Myslenie

Myslenie v behaviorizme je proces riešenia problémov.

Myslenie je podľa Hegela bytie.

Myslenie podľa Husserla prebieha v určitých aktoch, ktoré vystupujú v súvislosti vyjadrujúcej reči.

Myslenie je podľa Neumanna proces spracúvania a využívania informácií.

Myslenie je podľa Novala sen cítenia, odumreté cítenie, našedivelý, matný život.

Myslenie je podľa Piageta špecifický proces, ktorý má vlastné zákonitosti. Na začiatku vývoja myslenia je činnosť. Tým, že dieťa operuje s vecami, objavuje ich vlastnosti a postupne reorganizuje svoje kognitívne schémy, aby dosiahlo rovnováhu medzi štrukturou svojich činností a týmito vlastnosťami vecí (akomodácia). Tým dieťa poznáva a interiorizuje funkčné vzťahy medzi sebou a vecami a neskôr medzi vecami a javmi samými. Myslenie zahrnuje do jedného celku väčší počet faktov, a tým dosahuje väčšiu objektívnosť než vnímanie. Myšlienkové štruktúry sa vratné. Až myslenie prináša o svete objektivne poznatky.

Myslenie je podľa Platona vnútorné rozprávanie sa.

Myslenie je podľa gestaltu uvedomovanie si vzťahov vzhľadom založeným na novom usporiadaní štruktúry vzťahov v danej problémovej situácii, keď primárny vhľad nevedie k cieľu, t. j. k riešeniu problémov. Reštrukturácia vzťahov sa opiera o funkčnú viazanosť prvkov problémovej situácie a o vytváranie štruktúr vo vnímaní. Základnou myšlienkovou operáciou je rozlišovanie.

Myslenie je v psychológii súbor operácií tvorby obrazu skutočnosti v takých jej objektívnych vlastnostiach, súvislostiach a vzťahoch, do ktorých sa zahrnujú aj objekty nedostupné bezprostrednému zmyslovému vnímaniu. Zahrnuje proces analýzy, syntézy a odvodených myšlienkových operácií. Myslenie je sociálne podmienené a nerozlučne spojené s rečou. Myslenie rozdeľujú na vedomé myslenie a neuvedomované myslenie.

Myslenie je podľa Schopenhauera prejavenie sa vôle v mozgu človeka.

Myslenie sú podľa Woodwotha a Schlosberga prieskumy subjektu siahajúce za bezprostredne danú situáciu, pričom subjekt využíva pamäť a predtým vytvorené pojmy.

Myslenie je podľa Černíka systém operácií s ideálnym objektom. V pojmovom myslení sa operácie s mysleným objektom viažu na jazykové operácie, myslený objekt sa stáva kognitívnym obsahom jazykového znaku. Vzájomné vzťahy medzi poznatkami vyjadrenými v jazyku odrážajú nielen vzájomné vzťahy medzi predmetnými objektmi, ale aj špecifickosť jazyka ako nástroja informačného styku mysliacich subjektov.