Chlodovik I.

Chlodovik mal jedného syna s neznámou manželkou:

• Teoderich I. (od 511 - do 534) kráľ Remeši

V roku 492 se stala jeho druhou manželkou Chrodichilda (Klotilda) s ktorým mal štyroch synov a jednu dcéru:

• Ingomer (* asi 493 alebo 494 - † veľmi mladý)
• Chlodomir (od 511 - do 524) kráľ Orléans
• Childebert I. (od 511 - do 558) kráľ v Paríži
• Chlothar I. (od 511 do 561) kráľ Soissons, neskôr franský kráľ
• Chlodechilda († 531), pochovaná v Paríži, bola vydatá v roku 526 alebo 527 za vizigótskeho kráľa Alaricha

Chlodovik nastúpil na trón po svojom otcovi. Rozklad rímskej moci v Galii umožnil Chlodovikovi začať úspešné výboje do vnútrozemia ríše. Okolo roku 486 zaútočil na Soissons, kde vládol Syagrius, rex Romanorum, Syagriovu armádu zničil[1] a Syagrius utiekol k vizigótskemu kráľovi Alarichovi II. (484–507). Chlodovik naliehal na Alaricha, aby mu ho vydal. Ten tak urobil a Chlodovik Syagria zabil.Moc Sálských frankov sa tak rozšírila na juh až po Loiru, teda vlastne na celú severnú Gáliu. Toto víťazstvo natoľko posilnilo Chlodovikovu pozíciu, že mohol pokračovať v expanzii a zjednocovaní všetkých franských kmeňov. Ďalším terčom Chlodovikových výbojov sa stali Durínkovia usadení na ľavom brehu Sály. V roku 491 si ich Chlodovik podrobil, hoci iba dočasne. Nasledovali boje s Alamanmi, ktorých kmeňový zväz sídlil v oblastiach okolo horného Dunaja (na východe od ústia rieky Lech (rieka) Lech do Dunaja). V súvislosti s Alamanmi sa viaže aj legenda o Chlodovikovom krste. Podľa franského kronikára Gregora z Tours Chlodovik počas veľkej bitky s Alamanmi, ktorá sa odohrala asi pri Zülpichu (Tolbiacum) niekedy v roku 496 - 497, sľúbil, že ak sa mu podarí zvíťaziť, tak sa dá pokrstiť. Jeho vojská zázračne zvíťazili a franský kráľ - aj pod vplyvom svojej katolíckej manželky, prijal z rúk remešského arcibiskupa krst (496/497). Alamanov Chlodovik definitívne porazil aj za pomoci Porýnskych frankov až v roku 502 resp. 506. Chlodovík sa pokúsil ovládnuť aj Burgundov. Zaútočil na nich v roku 500 až 501, avšak po zásahu Vizigótov a Teodoricha Veľkého od ďalších útokov upustil.

Rozšírenie územia frankov za vlády Chlodovika I.

Najvýznamnejší vojenský úspech Chlodovik dosiahol v juhozápadnej Galii proti Vizigótom. V roku 502 uzavrel s Alarichom II. mier. Napriek tejto dohode vpadol Chlodovik v spojenectve s Burgundmi a Porýnskymi frankami v roku 507 do jeho kráľovstva. Byzantská ríša, ktorá videla v Chlodovikovi významného konkurenta ostrogótskeho kráľa Teodoricha Veľkého, vyslala proti Ostrogótom flotilu, čim zabránila, aby prišli na pomoc Vizigótom. V bitke pri Vouillé Frankovia zvíťazili a Vizigóti sa stiahli až k Narbonne v Septimánii. Vizigótsky kráľ Alarich II. bol v bitke zabitý, údajne samotným Chlodovíkom.[2] Po tomto víťazstve sa v Chlodovikových rukách ocitla bohatá Akvitánia. Nevedel si však vynútiť prístup k Stredozemnému moru, lebo tieto oblasti boli v moci Vizigótov (Septimánia) a Ostrogótov (Provensálsko). Byzantská podpora sa prejavila aj vo formálnom uznaní Chlodovikovho postavenia: v roku 508 mu byzantské posolstvo vedené cisárom Anastasiom I. odovzdalo v Tourse odznaky konzulskej moci, čo znamenalo, akoby vládol v mene cisára.

Po ovládnutí Akvitánie Chlodovik I. prikročil k zjednoteniu franských kmeňov. Tajne dal zavraždiť kráľa Porýnskych Frankov Sigiberta aj jeho syna - a svojho dovtedajšieho spojenca - Chlodericha. Rovnako odstránil Charachira, kráľa bližšie neznámeho franského kmeňa. Podobný osud stihol ďalšieho franského vládcu, sídliaceho v Cambrai, Ragnachara. Po týchto víťazstvách mal Clodovik I. vo svojich rukách už bezmála celú Gáliu. Ku koncu svojej vlády preniesol kráľovské sídlo do Paríža, kde aj v roku 511 zomrel. Štyria Chlodovikovi synovia si podľa germánskeho zvyku rozdelili ríšu medzi seba. Každý z nich mal titul Rex Franconum (franský kráľ) a kráľovskými sídlami (sedes regiae) sa stali Remeš, Orleáns, Paríž a Soissons. Všetci štyria dostali okrem svojho údelu aj podiel v jadre ríše, v tzv. Francii (územie medzi Rýnom a Loirou) a podiel v Akvitánii - hospodársky najrozvinutejšej časti kráľovstva.

• ČORNEJ, Petr; KUČERA, Jan Pavel; VANÍČEK, Vratislav. Evropa králů a císařů : významní panovníci a vládnoucí dynastie od 5. století do současnosti. Praha : Ivo Železný, 1997. ISBN 80-237-3511-X. S. 410.
• MÚCSKA, Vincent; DANIŠ, Miroslav; ŠEVČÍKOVÁ, Zuzana. Dejiny európskeho stredoveku I. Raný stredovek. Od 5. storočia do 11. storočia.. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006. ISBN 80-7165-576-7. S. 388.
• WOLFRAM, Herwig. History of the Goths [online]. University of California Press, 1990. S. 618. Dostupné online. ISBN 9780520069831. (anglicky)

Merovejovci

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlodovik I.