Italické jazyky

Italickými jazykmi sa hovorilo v staroveku v strednej a južnej časti Apeninského polostrova.

Italické jazyky sú vetva indoeurópskych jazykov.

Delenie
  • Latinsko-faliské jazyky
    • latinčina – z nej sa vyvinuli románske jazyky, ktoré sa obyčajne považujú za samostatnú jazykovú rodinu
    • faliština – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk
  • Oskicko-umbrijské jazyky (=Sabelské jazyky)
    • oskické jazyky:
      • oskičtina (jazyk Oskov)
      • jazyk Herikov
      • marrucinčina (jazyk Marrucinov)
      • jazyk Pelignov
    • umbrijské jazyky:
      • umbrijčina (jazyk Umbrov)
      • jazyk Marsov
      • sabinčina (jazyk Sabinov)
      • jazyk Volskov
      • južná pikénčina – celkové zaradenie sporné, reliktný jazyk
  • iné:
    • jazyk Aequov – zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské
    • vestínčina (jazyk Vestínov) – zaraďovaná aj pod oskicko-umbrijské
    • severná pikénčina – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk
    • elymčina (jazyk Elymov) – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk; zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské
    • sikánčina (jazyk Sikánov) – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk; zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské
    • sikulčina (jazyk Sikulov) – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk; zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské
    • venetčina (jazyk Venetov) - celkové zaradenie v systéme jazykov veľmi sporné, reliktný jazyk

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.