Džibutsko
Džibutsko, dlhý tvar Džibutská republika, je štát v Afrike. Jeho susedmi sú Eritrea, Etiópia, Somálsko.
Džibutská republika | |||||
| |||||
Národné motto: Unité-Egalité-Paix (Jednota, rovnosť, mier) | |||||
Štátna hymna: Djibouti (Džibutsko) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | جمهورية جيبوتي Džumhúríjat-t Džibuti (ar.), République de Djibouti (fr.) | ||||
• krátky | Džibuti (ar.), Djibouti (fr.) | ||||
Hlavné mesto | Džibuti 11°36′ s.š. 43°10′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Džibuti | ||||
Úradné jazyky | arabčina, francúzština | ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
republika Ismail Omar Guelleh Abdoulkader Kamil Mohamed | ||||
Vznik | 27. jún 1977 | ||||
Susedia | Eritrea, Etiópia, Somálsko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
23 200 km² (146.) 20 km² (0,09 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2016) • hustota (2016) |
942 333 37,2/km² (168.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2018 2 323 mil. $ (?.) 3 817 $ (?.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2015) | 0,473 (172.) – nízky | ||||
Mena | džibutský frank (DJF) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
EAT (UTC+3) bez zmeny (UTC+3) | ||||
Medzinárodný kód | DJI / DJ | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | DJI | ||||
Internetová doména | .dj | ||||
Smerové telefónne číslo | +253 |
Polohopis
Džibutsko leží pri prielive Báb el-Mandeb medzi Červeným morom a Adenským zálivom. Povrch krajiny je prevažne hornatý, nížina sa nachádza len pri pobreží. Najvyšším vrchom je Musa Ali, ktorý je vysoký 2 028 m n. m.. V strednej časti Džibutska leží tektonická zníženina okolo jazera Assal, preliačina, hlboká 155 m pod úrovňou mora. V štáte neexistujú stále rieky, podnebie je horúce a značne suché, keďže leží v zrážkovom tieni Etiópskej vysočiny. Zrážky na území nikde nepresahujú 200 mm za rok. Priemerná teplota v januári je 30°C a v júli 35°C.
Dejiny
Oblasť dnešného Džibutska obývalo postupne niekoľko rôznych kmeňov. Ako poslední krajinu ovládli Ísovia (Issovia) a Afari. Vďaka početným obchodným stykom s Arabmi prijali tieto dva kmene islam. V 19. storočí Francúzi najprv kúpili prístav Obock; v roku 1888 založili prístav Džibuti a ustavili nad ním protektorát. V roku 1896 vznikla kolónia Francúzske Somálsko. V rokoch 1940 až 1942 bolo územie okupované Talianskom. Od roku 1946 bolo zámorským územím Francúzska; v roku 1967 bola rozšírená miestna samospráva a územie bolo premenované na Francúzske pobrežie Afarov a Ísov (skrátene Afar a Issa). Samostatnosť získalo Džibutsko 27. júna 1977.
V 90. rokoch 20. storočia vyvolali Afari občiansku vojnu, ktorú sa podarilo ukončiť mierovou zmluvou v roku 1994.
Správne rozdelenie
Džibutsko je rozdelené na 6 regiónov (krajov; vrátane hlavného mesta) a ďalej na 15 okresov.
Prehľad jednotlivých regiónov:
- Ali Sabieh (Region d'Ali Sabieh)
- Arta(Region d'Arta)
- Dikhil (Region de Dikhil)
- Mesto Džibuti (Ville de Djibouti)
- Obock (Region d'Obock)
- Tadjourah (Region de Tadjourah)
Hospodárstvo
Hospodárstvo Džibutska je založené na službách. Oblasť služieb ťaží z polohy krajiny a jej významu ako zóny voľného obchodu severovýchodnej Afriky. Dve tretiny obyvateľov žije v hlavnom meste, zvyšok tvoria kočovné kmene žijúce vo vnútrozemí.
Džibutsko funguje ako oblastný dopravný uzol, aj ako medzinárodné prekladisko lodí a stredisko zásobovania. Krajina má nedostatočné prírodné zdroje a nerozvinutý priemysel. Je preto tiež silne závislá od zahraničnej finančnej pomoci a rozvojovej spolupráce, ktoré pomáhajú udržať stabilnú platobnú bilanciu a zväčšujúci potenciál pre budúci hospodársky rast. Miera nezamestnanosti pohybujúca sa medzi 40 až 50 percentami predstavuje závažný problém. Inflácia naopak nie je kvôli naviazaniu džibutského franku k americkému doláru znepokojujúca.
Krajina dosahuje popredné miesta na svete v chove tiav, produkcii ťavieho mäsa a iných ťavích produktov.
Obyvateľstvo
Asi polovicu obyvateľstva tvoria Ísovia (Issovia), nazývaní aj Somálci. Afari tvoria asi 35% obyvateľstva. Ďalej sú v krajine prítomné početné komunity Európanov (najmä Talianov a Francúzov), Arabov a Etiópčanov. Pestrá národnostná skladba obyvateľstva na tomto malom území bola príčinou občianskej vojny v 90. rokoch 20. storočia.
Okrem nepočetnej európskej menšiny kresťanov sú takmer všetci obyvatelia moslimovia.
Zdroje
Lexikon zemí světa, Kartografie Praha, 1999