Párnica
Párnica je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín. Obec sa nachádza na križovatke ciest, kde z cesty Kraľovany - Dolný Kubín odbočuje cesta Párnica - Zázrivá - Terchová - Žilina.
Párnica | |||
obec | |||
Evanjelický kostol | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Žilinský kraj | ||
Okres | Dolný Kubín | ||
Región | Orava | ||
Nadmorská výška | 455 m n. m. | ||
Súradnice | 49°11′45″S 19°12′00″V | ||
Rozloha | 51,99 km² (5 199 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 926 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 17,81 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1420 | ||
Starosta | Ján Hančiak[3] (SNS) | ||
PSČ | 026 01 | ||
ŠÚJ | 509973 | ||
EČV | DK | ||
Tel. predvoľba | +421-43 | ||
Adresa obecného úradu |
Párnica 116 | ||
E-mailová adresa | [email protected] | ||
Telefón | 582 26 40 | ||
Fax | 589 22 83 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Párnica | |||
Webová stránka: parnica.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
S názvom Párnica sa prvýkrát stretávame pri popise chotára Istebné. V archívnych dokumentoch z roku 1382 sa spomína, že hranice chotára končili niekde pri potôčiku Parnicza (dnes Zázrivka). Z najväčšou pravdepodobnosťou vtedy obec Párnica ešte neexistovala. Pôvod názvu bol odvodený údajne od prameňa teplej vody tzv. teplice, alebo parnice ktorý sa nachádza za obcou smerom na sever.
Ani počas zimných mesiacov voda nezamŕzala a neustále sa z nej parilo. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia tu hydrológovia uskutočnili prieskumný vrt.
Prvá písomná zmienka o existencii Párnice pochádza z roku 1420. V priebehu druhej polovice 15. storočia a začiatkom 16. storočia Párnica zaznamenávala priaznivý rozvoj. Zložitým obdobím v dejinách tejto obce bola druhá polovica 17. storočia. Počet obyvateľov sa v priebehu 18. a 19. storočí neustále menil.
V 18. storočí žilo na 19 raliach 876 obyvateľov a o 30 rokov neskôr iba 685. V roku 1918 bolo v Párnici evidovaných okolo 1091 obyvateľov. Ich hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka a oviec. Časť z nich sa venovala ťažbe dreva. Obyvateľstvo Párnice tvorili predovšetkým sedliaci.
Okrem poľnohospodárstva sa venovali aj remeslám. Rozšírené bolo najmä kolárstvo, stolárstvo a rezbárstvo, ženy sa venovali šitiu a vyšívaniu. V roku 1930 žilo v 219 domoch 1104 ľudí. V 30. rokoch 20. storočí sa v Párnici rozmáhali socialistické myšlienky, ktoré boli najmä odrazom zlej hospodárskej situácie.
Počas druhej svetovej vojny sa stala útočiskom partizánskeho odboja.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Evanjelický kostol, jednoloďová rondokubistická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1926-1927. Autorom projektu je Ján Burian. Nachádza sa tu drevený stupňovitý oltár s obrazom od Milana Thomku Mitrovského z roku 1928. Fasáde dominuje predstavaný portikus s výraznou korunnou rímsou a trojuholníkovým štítom. Poloblúčkové detaily na rímse a pod oknami, či výrazná okrová farebnosť sú typickými znakmi dobového rondokubizmu.[4]
- Evanjelický kostol
Šport
Párnica je obec s dobrým usmiestnením na rieke Orava. Práve pri Párnici je známy úsek pre milovníkov vodných športov, napríklad raftingu.
Osobnosti obce
Rodáci
- Adam Hlovík (* 1793 - † 1851), evanjelický farár a zberateľ ľudových piesni
- Ján Hlovik (* 1804 – † 1862), učiteľ a zberateľ ľudovej slovesnosti a piesní
- Ján Tréger (* 1884 - † 1957), lekár, univerzitný profesor
- Štefan Pacák (* 1908 - † 1985), ichtyológ
- Andrej Melicherčík (* 1917 - † 1966), vysokoškolský profesor, redaktor, zberateľ ľudových piesní,národopisec
- Ľudmila Rampáková (* 1922 - † 2003), redaktorka, prekladateľka, literárna kritička a historička
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- MATÚŠ DULLA. Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava : Perfekt, 2007. Kapitola Kostol ev., s. 116.