Široká veža

Široká veža (poľ. Mały Lodowy Szczyt, nem. Roter Turm, Breiter Turm, maď. Vöröstorony, Vöröspataky torony, Szélestorony) je rozložitý, kupolovitý štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Bielou lávkou (Ostrým štítom) a Sedielkom (masívom Ľadového štítu, presnejšie Malým Ľadovým štítom). K juhu vysiela dlhý bočný hrebeň. Na juhovýchod smeruje mohutný Prostredný hrebeň, ktorý sa oddeľuje od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier a rozdeľuje Malú a Veľkú Studenú dolinu. Na ňom je Priečne sedlo, ktoré je medzi Širokou vežou a Priečnou vežou. Severné steny Širokej veže spadajú do Javorovej doliny, presnejšie do Zadnej Javorovej doliny, južná stena do Veľkej Studenej doliny.[1]

Široká veža
vrch
Štát Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 461 m n. m.
Súradnice 49°11′24″S 20°10′56″V
Prvovýstup Ján Hunsdorfer st., Jozef Déry
 - dátum 22. júl 1896
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Široká veža
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Názov

Juraj Buchholtz ml. ju v roku 1717, v legende k jeho tatranskej panoráme, spomína ako Pessulanus der riegelberg, čo v latinskej a nemeckej podobe znamená zázvorový vrch. Spišskí nemeckí horskí vodcovia nazývali Širokú vežu Roter Flossturn, Roter Flussturm. Floss-Fluss znamená roklinu, žľab, konkrétne markantnú severozápadnú roklinu Širokej veže, čiže význam názvu je veža červeného žľabu. Doslovný preklad prevzala maďarská nomenklatúra – Vöröspataky torony, čo znamená vežu červeného potoka. Červené škvrny na Širokej veži dali neskôr podnet k zjednodušeniu skoršieho pomenovania a zo štítu sa stala Červená veža, Roter Turm, Vöröstorony. Dnešné meno Širokej veže, odvodené od jej podoby, pochádza z prvej polovice 19. storočia. Odlišný poľský názov Mały Lodowy Szczyt stavia Širokú vežu na úroveň bočného vrcholu Ľadového štítu.[1]

Turistika

Široká veža je dostupná len s horským vodcom. Prví na jej vrchole stáli Jozef Déry a horský vodca Ján Hunsdorfer 22. júla 1896. Horolezcov najviac láka južná stena spadajúca do Veľkej Studenej doliny. Južnou stenou prví na vrchol vystúpili v roku 1912 Poliaci Władysław Kulczyński ml. a Mieczysław Świerz s priateľmi. Významné cesty vytýčili v roku 1932 Stanisław Motyka a Ján Sawicki. V zime prví na vrchole boli Lajos Rokfalusy, Tibold Kregczy a Zoltán Votisky 15. mája 1911.[2]

Referencie
  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. RADWAŃSKA-PARYSKY, Zofia; PARYSKI, Witold Henryk. Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin : Wyd. Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1. (po poľsky)

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.