Podstatné meno
Podstatné meno alebo substantívum je slovný druh, plnovýznamové slovo označujúce (na rozdiel od ostatných slovných druhov) „samostatne existujúce/chápané“ veci a javy.[1] Napr. dom, muž, písmo. Podstatné meno je základný spôsob pomenovania v jazyku. Podstatné meno je hlavným slovným druhom, ktorý vo vete vystupuje ako argument slovesa.
V slovenčine sú podstatné mená ohybné. Ohýbanie podstatných mien sa nazýva skloňovanie (deklinácia). V slovenčine majú podstatné mená tieto gramatické kategórie: rod (mužský, ženský, stredný), číslo, pád,.
Delenia
Delenie 1[1]:
- konkrétne podstatné meno (hmotné podstatné meno) - vyjadruje určitú osobu, zviera, vec
- abstraktné podstatné meno (nehmotné podstatné meno) - vyjadruje abstraktné nehmotné veci a činnosti
Delenie 2[1]:
- životné podstatné meno
- osobné podstatné meno (osoby)
- neosobné životné podstatné meno (zvieratá)
- neživotné podstatné meno (ostatné)
Delenie 3[1]:
- všeobecné podstatné meno
- vlastné podstatné meno (napr. Peter, Slovensko)
Špeciálne skupiny podstatných mien sú[1]:
- hromadné podstatné meno (zverina, školstvo, lístie)
- látkové podstatné meno (zlato, múka, hudba, skromnosť)
- skupinové podstatné meno (párky, vlasy, zápalky)
- pomnožné podstatné meno (hodinky, dvere, Tatry)
Referencie
- podstatné mená. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 327.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.