Boulton Paul Defiant

Formácia Defiantov Mk.I 264. perute RAF

Lietadlo Boulton Paul Defiant vzniklo na základe špecifikácie F.9/35 ministerstva letectva. Všetka palebná sila lietadla bola koncentrovaná do streleckej veže, kvôli čomu bola vytvorená nová taktika – pilot mal dostať svoju stíhačku do takej pozície, aby strelec mohol čo najlepšie zasiahnuť nepriateľský bombardér. Strelecká veža mala najlepšie palebné pole najmä hore, pretože na bombardéry sa malo útočiť zdola. V lietadle Defiant nebola okrem streleckej veže už žiadna iná výzbroj, takže stroj bol bezbranný voči nepriateľským stíhačom, najmä pri útokoch spredu. Prvý prototyp lietadla Defiant po prvýkrát vzlietol 11. augusta 1937. Po prvej verzii Defiant Mk.I nasledovala výroba nie tak vysokého počtu mierne vylepšeného a výkonnejšieho Mk.II. Tiež sa vyrábala aj špeciálna verzia určená pre vlečenie cvičných cieľov (bolo vyrobených 140 kusov), TT. Mk.III, bez streleckej veže. Mnoho už existujúcich Defiantov bolo prestavaných do tejto podoby. Celkovo bolo vyrobených 1 064 kusov všetkých verzií.

Nočný stíhač Boulton Paul Defiant ako exponát múzea RAF v Londýne

Dodanie Defiantov jednotkám Royal Air Force bolo oneskorené kvôli vývojovým problémom až do obdobia rokov 1939 – 1940. Defianty sa najprv úspešne používali ako denné stíhačky, najmä nad Dunkerque, ale piloti Luftwaffe čoskoro odhalili ich prevádzkové a zbrojné nedostatky. Spočiatku si však neskúsení nemeckí stíhači plietli Defianty s lietadlami Hawker Hurricane. Približovali sa teda k nim zozadu zhora a nezriedka svoj fatálny omyl zistili až potom, keď strelec britského lietadla začal po nich strieľať. Nemeckí piloti sa však čoskoro naučili Defiant rozpoznávať, a potom sa situácia radikálne obrátila. Slabo vyzbrojený, pomalý a neohrabaný Defiant, ktorý nemohol strieľať dopredu a trpel komplikovanou komunikáciou medzi pilotom a strelcom, bol pre nemeckého stíhača ľahkým a prakticky bezbranným terčom. Len formácia väčšieho počtu Defiantov dokázala klásť účinnejší odpor, ktorý však vyžadoval čisto obrannú formáciu neumožňujúcu efektívny útok. Z tohto dôvodu začali Defianty plniť novú úlohu nočného stíhacieho lietadla (júl 1940) – najprv vo svojej pôvodnej výbave, neskôr boli niektoré stroje vybavené palubným vyhľadávacím radarom a s veľkými úspechmi vzlietali proti nemeckým nočným bombardérom. Stíhacia kariéra Defiantov skončila v roku 1942. Vtedy začali lietať schopnejšie nočné stíhačky, ale Defianty plnili naďalej svoju funkciu pri námorných záchranných operáciách, kedy vozili na palube dva záchranné člny, ktoré bolo možné zhodiť do vody, vliekli cvičné ciele a dve lietadlá lietali pri pokusoch s prvými katapultovacími sedadlami.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boulton Paul Defiant

• Malcolm V. Lowe – Encyklopedie letectví II (1939–1945) (z anglického originálu The Complete Encyclopedia of Flight 1939–1945) ISBN 80-7234-455-2 (str. 80, 81)
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boulton Paul Defiant na českej Wikipédii.

Portál letectvo