzápätí presunula svoje vedenie do Conakry, odkiaľ začala v roku 1960 viesť odboj proti portugalskej nadvláde. Napriek prítomnosti portugalských vojsk, ktorých počet vzrástol na 35 000, strana stále zvyšovala svoj vplyv, ktorý v roku 1968 viedol k získaniu nadvlády nad väčšinou krajiny.

Na stranou ovládaných územiach boli zavedené zákony a konali sa voľby do Národného zhromaždenia. Portugalské jednotky a občania boli stále viac sústreďovaní do pevností a väčších miest. Amilcar Cabral bol v roku 1973 zavraždený v Conakry, takže Aristides Pereira sa stal jediným vodcom strany a neskôr prvým prezidentom Kapverd (Republic of Cape Verde). Národné zhromaždenie PAIGC v Boe vyhlásilo 24. septembra 1973 nezávislosť Guiney-Bissau. Následná revolúcia v Portugalsku v máji 1974 potvrdila nezávislosť Guinei-Bissau 10. septembra 1974. USA uznali nový národ toho istého dňa, ako sa nevlastný brat Amilcara Cabrala stal prvý prezidentom Guiney-Bissau. V roku 1980 bola vláda zvrhnutá viacmenej nenásilným prevratom, ktorý zorganizoval predseda vlády a vrchný veliteľ ozbrojených síl Joao Bernardo "Nino" Vieira.

Od novembra 1980 do mája 1984 bola krajina ovládaná dočasnou vládou, podliehajúcou revolučnému zhromaždeniu, vedenému Joãom Bernardom Vieirom. V roku 1984 bolo zhromaždenie rozpustené a Národné zhromaždenie (ANP) bolo reorganizované. Zhromaždenie, v ktorom figurovala jedna strana, odsúhlasilo novú ústavu a zvolilo Vieira za prezidenta na nasledujúcich 5 rokov. Zvolilo Radu štátu (Council of State), čo bol výkonný orgán Národného zhromaždenia. Vďaka tomuto systému sa prezident stal hlavou štátu, vlády, strany a veliteľom ozbrojených síl súčasne.

V rokoch 1983, 1985 a 1993 bola údajne vykonaná séria sprisahaní proti vláde. V roku 1986 bol podpredseda Paulo Correia spolu s piatimi ďalšími ľuďmi popravený na základe zdĺhavého súdneho procesu. V roku 1994 prebehli prvé stranícke a prezidentské voľby, ktorých sa zúčastnilo viac strán. Ozbrojené povstanie voči trvajúcej vláde prezidenta Vieiry prerástlo v krvavú občiansku vojnu, ktorá mala za následok tisícky ľudí bez domova. Prezident musel požiadať vlády Senegalu a Guiney o pomoc v podobe vojenských jednotiek, ktoré nakoniec potlačili povstanie. Prezident bol ale v máji 1999 vyhnaný vojenskou juntou. Dočasná vláda odovzdala vo februári roku 2000 moc do rúk opozičného vodcu Kumba Yala, zakladateľa Strany spoločenskej obnovy (Renovation Party - PRS), ktorý vyhral dvojkolové transparentné prezidentské voľby.

Napriek slobodným voľbám sa v nasledujúcich 3 rokoch demokracii nepodarilo zapustiť korene. Prezident nevetovali a ani neschválil ústavu, ktorá bola odsúhlasená Národným zhromaždením v máji roku 2001, čo malo za následok narušenie základných princípov zákonov. Impulzívne prezidentské zásahy do rokovania vlády obmedzovali jej efektívnosť, čo viedlo k tomu, že predseda vlády Alamari Nhasse 14. októbra 2002 rozpustil Národné zhromaždenie a požiadal o vyhlásenie volieb. O dva dni neskôr na základe prezidentského dekrétu menoval Maria Pinesa za predsedu úradníckej vlády. Voľby do Národného zhromaždenia boli naplánované na máj roku 2003, ale neskôr boli odložené na jún, potom dokonca na november toho istého roku. 12. októbra 2003 predniesol predseda volebnej komisie vyhlásenie, v ktorom označoval za nemožné, aby voľby prebehli v novembri, ako sa plánovalo. Armáda, vedená ministrom obrany, generálom Verrisimom Correiom Seabrom zasiahla o dva dni neskôr. Prezident Yala oznámil svoju "dobrovoľnú" rezignáciu a bol umiestnený do domáceho väzenia. Vláda bola rozpustená a bol určený 25-členný snem (Committee for Restoration of Democracy and Constitutional Order).

Dňa 28. októbra 2003 zložil prísahu nový prezident krajiny, obchodník Henrique Rosa, ktorý mal podporu viacerých politických strán i obyvateľstva. Artur Sanha, predseda strany PRS, bol vymenovaný za predsedu vlády. V máji roku 2004 prebehli v krajine voľby, ktoré boli medzinárodnými pozorovateľmi označené za slobodné a transparentné. Predsedom sa stal Carlos Gomes Junior. V roku 2005 bol za prezidenta znovu zvolený Joao Bernardo "Nino" Vieira, ktorý sa snaží o rozvoj hospodárstva a národné zmierenie. Druhého marca 2009 bol zavraždený skupinou ozbrojených mužov priamo v prezidentskom paláci. Zrejme išlo o odvetu za predchádzajúce zabitie generála Batistu Tagme Na Waie.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Guinea-Bissau

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Guinea-Bissau na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).