Francúzština

Prvopočiatky vývoja francúzštiny ako románskeho jazyka sú spájané s postupným prenikaním rímskeho vojvodcu Iulia Caesara do Galie v rokoch 58 pred Kr. až 52 pred Kr. Rimania so sebou priniesli svoj talent pre správu územia a ako víťazi sa ujali administratívy v krajine. Úradným jazykom sa stala latinčina (najmä vo forme hovorenej vulgárnej latinčiny). Pôvodné keltské obyvateľstvo sa snažilo jazyk svojich dobyvateľov naučiť, pretože im umožňoval dostať sa na dobre platené a rešpektované pozície úradníkov a takisto získať status rímskeho občana.

Pôvodný keltský jazyk Galov prežíval aj naďalej, a to prevažne v hovorenej podobe na vidieku, ale aj v mestských domácnostiach.

Tento proces, ktorý sa označuje ako romanizácia, prebiehal od juhu krajiny a rozdiely v nárečiach možno pozorovať ešte dnes. Tzv. provensalčina, nárečie kraja Provence, je svojou výslovnosťou veľmi podobné taliančine.

Germáni prenikali na galské územia v neskorom staroveku. Vulgárna latinčina sa postupne vytráca a prežíva iba vo forme latinčiny klasickej, ktorá sa stala od roku 313 vyhlásením Milánskeho ediktu jediným jazykom bohoslužieb.

Krajina je relatívne roztrieštená a vyvíjali sa miestne nárečia (patois), z ktorých najvýznamnejšie je nárečie Île-de-France. Postupne sa utvárajú tri hlavné jazykové oblasti:

• Nárečie severu krajiny – la langue d'oi"l, označované podľa toho, že áno (oui) sa v tomto nárečí vyslovuje ako oi"l.
• Nárečie juhu krajiny – la langue d'oc, označované podľa toho, že áno (oui) sa v tomto nárečí vyslovuje ako oc. Nepatrí vlastne do francúzštiny, jazykoveda ho považuje za samostatný románsky jazyk, okcitánčinu.
• Nárečie frankoprovensálske – les patois francoprovençals, vo východnej oblasti, v okolí miest Lyon, Ženeva a Grenoble.

Vplyv germánskych jazykov na francúzštinu

• Vznik tzv. h aspiré (nemé h), ktoré má vplyv na viazanie slov. Zatiaľ čo v germánskych jazykoch sa hláska 'h' vyslovuje, vo francúzštine to tak nie je.
• Vzniká charakteristický prízvuk francúzštiny (accent pointu), väčšinou na koncovej slabike slova. Pretože v germánskych jazykoch je prízvuk na prvej slabike, došlo k redukcii výslovnosti koncových slabík v pôvodných latinských slovách.
• V románskych jazykoch je prídavné meno umiestené väčšinou za podstatným menom. Vďaka vplyvu germánskych jazykov možno niektoré krátke prídavné mená vo francúzštine nájsť pred podstatným menom (napr. un petit garçon).

V roku 496 si franský kráľ Chlodovik I. berie za manželku burgundskú kňažnú Klotildu a preberá aj jej katolícku vieru. Tak sa katolícke kresťanstvo stáva oficiálnym náboženstvom Franskej ríše. Znovu sa vracia vplyv latinčiny, ktorá sa vyvíja do rôznych nárečí.

Z francúzštiny pochádza veľká časť medzinárodných slov – až 70 % slov v dnešnej angličtine má francúzsky (a sprostredkovane cez francúzštinu vlastne latinský) pôvod. Francúzština je medzinárodným diplomatickým jazykom, komunikačným jazykom EÚ, NATO, OSN a ďalších podobných organizácií, dnes je však vytlačovaná angličtinou, vďaka ktorej jej význam upadá (napriek snahe francúzskej vlády podporovať šírenie jazyka v zahraničí).

• Francúzske výrazy
• Francuzština.eu - francúzsky jazyk online - gramatika / online testy / maturitné témy / zaujímavosti

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francúzština
• Wikislovník ponúka heslo Francúzština

Jazykový portál Francúzsky portál Belgický portál