Filipíny
Filipíny: je to štát v juhovýchodnej Ázii. Filipíny sú bývalá kolónia Španielska a USA, čo spôsobilo vplyv západnej kultúry na ostrovoch. Hlavným mestom je Manila. Svoje meno získali na počesť španielskeho kráľa Filipa II.[1]
Filipínska republika | |||||
| |||||
Národné motto: Maka-Diyos, Makatao, Makakalikasan, at Makabansa (slov. Za Boha, ľud, prírodu a krajinu) | |||||
Štátna hymna: Lupang Hinirang | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Repúbliká ng̃ Pilipinas Republic of the Philippines | ||||
• krátky | Pilipinas Philippines | ||||
Hlavné mesto | Manila (Maynila) °′ .š. °′ .d. | ||||
Najväčšie mesto | Quezon City | ||||
Úradné jazyky | filipínčina-tagalčina; angličtina | ||||
Štátne zriadenie prezident viceprezident |
prezidentská konštitučná republika Rodrigo Duterte Leni Robredo | ||||
Vznik | 12. jún 1898 (vyhlásenie) | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
299 764 km² (72.) - km² (0,61 (vnútrozemský povrch) %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2010) • sčítanie (2009) • hustota (2010) |
94 013 200 (12.) 91 983 000 306,6/km² (43.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2010 351,37 miliárd $ (33.) 3 737 $ (125.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2010) | 0.638 (97.) – stredný | ||||
Mena | filipínske peso (= 100 centov) (PHP) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
UTC (UTC+8) (UTC) | ||||
Medzinárodný kód | PHL/PH | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | RP | ||||
Internetová doména | .ph | ||||
Smerové telefónne číslo | +63 |
Ekonomika
Filipíny sú oficiálne označované za zaostalú krajinu. Sú prirodzene poľnohospodárskou krajinou. Ľahký priemysel a služby sa v poslednom čase rozvinuli. Hoci kedysi boli najbohatšou krajinou v Ázii po Japonsku, ekonomika zaznamenala začiatkom 80. rokov pokles, keď na svetových trhoch poklesol dopyt po filipínskych produktoch po zavraždení Ninoy Aquina počas Marcosovho režimu, počas ktorého sa stratilo približne 1 % HDP v dôsledku korupcie a klientelizmu. Ekonomické oživenie bolo odvtedy v porovnaní s ostatnými ázijskými krajinami pomalé a Filipíny ostávajú jednou z najchudobnejších krajín v regióne.
Ekonomika Filipín utrpela ďalší šok počas ázijskej finančnej krízy v roku 1997. Vplyv šoku bol ešte zhoršený rastom cien, inflácie a zlým počasím. Ekonomický rast klesol z 5 % v roku 1997 na 0,6 % v roku 1998, ale vrátil sa na úroveň okolo 3 % v roku 1999, 4 % v roku 2000 a viac ako 6 % v roku 2004. Vláda sľúbila pokračovať v ekonomických reformách, ktoré pomôžu dohnať rýchlosť rozvoja novo industrializovaných krajín Východnej Ázie. Vysoký dlh (verejný dlh je 77 % HDP) bráni pokusom zlepšiť stav ekonomiky. Výdavky rozpočtu na krytie dlhu sú vyššie ako rozpočet na vzdelávanie a obranu dohromady. Nerovnomernosť príjmov ostáva veľmi vážnym problémom.
Vládny program na rozvoj ekonomického rastu zahŕňa zlepšovanie infraštruktúry, revidovanie daňového systému pre zvýšenie vládnych príjmov, prehlbovanie deregulácie a privatizácie ekonomiky a zvýšenie integrácie obchodu s regiónom. Vyhliadky do budúcnosti závisia hlavne od ekonomickej výkonnosti dvoch hlavných obchodných partnerov, USA a Japonska, a zodpovednejšej administratívy a trvalých vládnych nariadení.
V posledných rokoch migrovalo veľa call centier a podnikov business process outsourcing (BPO) do Filipín, čím vytvorili tisíce pracovných miest. Forbes označil v roku 2005 filipínske peso za najlepšiu ázijskú menu za rok 2005. 1. novembra 2005 bola zavedená nová rozšírená daň z pridanej hodnoty (E-VAT), čo bolo opatrenie určené na zníženie vzrastajúcich zahraničných dlhov Filipín.
Filipíny sú členom Ázijskej rozvojovej banky, Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a iných medzinárodných ekonomických zoskupení, ako sú APEC, Svetová obchodná organizácia (WTO), Colombov plán a G-77.
Náboženstvo
Filipíny sú prevažne rímskokatolíckou krajinou. V minulosti boli až do roku 1898 španielskou kolóniou, čo zanechalo vplyv na jazyku a náboženstve obyvateľov. Na juhu krajiny žijú aj moslimovia a počas nadvlády USA (1898 – 1946) sa v krajine rozširoval aj protestantizmus.
Percentá: rímskokatolíci – 80,5 %, protestanti – 7,3 %, Kristova cirkev – 2,3 %, filipínska nezávislá cirkev – 2 %, islam – 5,1 %, budhizmus – 0,11 % a iné 2,69%.
Referencie
- DONKO, Wilhelm M.. A brief history of the Austrian Navy. Berlin : e-publi Verlag, 2012. 120 s. ISBN 978-3-8442-2129-9. (anglicky)