Funkcia kozmonautov v posádkach

Druhý pilot (rus. второй пилот) bola funkcia zastavaná druhým členom posádky Voschodu 2 Alexejom Leonovom. Úlohou Leonova bol prvý výstup do otvoreného vesmíru.[1]

Inžinier pilotovaného letu (angl. manned spaceflight engineer) táto funkcia nebola použitá pri žiadnom kozmickom lete, bola plánovaná pre profesionálnych vojenských astronautov, ako analógia špecialistov pre užitočné zaťaženie, v predpokladaných vojenských letoch raketoplánov z kozmodrómu Vandenberg. Misie z Vandenbergu boli zrušené roku 1986 po katastrofe Challengeru.[2]

Inžinier-výskumník (rus. инженер-исследователь) bola funkcia používaná v roku 1969 pre tretích členov posádok Sojuzu 5 a 7 (Jevgenij Chrunov a Viktor Gorbatko z oddielu CPK).[3]

Kozmonaut – lekár (rus. космонавт - врач) bolo jednorazovo použité označenie funkcie zastávanej tretím členom posádky Voschodu 1 Borisom Jegorovom.[4]

Kozmonaut sledujúci pristávací modul (fan-chuej-cchang č'-šou chang-tchien-jüan, pchin-jin: fanhuicang zhishou hangtianyuan, angl. descent module monitor astronaut) bol Ťing Chaj-pcheng, tretí kozmonaut lode Šen-čou 7.[5]

Kozmonaut orbitálneho modulu (kuej-tao-cchang chang-tchien-jüan, pchin-jin: guidaocang hangtianyuan, angl. orbital module astronaut) bol Liou Po-ming, druhý kozmonaut lode Šen-čou 7, ktorý pomáhal veliteľovi pri výstupe do vesmírneho priestoru.[5]

Kozmonaut – vedecký pracovník (rus. космонавт - научный сотрудник) bolo jednorazovo použité označenie funkcie zastávanej druhým členom posádky Voschodu 1 Konstantinom Feoktistovom.[6]

Kozmonaut-výskumník (rus. космонавт-исследователь) bolo označenie druhého (nesovietskeho) člena v medzinárodných posádkach Sojuzu programu Interkozmos v rokoch 1978 – 1981. Rovnakú funkciu mal tretí člen posádky Sojuzu v rokoch 1982 – 1999, a to aj sovietski aj nesovietski kozmonauti. Občas, ak palubný inžinier zostal na Mire, vracal sa na Zem iba kapitán a kozmonaut-výskumník (Sojuz TM-5 a Sojuz TM-28). Roku 1991 8. návštevná expedícia Miru nezvyčajne pozostávala z veliteľa a dvoch kozmonautov-výskumníkov (štart Sojuz TM-13, pristátie TM -12).

Kozmonaut-výskumník (lekár) (rus. космонавт-исследователь (врач)) bola funkcia Valerija Poľakova pri jeho druhom lete (Sojuz TM-18 / Mir / Sojuz TM-20).[7]

Lekár-výskumník (rus. врач-исследователь) bola funkcia Valerija Poľakova pri jeho prvom lete (Sojuz TM-6 / Mir / Sojuz TM-7).[7]

Letový špecialista (angl. mission specialist) je člen posádky Space Shuttle zodpovedný za splnenie niektorej úlohy misie. Letoví špecialisti vykonávajú výstup do otvoreného vesmíru, ovládajú kanadskú ruku.[8] V posádke je zvyčajne niekoľko, maximálne päť, letových špecialistov.

Operátor (cchao-cuo-šou, čín. 操作手, pchin-jin: caozuoshou) bol Nie Chaj-šeng, druhý člen posádky čínskej lode Šen-čou 6, spoločne s veliteľom sa podieľal na riadení lode. Funkcia zodpovedala americkému pilotovi, resp. ruskému palubnému inžinierovi.[9][10]

Palubný inžinier (rus. бортинженер, angl. flight engineer) je označenie funkcie (zvyčajne druhého) člena posádky sovietskych a ruských kozmických lodí Sojuz. Palubný inžinier monitoruje stav systémov lode a spolupracuje s veliteľom na riadení lode.[11] Jeho úloha zhruba zodpovedá úlohe amerického pilota.

Palubný inžinier bol zaradený do všetkých posádok Sojuzov, okrem jednočlenných (Sojuz 3, 4 (štart) a 5 (pristátie)), dvojčlenných programu Interkosmos a niekoľkých ďalších – Sojuz TM-5 (pristátie), TM-13 (štart), TM-12 (pristátie) a TM-28 (pristátie).

Pri letoch na ISS je vždy druhý člen posádky Sojuzu palubný inžinier. Rovnako je označovaný aj tretí člen posádky, ak je to Rus, Američan alebo astronaut ESA. Na stanici ISS sú takto zaradení všetci členovia posádky, okrem veliteľa.

Pilot (rus. пилот, angl. pilot) bolo označenie jediného člena posádky prvých kozmických lodí – Vostok a Mercury. V amerických lodiach Gemini, Skylab, Space Shuttle, Crew Dragon a Boeing CST-100 Starliner je za pilota označený v poradí druhý člen posádky, pomáhajúci kapitánovi v manévrovaní a riadení lode, pričom pilot Shuttle bol tiež zodpovedný za vypustenie a návrat satelitov. Požiadavky na pilota raketoplánu sú rovnaké ako na veliteľa – vysokoškolské vzdelanie v odbore strojárstva, biológie, fyziky alebo matematiky; 1000 letových hodín na prúdových lietadlách; výborný fyzický stav.

Pilot bolo spočiatku tiež označenie členov oddielu CPK (pôvodom vojenských pilotov), ak neboli kapitáni, v posádkach ISS (išlo o Jurija Gidzenka v Expedícii 1 a Vladimira Dežurova v Expedícii 3). Po roku 2003 boli aj vojaci z CPK palubnými inžinierov.[12][13]

Ako pilot bol spočiatku označovaný tiež tretí člen posádky Apolla, od júna 1967 bola táto funkcia premenovaná na pilot lunárneho modulu.[14]

Pilot lunárneho modulu (angl. lunar module pilot) bolo označenie používané v americkom lunárnom programe u lodí Apollo pre astronauta pristávajúceho spolu s veliteľom na Mesiaci.

Pilot stykovacieho modulu (angl. docking module pilot) nahradil pri lete Sojuz-Apollo v posádke Apolla pilota lunárneho modulu.

Pilot veliteľského modulu (angl. command module pilot) bolo označenie používané v americkom lunárnom programe u lodí Apollo pre astronauta zostávajúceho na obežnej dráhe Mesiaca vo veliteľskom module.

Pôvodné označenie pre druhého člena posádky Apolla, v júni 1967 nahradené funkciou pilot veliteľského modulu.[14]

Špecialista pre užitočné zaťaženie (angl. payload specialist) je člen posádky Space Shuttle jednorazovo vybraný pre konkrétny let. Spravidla je to neprofesionálny astronaut – civilný alebo vojenský odborník vyslaný na obsluhu špecifického nákladu alebo experimentu. Do tejto kategórie sú tiež radení zahraniční (t. j. neamerickí) astronauti lietajúci na raketoplánoch – prvý takýto bol nemecký astronaut Ulf Merbold v lete STS-9.[8][15]

Účastník kozmického letu (rus. участник космического полёта, angl. spaceflight participant) je označenie neprofesionálnych kozmonautov, prechádzajú len skráteným (niekoľkomesačným) výcvikom len na jeden konkrétny let. V amerických lodiach letel iba jeden človek v tejto funkcii – Christa McAuliffeová pri nešťastnom lete STS-51-L. Na Sojuzoch sa takto značkujú od roku 2001 jednak súkromníci sami si platiaci vesmírny let, v médiách nazývaní vesmírny turista. A ďalej reprezentanti štátnych kozmických agentúr menších krajín (Brazília, Južná Kórea, Malajzia), v týchto prípadoch zodpovedá kvalita výcviku úrovni zahraničných kozmonautov-výskumníkov 70. a 80. rokov.

Veliaci pilot (angl. command pilot) bolo označenie kapitána lode Gemini.

Kapitán (rus. командир, angl. commander) je kozmonaut veliaci posádke, zodpovedný za celkový úspech letu, bezpečnosť posádky a lode. Funkcia existovala/existuje u všetkých viacčlenných posádok, okrem posádok lodí Gemini (tu lodi velil „veliaci pilot“, angl. command pilot).

Kapitán bol určený tiež v čínskych lodiach. V Šen-čou 6 sa nazýval č'-chuej-čchang (čín. 指挥长, pchin-jin: zhihuichang). V Šen-čou 7 č'-ling-čang (pchin-jin: zhilingzhang).[5]

Vedecký pilot (angl. science pilot) bola funkcia tretieho člena expedícií na stanicu Skylab.

Vedecký pracovník (angl. science officer, rus. научный сотрудник) je označenie používané NASA pre (amerického) člena posádky ISS zodpovedného za vedecký program letu. Vedecký pracovník nie je samostatná funkcia, ale len doplňujúce označenie, oficiálne je príslušný astronaut naďalej palubným inžinierom.

Veliteľ užitočného zaťaženia (angl. payload commander) je označenie funkcie letového špecialistu zodpovedného za vedecký program letu a využívanie užitočného zaťaženia.[16]

Vzdelávací letový špecialista (angl. educator mission specialist) je člen posádky Shuttle vyslaný do vesmíru v rámci Educator Astronaut Project, programu vyučovania z kozmu.[17]

Skúšobný inžinier (rus. инженер-испытатель) bola funkcia používaná iba v roku 1971 pre tretieho člena posádok Sojuzu 10 a 11 (Nikolaj Rukavišnikov a Viktor Pacajev z oddielu CKBEM).[18]

Veliteľ spoločných operácií (angl. joint operations commander) je označenie funkcie druhého člena posádky misie SpaceX Demo-2, prvého pilotovaného skúšobného letu lode Crew Dragon, a Boeing Crewed Flight Test, prvého pilotovaného skúšobného letu lode Boeing CST-100 Starliner. Funkcia vznikla iba pre potreby týchto skúšobných letov.

V čínskych oficiálnych informáciách o pilotovaných letoch programu Šen-čou sa označenie funkcií kozmonautov neobjavuje. Kozmonauti sú iba uvádzaní v stálom poradí, niekedy dokonca označovaní číslami (kozmonaut č.1, č.2, č.3).[19] Pomenovanie funkcií čínskych kozmonautov preto nie je ustálené, občas sa používajú analogické názvy amerického či ruského pôvodu.[20][21]