Zázrivá (okres Dolný Kubín)

Pôvodné valaské obyvateľstvo sa postupne asimilovalo s obyvateľstvom, ktoré sa prisťahovalo v priebehu rokov 1564 až 1683. V roku 1598 bolo v Zázrivej iba jedenásť sedliackych domov, ktoré bolo možné zdaniť. Po spustošení a vypálení v roku 1683 sa obyvatelia rozptýlili po okolitých osadách. Po nich sa prisťahovalo nové obyvateľstvo, najviac od Terchovej, Valaskej Dubovej a Liptova. Podľa výskytu priezvisk v urbárskych súpisoch je vidno, že do priestoru Zázrivej prišli až z Detvy. Hlavne ako uhliari, drevorubači, ktorí mali skúsenosti s klčovaním lesov a taktiež aj pastieri.[4] Migrácia bola spôsobená následkom tlaku Turkov, tiež aj stavovskými povstaniami. Vinou prvého protihabsburského povstania zostalo v obci iba 5 domov, v roku 1608 už len tri zdaniteľné domy. Taktiež prichádzali aj z priestoru Turca, Sučian, Turian a Veličnej, po rekatolizácii a založení farnosti v roku 1747 už len z katolíckych obcí. Migrácia bola zastavená zavedením urbáru. Podľa urbárskeho súpisu roku 1715 sa v Zázrivej vyskytujú priezviská: Kokoska; Bocskaj; Fedor; Flaisz; Ratko; Traszib (Trasík); Polka, Mahuth, Babiss, Szedmak, Krska, Demiter, Marko, Hanczel, Krupa, Jaczko, Duda. V roku 1995 boli v obci najčastejšiezastúpené priezviská: Karcol, Žúbor, Mäsiar, Zaťko, Krška, Matúš, Otruba, Červeň, Fedor, Kokoška, Trnovec, Záň.[5]

• Torzo kostola Všetkých svätých, jednoloďová neskorobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1791-1796. Nachádza sa na okraji obce, v areáli cintorína. V roku 1934 ho postihol požiar po ktorom už nebol obnovený.[6] Kostol prešiel v roku 2012 čiastočnou obnovou pri korej boli konzervované obvodové múry a došlo k zastrešeniu veže a presbytéria.

• Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová modernistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria na pôdoryse gréckeho kríža s predstavanou vežou z rokov 1928-1933. Fasáda nesie znaky dobového dekorativizmu 20. rokov. Je členená lizénami vo vysokom reliéfe a výraznými dekoratívnymi rímsami. Veža je ukončená stanovou strechou. Vstup je riešený ako štvorosový portikus v podveží. Stavbu kostola inicioval miestny kňaz Ján Briššák. V interiéri sa nachádza organ pochádzajúci z Tirolska, ktorý je údajne najväčší na Orave.[7]

• 
  Torzo kostola Všetkých svätých
• 
• 

Obec je charakteristická drevenou architektúrou, ľudovými zvykmi, výrobou Zázrivských korbáčikov (s chráneným označením pôvodu [8]), piesňami a tancami, výrobou odevov a inými tradíciami ľudovej tvorivosti. Je tiež východiskom pre turistiku.

Dňa 4. októbra 1909 okolo 13:30 hod. francúzski vzduchoplavci Alfred Leblanc a J. Delebeque na balóne Ile de France štartujúceho 3. októbra o 15. hod. na štvrtých pretekoch Gordona Benneta zo Švajčiarskeho mesta Schlieren pri Zürichu. V Zázrivej balón nešťastne núdzovo pristál v oblasti vrchu Kozinec počas silného prízemného vetra. Balón Ile de France letel smerom od juhu ponad osadu Plešivá, smerom na sever k osade Kozinská. Vzduchoplavci po nedobrovoľnom pristátí boli vyvrhnutí z koša a vysypalo sa im aj všetko náradie, zbrane a písomnosti. Balón odľahčený o 130 kg sa znova vzniesol a zmizol v oblakoch. Obaja vzduchoplavci zostali v lese len vo vychádzkovej obuvi sami. Uhorská tlač vtedy napísala, že Zázrivci balón Ile de France vykradli, čo nebola pravda. Roztratené veci a písomnosti, ako aj zbrane odovzdal istý valach – Olah, pastier z blízkeho salaša miestnemu obecnému notárovi. Vzduchoplavci nakoniec skončili ako druhí po preletení vyše 800 km. Zvíťazili: Edgar W. Mix a Andre Roussel z USA na lodi America 2, ktorí pristáli v Poľsku, neďaleko Varšavy. Alfréd Leblanc bol blízkym spolupracovníkom známeho avionika L. Blériota[9].

• Ján Drengubiak (* 1781 – † ?), ľudový rezbár a maliar
• Maximilián Rátskay (* 1806 – † 1872), ľudový rezbár a maliar