Svišťový štít

Svišťový štít (poľ. Świstowy Szczyt, nem. Mittelgebirge, maď. Kőzephegység) je rozložitý vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Leží medzi Severným Divým sedlom (masívom Divej veže) a Svišťovým sedlom (Hranatou vežou). Je to uzlový bod, z ktorého vybiehajú vedľajšie hrebene. Obklopujú ho z východnej strany Veľká Studená dolina, zo severnej Rovienkova kotlina a z juhozápadu Svišťová dolina.

Svišťový štít
vrch
Vľavo Divá veža, vpravo trojvrcholový Svišťový štít.
Štát Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 383 m n. m.
Súradnice 49°10′58.5″S 20°8′50.6″V
Najľahší výstup Chodecky, ale nie je sprístupnený.
Prvovýstup August Otto, Ján Hunsdorfer
 - dátum 1897
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Svišťový štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Topografia

Má tri vrcholy Veľký Svišťový štít juhozápadný je hlavný. Leží najbližšie k Severnému Divému sedlu od neho vedie bočný hrebeň na Svišťový roh a Svišťové veže. V strede oblúka na hlavnom hrebeni leží Prostredný vrchol. Z neho na juhovýchod pokračuje Svišťový chrbát, v ktorom leží Východný vrchol a tri Svišťové kopy.[1]

Názov a prvé výstupy

Vrchol bol do roku 1897 nepomenovaný. Prvými návštevníkmi na jeho vrchole boli August Otto a horský vodca Ján Hunsdorfer starší 20. júla 1897. Nazvali ho Mittel-Gebirge (prostredné pohorie), lebo sa na ňom nachádzajú štyri hrebene. V nemeckej literatúre sa volá Mittelgebirge a v maďarskom jazyku Kőzephegység. Slovenský názov vystihuje jeho polohu nad Svišťovou dolinou. Rovnako znie v poľštine - Świstowy Szczyt. V zime bol prvý na jeho vrchole Gyula Komarnicki 16. februára 1913.[2][3]

Turistika

Hoci naň nevedie turistický chodník (ten vedie na sedlo Prielom), je jedným z najľahšie dostupných štítov v Tatrách. Preto je často navštevovaný v lete vysokohorskými turistami a v zime skialpinistami. Výstup je od Zbojníckej chaty. Lezenie ponúka najmä severná stena nad Rovienkovou kotlinou.[1]

Galéria

Referencie
  1. KROUTIL, F.. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. PARYSKI, Witold Henryk. Tatry Wysokie. Przewodnik taternicki. Część XIV. Warzęchowe Turnie – Zawracik Rówienkowy.. Varšava : Sport i Turystyka, 1971 isbn =. S. 160-182. (po poľsky)

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.