Javorový štít

Javorový štít (poľ. Jaworowy Szczyt, nem. Krötenseespitze, maď. Varangyostavi csúcs, Javorovacsúcs) je majestátny štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Nachádza sa medzi Javorovou škárou (Malým Javorovým štítom, s ktorým má spoločnú základňu) a Javorovým sedlom (Malým Ostrým štítom). Do Veľkej Studenej doliny vysiela krátky bočný hrebeň. Má dva končiare, z ktorých hlavný je východný.[1]

Javorový štít
vrch
Malý Javorový a Javorový štít
Štát Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 417,5 m n. m.
Súradnice 49°11′15″S 20°10′06″V
Najľahší výstup východnou stenou z Veľkej Studenej doliny I.
Prvovýstup Karol Englisch a jeho matka Antónia,

Ján Hunsdorfer

 - dátum 13. august 1897
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Javorový štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Topografia

Masív Javorového štítu tvorí od západu Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorová škára, Prostredný Javorový štít, Javorová štrbina a Veľký Javorový štít, z ktorého do Veľkej Studenej doliny vybieha sivý hrebeň s výraznou Prednou a Zadnou vežou.[2]

Názov

Štítu dala názov susedná Javorová dolina. V jej lesoch rástol javor. Javor bol najmä v 18. storočí vyhľadávaný stolármi, ktorí vyrábali masívny nábytok, používali ho aj ľudoví umelci a vyrábali z neho cukor.[2]

Výstupy

Prvý známy výstup bol zaznamenaný 13. augusta 1897. Karol Englisch a jeho matka Antónia na vrchol vystúpili spolu s horským vodcom Jánom Hunsdorferom. Lezci vystupovali žľabom v pravej polovici východnej steny štítu z Veľkej Studenej doliny. Na nižšom Prostrednom Javorovom štíte stáli prví horolezci Július Gretzmacher, Alfred Grosz a Zoltán Votisky 17. augusta 1905. Prvý zimný výstup urobili Julius Andreas Hefty a Gyula Komarnicki 9. decembra 1911. Prvý výstup z Javorovej doliny urobili Gyula Komarnicki a Alfred Matin 30. augusta 1908. Už sa nedá zopakovať, lebo v roku 1938, po zrútení masy skál zo severnej steny, sa stratila aj táto cesta.[2]

Turistika

Na vrchol štítu je možné vystúpiť len s horským vodcom.

Referencie
  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.