Zbojnícke veže
Zbojnícke veže (najvyššia má vyše 2 380 m n. m) sú tri veže v hlavnom hrebeni Tatier. Hoci sú trochu schované za mohutnou Širokou vežou, vidno ich na zostupe z Priečneho sedla. Presnejší údaj o nadmorskej výške sprievodcovia (Puškáš, Kroutil) neuvádzajú.
| Zbojnícke veže | |||
| vrch | |||
 Biela lávka, 3 Zbojnícke veže a Široká veža. | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Prešovský kraj | ||
| Pohorie | Vysoké Tatry | ||
| Nadmorská výška | vyše 2 380 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°11′24″S 20°10′51″V | ||
| Najľahší výstup | II, Veľká Zbojnícka veža od Zbojníckeho sedla | ||
| Prvovýstup | Z. Klemensiewicz, R. Kordys | ||
| - dátum | 1907 | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Topografia
Od západu na východ, teda od sedla Biela lávka nasleduje: Malá Zbojnícka veža, Malá Zbojnícka štrbina, Prostredná Zbojnícka veža, Veľká Zbojnícka štrbina, Veľká Zbojnícka veža a Zbojnícke sedlo (asi 2360 m). Na sever ich steny spadajú do Zadnej Javorovej doliny na juh do Veľkej Studenej doliny, oblasť Strelecké polia.
Výstupy
Prvý výstup na Veľkú Zbojnícku vežu zo Zbojníckeho sedla uskutočnili Z. Klemensiewicz a R. Kordys v r. 1907, II.
Prvý prechod úplnej hrebeňovky až na Bielu lávku vykonal A. Grósz v r. 1912.
Niekoľko prvovýstupov na jednotlivé veže vytýčil František Kele v r. 1954.
Referencie
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.