Rakúske vzdušné sily
Rakúske vzdušné sily (nem. Luftstreitkräfte; doslova: Vzdušné sily) sú leteckou zložkou rakúskych ozbrojených síl (Bundesheer). Hlavnou úlohou rakúskych vzdušných síl je obrana rakúskeho vzdušného priestoru, vykonávanie leteckého prieskumu, leteckej prepravy, bojovej podpory pozemných jednotiek a vykonávanie letových činností pri riešení následkov prírodných katastrof doma i v zahraničí.
Rakúske vzdušné sily Luftstreitkräfte | |
Emblém rakúskych vzdušných síl | |
Krajina | |
---|---|
Existencia | 1927 – 1938 1955 – súčasnosť |
Vznik | máj 1955 |
Typ | vzdušné sily a protivzdušná obrana |
Veľkosť | ~4 300 príslušníkov 60 lietadiel, 63 vrtuľníkov |
Velitelia | generálmajor Karl Gruber[1] |
Nadradené jednotky | |
Insígnie | |
Znak | |
Vojenská letka | |
Stíhacie lietadlá | EF 2000 Typhoon S |
Výcvikové lietadlá | DA40 FP, PC-7, Saab 105Ö |
Dopravné lietadlá | C-130K, PC-6 |
Vrtuľníky | SA 316B, AB 212, OH-58B, S-70A |
História
Rakúske vzdušné sily boli založené v máji 1955 víťaznými spojeneckými mocnosťami, pričom rakúska štátna zmluva zaviazala Rakúsko v roku 1955 trvalej neutralite.
V decembri 1955 začali so základným leteckým výcvikom svojich príslušníkov na niekoľkých lietadlách Jakovlev Jak-11 a Jak-18, ktoré na rakúskom území zanechali ešte sovietske jednotky. V krátkom čase k nim pribudlo 21 ľahkých pozorovacích lietadiel Cessna O-1 Bird Dog, ktoré rakúske vzdušné sily získali od USA za symbolickú cenu 1 dolár v rámci povojnovej pomoci Rakúsku. Od začiatku 60. rokov rakúske vzdušné sily zabezpečovali obranu vzdušného priestoru 30 stíhačkami Saab J 29F Tunnan, ktoré získali z druhej ruky od švédskych vzdušných síl. Vzhľadom na obmedzenia, ktoré vyplývajú z rakúskej neutrality, neboli tieto lietadlá nikdy vyzbrojené raketami vzduch-vzduch. Lietadlá J 29F Tunnan zostali v prevádzke do roku 1972, kedy ich postupne nahradil typ Saab 105Ö. Tieto lietadlá plnili u rakúskych vzdušných síl úlohy cvičných, prieskumných, prepadových stíhacích a bojových lietadiel. V 80. rokoch sa ukázalo, že podzvukové lietadlá nie sú vhodné na vzdušný boj a nestačia ani na prípadných narušiteľov rakúskeho vzdušného priestoru. V máji 1985 tak rakúske vzdušné sily zakúpili z druhej ruky od švédskych vzdušných síl 24 stíhačiek Saab 35Ö Draken, ktoré v roku 1988 nahradili Saab 105Ö v úlohe hlavných prepadových stíhačiek. Lietadlá Saab 105Ö zostali v prevádzke ako cvičné/pozorovacie lietadlá.
Potreba nadzvukového stíhacieho letectva sa potvrdila už čoskoro potom, čo boli stíhačky Draken zavedené do služby. Od roku 1991 počas občianskej vojny v Juhoslávii bolo zaznamenaných niekoľko prípadov narušenia rakúskeho vzdušného priestoru bez povolenia lietadlami juhoslovanského vojenského letectva. Pri jednom incidente z dňa 28. júna 1991 prenikol juhoslovanský MiG-21 až do oblasti nad mesto Graz, dôsledkom čoho boli rozsiahle požiadavky na riešenie podobných situácií, resp. im zabrániť. Po opakovanom prekročení hraníc ozbrojenými lietadlami juhoslovanského vojenského letectva tak boli navrhnuté zmeny týkajúce sa hlavne leteckej výzbroje rakúskych bojových lietadiel.
Od roku 1955 bolo rakúskym ozbrojeným silám zakázané prevádzkovať akýkoľvek riadený raketový systém, vrátanie rakiet vzduch-vzduch a rakiet zem-vzduch. V období po skončení studenej vojny boli bojové lietadlá vyzbrojené len hlavňovými zbraňami nedostatočné a nevyhovujúce na úlohy zabezpečenia obrany vzdušného priestoru. Rakúsky parlament tak hlasoval o zmene a doplnení tejto časti svojej štátnej zmluvy a v januári 1993 boli zo Švédska objednané moderné rakety vzduch-vzduch typu AIM-9 Sidewinder pre stíhacie lietadlá. Verzia Sidewinderu s lepšími výkonmi bola zakúpená priamo zo Spojených štátov, pričom dodávky začali v roku 1995. Francúzske protilietadlové raketové komplety Mistral boli zakúpené s cieľom posilniť pozemnú protivzdušnú obranu. Prvé Mistraly boli dodané v roku 1993 a posledné dodávky sa uskutočnili v roku 1996.
Dopravná spôsobilosť rakúskych vzdušných síl bola v roku 2003 zlepšená nákupom troch taktických dopravných lietadiel C-130 Hercules od Royal Air Force. Tieto lietadlá boli potrebné pre náročné mierové misie OSN, v ktorých Rakúsko zohralo svoju úlohu.
V roku 2005 boli vyradené zo služby stíhačky Saab 35Ö Draken, ktoré boli potom nahradené lietadlami Eurofighter Typhoon. Pred prvými dodávkami stíhačiek Typhoon boli od švajčiarskych vzdušných síl prenajaté stíhačky F-5E Tiger II ako dočasná výpomoc. Nákup Eurofighterov sa stal v Rakúsku predmetom kontroverzie, problémov a podozrenia z korupcie.[2] Začiatkom 21. storočia Rakúsko plánovalo zakúpiť 24 stíhačiek Eurofighter Typhoon, ale neskôr bol ich počet znížený na 18.[3] V roku 2007 rakúske ministerstvo obrany znížilo počet objednaných lietadiel na 15 a v tom istom roku rakúske vzdušné sily prevzali prvý Eurofighter Typhoon verzie Tranche 1, pričom jednotková cena lietadla pre rakúske vzdušné sily, vrátane pozemného zabezpečenia a príslušenstva, dosiahla 114 miliónov eur.[3] Išlo o čiastočne použité stroje pôvodne určené pre Luftwaffe.[3] Podľa pôvodnej zmluvy mali rakúske vzdušné sily získať 18 stíhačiek Eurofighter Typhoon verzie Tranche 2 za jednotkovú cenu 108 miliónov eur.[3] Lietadlá verzie Tranche 1 majú obmedzené bojové schopnosti. Ide hlavne o obmedzené schopnosti viesť boj vzduch-vzduch a chýbajúce niektoré pokročilé schopnosti radaru, avioniky a možnosti použiť najnovšie zbrane.[3] Na rozdiel od stíhačiek neskorších výrobných verzií, nemá verzia Tranche 1 schopnosť viesť boj proti pozemným cieľom.[3] Posledné 15. lietadlo Eurofighter Typhoon bolo dodané dňa 24. septembra 2009. Značné prevádzkové náklady a veľmi nákladné budúce modernizácie viedli v roku 2017 rakúskeho ministra obrany k rozhodnutiu o vyradení a nahradení stíhačiek Typhoon vojensky a nákladovo efektívnejším typom.[3]
Štruktúra
- Veliteľstvo kontroly vzdušného priestoru (Kommando Luftraumüberwachung), sídlo v Salzburgu[4]
- Prevádzkový štáb (Betriebsstab), sídlo v Sankt Johann im Pongau a vo Viedni[5]
- Operačné centrum Basisraum (Einsatzzentrale Basisraum), sídlo v Sankt Johann im Pongau[6]
- Veliteľstvo radarovej stanice (Radarstationskommando), sídlo v Salzburgu[5]
- Radarový prápor (Radarbataillon), sídlo v Salzburgu[7]
- Technicko-logistické centrum (Technisch-Logistisches Zentrum), základňa Zeltweg[8]
- Kontrolná eskadra (Überwachungsgeschwader), základňa Zeltweg[9]
- 1. letka (1. Staffel), základňa Zeltweg: EF 2000 Typhoon S
- 2. letka (2. Staffel), základňa Zeltweg: EF 2000 Typhoon S
- Prúdová cvičná letka (Düsentrainerstaffel), základne Zeltweg, Hörsching: Saab 105Ö
- Protilietadlový prápor 2 (Fliegerabwehrbataillon 2), sídlo v Zeltwegu a v Aigen im Ennstal[10]
- Protilietadlový prápor 3 (Fliegerabwehrbataillon 3), sídlo v Salzburgu
- Letecké opravárenské zariadenie 2 (Fliegerwerft 2), základňa Zeltweg[11]
- Prevádzkový štáb (Betriebsstab), sídlo v Sankt Johann im Pongau a vo Viedni[5]
- Veliteľstvo leteckej podpory (Kommando Luftunterstützung), základňa Hörsching
- Eskadra leteckej podpory (Luftunterstützungsgeschwader), základňa Langenlebarn[12]
- Letka stredných dopravných vrtuľníkov (mittlere Transporthubschrauberstaffel), základňa Langenlebarn: S-70A-42 Black Hawk
- Letka ľahkých viacúčelových vrtuľníkov (Mehrzweckhubschrauberstaffel), základňa Langenlebarn: OH-58B Kiowa
- Vrtuľníková základňa Sever (Hubschrauber-Stützpunkt Nord), sídlo v Allentsteigu: OH-58B Kiowa
- Letka ľahkých dopravných lietadiel (leichte Lufttransportstaffel), základňa Langenlebarn: PC-6
- Vojenské letisko Viedenské Nové Mesto/Západ (Militärflugplatz Flugplatz Wiener Neustadt/West), sídlo na letisku Viedenské Nové Mesto/Západ: PC-6
- Letka leteckého prieskumu (Luftaufklärungsstaffel), základňa Langenlebarn: PC-6, OH-58B Kiowa
- Letka spojovacích vrtuľníkov (Verbindungshubschrauberstaffel), základňa Aigen im Ennstal: SA 316B Alouette III
- Vrtuľníková základňa Klagenfurt (Hubschrauber-Stützpunkt Klagenfurt), sídlo na letisku v Klagenfurte: SA 316B Alouette III
- Vrtuľníková základňa Punitz (Hubschrauber-Stützpunkt Punitz), sídlo na letisku v Punitze: SA 316B Alouette III
- Vrtuľníková základňa Schwaz (Hubschrauber-Stützpunkt Schwaz), heliport Schwaz: SA 316B Alouette III
- Letka ľahkých dopravných vrtuľníkov (leichte Transporthubschrauberstaffel), základňa Hörsching
- 1. letka (1. Staffel), základňa Hörsching: AB 212
- 2. letka (2. Staffel), základňa Hörsching: AB 212
- Letka leteckej dopravy (Lufttransportstaffel), základňa Hörsching: C-130K Hercules
- Letecké opravárenské zariadenie 1 (Fliegerwerft 1), základňa Langenlebarn[13]
- Letecké opravárenské zariadenie 3 (Fliegerwerft 3), základňa Hörsching[14]
- Letecké technologické logistické centrum (Luftfahrttechnologisches Logistikzentrum), základňa Hörsching
- Eskadra leteckej podpory (Luftunterstützungsgeschwader), základňa Langenlebarn[12]
- Škola personálu vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Flieger- und Fliegerabwehrtruppenschule), základňa Langenlebarn
- Výcvikové oddelenie pre vrtuľníky (Lehrabteilung Hubschrauber), základňa Langenlebarn: SA 316B Alouette III
- Výcvikové oddelenie pre lietadlá (Lehrabteilung Fläche), základňa Zeltweg: DA40 FP, PC-7
Lietadlový park
Lietadlo | Fotografia | Krajina pôvodu | Typ | Verzie | V službe[15] | Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|
Stíhacie lietadlá | ||||||
Eurofighter EF 2000 Typhoon S | stíhacie lietadlo | Tranche 1 | 15 | Všetky lietadlá majú byť po roku 2020 vyradené a nahradené pravdepodobne 18 lietadlami Saab JAS 39E/F Gripen.[3] | ||
Dopravné lietadlá | ||||||
Lockheed C-130 Hercules | taktické dopravné lietadlo | C-130K | 3 | |||
Pilatus PC-6 | ľahké viacúčelové/dopravné lietadlo | PC-6 | 8 | |||
Cvičné lietadlá | ||||||
Diamond DA40 | ľahké cvičné lietadlo | DA40 FP | 4 | Dodané v roku 2018. | ||
Pilatus PC-7 | ľahké cvičné lietadlo | PC-7 | 12 | |||
Saab 105 | cvičné prúdové/pozorovacie lietadlo | Saab 105Ö | 18 | Všetky lietadlá majú byť v roku 2020 vyradené a následne nahradené pravdepodobne typom Alenia Aermacchi M-346 Master.[3] | ||
Vrtuľníky | ||||||
Aérospatiale Alouette III | ľahký spojovací/viacúčelový vrtuľník | SA 316B | 21 | |||
Agusta-Bell AB 212 | ľahký viacúčelový vrtuľník | AB 212 | 23 | |||
Bell OH-58 Kiowa | ľahký prieskumný vrtuľník | OH-58B | 10 | |||
Sikorsky S-70 Black Hawk | viacúčelový vrtuľník | S-70A-42 | 9 | Tri vrtuľníky sú objednané a majú byť dodané v roku 2021.[16] |
Referencie
- BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Generalmajor Gruber ist neuer Chef der Luftstreitkräfte [online]. bundesheer.at, [cit. 2020-02-02]. Dostupné online.
- Eurofighter’s Rough Ride in Austria Continues [online]. defenseindustrydaily.com, 2014-06-24, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
- Jan Grohmann. Trápení u konce? Rakousko ukončuje provoz stíhaček Eurofighter. Armádní noviny, júl 2017. Dostupné online [cit. 2017-09-02]. ISSN 1805-4617.
- BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Luftraumüberwachung [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
- Organisation der Luftraumüberwachung [online]. airpower.at, [cit. 2020-02-02]. Dostupné online.
- BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Kommando Luftraumüberwachung und Betriebsstab [online]. bundesheer.at, [cit. 2020-02-02]. Dostupné online.
- BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Radarbataillon [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
- BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Technisch-Logistisches Zentrum [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
- BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Überwachungsgeschwader [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
- BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Fliegerabwehrbataillon 2 [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
- BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Fliegerwerft 2 [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
- BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Luftunterstützungsgeschwader [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
- BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Fliegerwerft 1 [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
- BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Fliegerwerft 3 [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
- HOYLE, Craig. ANALYSIS: 2019 World Air Forces Directory [online]. flightglobal.com, 04 December, 2018, [cit. 2019-06-20]. Dostupné online.
- Pittaway, Nigel (March 2019). Austria to acquire three more Black Hawk helicopters. Air International. roč. 96 č. 3. s. 21. ISSN 0306-5634.
Externé odkazy
Portál letectvo |