Jednota slovenskej mládeže
Jednota slovenskej mládeže je nacionalistické a pravicové občianske združenie, pôsobiace na Slovensku od roku 2002.
Dejiny
Organizácia vznikla ako ideový nástupca štúrovskej „Jednoty mládeže slovenskej“. Hlavným vedúcim sa stal jeden z najbližších spolupracovníkov Stanislava Pánisa Slavomír Jančok.
JSM v roku 2002 organizovala tábory pre slovenskú mládež z Maďarska, s podporou Karpatskej nadácie. V rokoch 2003 - 2005 bola organizátorom „Dní panovníka Rastislava“. V roku 2004 organizácia obnovila nacionalistický časopis Nástup, ktorý sa stal propagačným nástrojom „pánisovského“ národno-kresťanského realizmu. V roku 2005 začala organizácia napriek členstvu v Konfederácii národných síl Jána Slotu spoluprácu so Slovenskou pospolitosťou a Novým Slobodným Slovenskom. V januári 2006 po nezhodách so Stanislavom Pánisom opustil Jančok SNJ, a krátko nato boli z funkcií OZ odstránení ľudia blízki Pánisovi.
Slavomír Jančok situáciu využil nielen na odstavenie Pánisa, ale aj na získanie „Kanadskej slovenskej ligy na Slovensku“ a „Spoločnosti priateľov Zahraničnej Matice slovenskej v Toronte“, čím získal kontrolu nad rodným domom prezidenta Jozefa Tisa. Pre jednotu slovenskej mládeže sa stáva typickou vzájomná previazanosť finančných aktivít a ideológie, kde sa okrem nacionalizmu a na Slovensku prekvapivého monarchizmu vyskytuje aj ekologický radikalizmus a fanatická „mariánska duchovnosť“. JSM je členom Európskeho národného frontu (Zondlak 2006) a má silné osobné i politické väzby na časť slovenskej menšiny v Maďarsku.
JSM v roku 2007 posilnila svoju spoluprácu s kanadskými Slovákmi, v roku 2006 vytvorila vlastný „Stály rozhodcovský súd“ a obnovuje ako svoje centrum Tisov rodný dom. Časopis „Nástup“ sa ideologicky vyhraňuje: oficiálne sa posilňuje demokratické zmýšľanie v JSM, vytvára sa rubrika „Eko-impulz“ a objavujú sa články o národno-kresťanskom realizme, ktoré otvorene kritizujú Pánisa a obviňujú ho z nedostatočných filozofických základov a formalizmu.
Súčasnosť
Jednota slovenskej mládeže so svojím „kontrarevolučným myslením“ predstavuje v slovenskej extrémnej pravici výnimku. V rámci konfederácie Intermarium pripravila vyhlásenie proti bieloruskému režimu, aktívne obhajuje a propaguje alternatívne hospodárstvo a ekológiu, vytvára intelektuálne pôsobiacu zmes volaní po priamej demokracii, obnove malých spoločenstiev, alternatívnej ekonomike, a ochrane životného prostredia ale všetko s fundamentálnym kresťanským, a takmer otvorene katolíckym a nacionalisticko-monarchistickým základom.