Zbojnícke veže

Zbojnícke veže (najvyššia má vyše 2 380 m n. m) sú tri veže v hlavnom hrebeni Tatier. Hoci sú trochu schované za mohutnou Širokou vežou, vidno ich na zostupe z Priečneho sedla. Presnejší údaj o nadmorskej výške sprievodcovia (Puškáš, Kroutil) neuvádzajú.

Zbojnícke veže
vrch
Biela lávka, 3 Zbojnícke veže a Široká veža.
Štát Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška vyše 2 380 m n. m.
Súradnice 49°11′24″S 20°10′51″V
Najľahší výstup II, Veľká Zbojnícka veža od Zbojníckeho sedla
Prvovýstup Z. Klemensiewicz, R. Kordys
 - dátum 1907
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Topografia

Od západu na východ, teda od sedla Biela lávka nasleduje: Malá Zbojnícka veža, Malá Zbojnícka štrbina, Prostredná Zbojnícka veža, Veľká Zbojnícka štrbina, Veľká Zbojnícka veža a Zbojnícke sedlo (asi 2360 m). Na sever ich steny spadajú do Zadnej Javorovej doliny na juh do Veľkej Studenej doliny, oblasť Strelecké polia.

Ostrý štít a Zbojnícke veže.

Výstupy

Prvý výstup na Veľkú Zbojnícku vežu zo Zbojníckeho sedla uskutočnili Z. Klemensiewicz a R. Kordys v r. 1907, II.

Prvý prechod úplnej hrebeňovky až na Bielu lávku vykonal A. Grósz v r. 1912.

Niekoľko prvovýstupov na jednotlivé veže vytýčil František Kele v r. 1954.

Referencie

  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.