De Havilland Vampire

Dvojica lietadiel Vampire švédskych vzdušných síl

Začiatkom 40. rokov 20. storočia pracovala firma de Havilland na vývoji experimentálneho lietadla s označením DH.99. Cieľom bolo overiť, či by bol stroj s jedným prúdovým motorom schopný letu.[1] Vývoj dostatočne výkonnej pohonnej jednotky zabezpečoval britský letecký inžinier major Frank Bernard Halford. Výsledkom jeho práce bol motor H.1, nesjkôr nazvaný Goblin. Drak DH.99 pozostával z krátkej trupovej gondoly a dvoch nosníkov chvostových plôch, ktoré sa tiahli po stranách gondoly. Trup lietadla bol celokovový.

Po tom, ako britské ministerstvo leteckej výroby preštudovalo návrh spoločnosti de Havilland, požadovalo, aby bolo lietadlo vyrobené z kombinácie dreva a kovu. S výrobou dreveného trupu mala spoločnosť veľké skúsenosti, keďže už počas vojny produkovala úspešný stíhací bombardér DH.98 Mosquito. Trup aj krídla tohto lietadla s piestovými motormi boli vyrábané z preglejky.

V novembri 1941 vydali britské úrady technickú špecifikáciu E.6/41 a požadovali výrobu dvoch prototypov. Práce na lietadle, ktoré dostalo označenie DH.100, boli v spoločnosti de Havilland spustené v polovici roku 1942. Prvý let prototypu sa uskutočnil 20. septembra 1943. Lietadlo vzlietlo z letiska Hatfield a bolo pilotované Geoffreym de Havilland Jr, synom zakladateľa spoločnosti de Havilland. Prototyp absolvoval prvý let bez výzbroje a poháňal ho Halfordov motor H.1 s ťahom 12 kN. Počas letu sa objavili iba malé nedostatky, ako príliš citlivé krídelká a malé vychyľovanie sa z kurzu. Testovanie prebiehalo celý nasledujúci rok, pričom sa do skúšok zapojili ešte ďalšie dva prototypy. Dňa 23. júla 1945 prvý prototyp hneď po štarte havaroval. Príčinou bola porucha palivového čerpadla, pilot Geoffrey Pike však vyviazol bez zranení.

Vývoj lietadla sa oneskorili a preto sa DH.100 do bojov v druhej svetovej vojne už nezapojil.[2] Sériová výroba sa rozbehla až v máji 1945 a prvé stíhačky s označením Vampire F.MK 1 boli zaradené do služby v RAF v júni 1946.[3]

Kokpit verzie FB.Mk 6

Drak lietadla Vampire pozostával z krátkej trupovej gondoly, v ktorej bol kokpit a štyri kanóny Hispano Mk.V kalibru 20 mm. Po stranách gondoly sa tiahli dva nosníky chvostových plôch. Otvory prívodu vzduchu do motora sa nachádzali v koreňoch krídiel s rozpätím 11,58 m. Všetky riadiace plochy lietadla boli ovládané mechanicky. Väčšina trupu bola vyrobená zo sendviča balsových dosiek a listov smrekovej preglejky. Takto sa vyrobili dve polovice trupu, ktoré boli zlepené a pokryté ťažkou tkaninou. Zvyšok trupu lietadla bol vyrobený z kovu, väčšinou z hliníkovej zliatiny.

Prototypy Vampirov a prvá várka sériovo vyrobených lietadiel mali trojdielny prekryt kabíny. Od 87. produkčného kusu F.Mk 1 však mali už všetky stroje jednodielny prekryt, ktorý poskytoval pilotovi oveľa lepší prehľad. Sedadlo pilota nebolo vystreľovacie a pilot sa tak nemohol v prípade potreby katapultovať. Pred nepriateľskou streľbou bol pilot chránený dvomi pancierovými doskami - jedna sa nachádzala za jeho sedadlom a druhá pred palubnou doskou. Avionika stroja bola jednoduchá, čo bolo v tom čase normálne. Pozostávala z identifikačného systému priateľ/nepriateľ (IFF) a štvorkanálového rádiového komunikačného systému. Prvých 50 sériovo vyrobených strojov nemalo pretlakovú kabínu, avšak pri ďalších lietadlách sa už pretlakový kokpit stal štandardom.

Lietadlo mohlo niesť interne 918 litrov paliva, ktoré sa nachádzalo v troch nádržiach. Jedna s objemom 436 litrov bola v trupe a ďalšie dve sa nachádzali v krídlach. Všetky tri nádrže boli vyrobené z kovu a pravdepodobne boli samolepiace. Na každom krídle mohla byť zavesená jedna externá nádrž s objemom 227 l alebo 455 l. Prvých 40 lietadiel Vampire F.Mk 1 bolo poháňaných prúdovým motorom s radiálnym kompresorom H.IA (Goblin 1), ktorý mal ťah 12,0 kN. Pohon zvyšných strojov tejto verzie zabezpečoval vylepšený motor Goblin 2 s ťahom 16,7 kN.[4]

Porovnanie jednomiestneho FB.5 (vpredu) a dvojmiestneho T.11 (vzadu)

Japonský Vampire T.55

• F Mk.1 – Počiatočná produkčná verzia, zaradená do služby; poháňaná motorom Havilland Goblin s ťahom 12,0 kN.
• F Mk.3 – Verzia v vylepšenou stabilitou trupu a závesníkmi pod krídlami.
• FB Mk.5 – Stíhací bombardér, ktorý mal menšie rozpätie krídel a prepracované závesníky pod krídlami.
• FB Mk.6 – Švajčiarsky exportný model.
• FB Mk.9 – Tropikalizovaná verzia s klimatizovaným kokpitom.
• FB Mk.20/FB Mk.21 „Sea Vampire“ – Námorná verzia, ktorá vznikla na báze FB.Mk 5.
• FB Mk.50 – Verzie poháňané motormi Goblin, Nene alebo Rolls-Royce.
• S.E.535 „Mistral“ – Verzia, postavená na základe FB.Mk 50 a vyrábaná na licenciu vo Francúzsku.
• NF Mk.10 – Dvojmiestna verzia nočnej stíhačky.
• NF Mk.54 – Exportná verzia nočnej stíhačky pre Francúzsko, vyrábaná na báze NF.Mk 10.
• T Mk.11 – Základná cvičná verzia.
• T Mk.22 – Cvičná verzia, určená pre výcvik budúcich pilotov Sea Vampire.
• T Mk.33/34/35 – Cvičné verzie vyrábané v Austrálii.
• T Mk.5 – Exportné deriváty, vyrábané na báze austrálskych cvičných variantov.

• Messerschmitt Me 262
• Lockheed P-80 Shooting Star
• Gloster Meteor

Portál letectvo